Japonsko by so súčasnými zásobami mohlo vyrobiť jadrové zbrane do troch rokov, tvrdia experti

V polovici decembra vysokopostavený predstaviteľ, ktorý má na starosti bezpečnostné poradenstvo pre japonskú premiérku Sanae Takaičiovu, povedal podľa South China Morning Post pre denník Asahi Shimbun, že vzhľadom na zložitú bezpečnostnú situáciu v okolí Japonska je presvedčený, že „Japonsko by malo disponovať jadrovými zbraňami“.

Hlavný tajomník japonskej vlády Minoru Kihara však podľa The Japan Times 18. decembra vyhlásil, že záväzok Japonska nikdy nevlastniť jadrové zbrane zostáva nezmenený. Dodal, že Japonsko ako jediná krajina, ktorá utrpela atómové bombardovanie počas vojny, „bude naďalej rozvíjať svoje úsilie o dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní“. Napriek tomu čínski jadroví experti podľa SCMP odhadujú, že Japonsko má politickú motiváciu, ale aj technickú kapacitu na vývoj jadrových zbraní do troch rokov. 

Kissingerova predpoveď

V rozhovore pre The Economist z roku 2023 Kissinger varoval, že Japonsko „smeruje k tomu, aby sa stalo jadrovou mocnosťou do  piatich  rokov.“

Najväčšie zbrojenie za 40 rokov. Japonsko buduje „raketové súostrovie“, chce čeliť Číne

Japonská jadrová latencia

Napriek tomu väčšina jadrových expertov zastáva názor, že Japonsko sa nachádza v stave tzv. „jadrovej latencie“. To znamená, že hoci v súčasnosti jadrové zbrane nerozmiestňuje, v relatívne krátkom čase by mohlo prekročiť prah ich výroby a nasadenia.

„Základné princípy jadrových zbraní dokážu pochopiť už aj stredoškoláci. Krajinám ako Severná Kórea, India či Pakistan sa ich podarilo vyvinúť,“ povedal jadrový vedec zo západnej Číny pre SCMP.

„Z technického hľadiska má Japonsko dostatočnú priemyselnú kapacitu na to, aby v krátkom čase vyrobilo ešte pokročilejšie jadrové zbrane než tieto krajiny. Okrem toho si pod zámienkou civilného využívania jadrovej energie nahromadilo značné množstvo jadrového paliva,“ dodal.

Obyvatelia Japonska zároveň protestujú proti plánovanému opätovnému otvoreniu najväčšej jadrovej elektrárne na svete.

Objavujú sa špekulácie, že Japonsko má jadrové zbrane

Podľa experta, ktorý si z dôvodu citlivosti témy neželal byť menovaný, sa dokonca špekuluje, že Japonsko už disponuje dvoma jadrovými bombami.

„Ak by sa rozhodlo aktívne usilovať o jadrové zbrane, tento počet by sa mohol zvýšiť na tri alebo štyri. Navyše, v súčasnosti je účinnosť jedinej taktickej jadrovej zbrane približne desaťnásobná v porovnaní s dvoma bombami, ktoré boli kedysi použité,“ dodal.

Jadrový expert so sídlom v Pekingu poukázal na zásadný rozdiel medzi jadrovými zbraňami a jadrovou energiou: zatiaľ čo výroba energie je založená na kontrolovanej reakcii, pri zbraniach ide o reakciu nekontrolovanú.
„Japonsko má k dispozícii dostatočné množstvo jadrového materiálu, ako je plutónium, na výrobu jadrovej zbrane, a pravdepodobne aj technológiu na obohacovanie uránu, hoci súhlas Spojených štátov by v tomto procese mohol zohrávať významnú úlohu,“ uviedol.

Na záver dodal, že Kissingerova predpoveď je „z technického hľadiska uskutočniteľná“.

Japonsko je v súčasnosti obklopené susedmi s jadrovými zbraňami, Čínou, Severnou Kóreou a Ruskom. Hoci je chránené jadrovým dáždnikom Spojených štátov, ako informoval Reuters, s nástupom Trumpa do svojho druhého úradu sa začali objavovať  obavy o spoľahlivosti dlhodobých amerických bezpečnostných záruk – či im USA v prípade vojny pomôžu. 

Japonsko je jedinou krajinou na svete, ktorá sa stala terčom jadrových útokov. Zároveň je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, avšak nikdy nepristúpilo k Zmluve o zákaze jadrových zbraní, ktorá predstavuje komplexnú multilaterálnu dohodu o ich úplnom zákaze.

Narastajúce napätie v regióne

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí podľa SCMP Lin Jian 22. decembra reagoval na nedávne vyjadrenia japonského predstaviteľa o možnom získaní jadrových zbraní. Uviedol, že Čína je týmito komentármi znepokojená a označil ich za hrozbu pre regionálny mier a priamu výzvu pre globálny systém nešírenia jadrových zbraní.

Hoci zdroj, ktorý má na starosti bezpečnostné otázky pre japonskú premiérku, uviedol, že Japonsko by malo disponovať jadrovými zbraňami, pričom naznačil, že realizácia takéhoto kroku je v praxi málo pravdepodobná.

zdroj: TASR/AP Photo/Eugene Hoshiko)

Počas rozhovorov s novinármi bol zdroj konfrontovaný s otázkou vlastníctva jadrových zbraní. Pripustil nevyhnutnosť existencie ničivých prostriedkov odstrašenia a dodal: „V konečnom dôsledku sa môžeme spoľahnúť len sami na seba,“ píše portál Kyodo news.

Tieto vyjadrenia zazneli v čase, keď napätie medzi Čínou a Japonskom narastá. Napätie živia viaceré otvorené spory: od narastajúcej čínskej vojenskej aktivity v okolí sporných ostrovov, cez vzájomné obchodné obmedzenia, až po obavy o stabilitu v Taiwanskom prielive.

Ako sme ťa informovali ešte v novembri, situácia sa ešte vyostrila, keď japonská premiérka Sanae Takaičiová vyhlásila, že prípadný čínsky pokus o prevzatie Taiwanu by pre Japonsko predstavoval „situáciu ohrozujúcu prežitie“. Takéto označenie by Tokiu právne umožnilo nasadiť svoje ozbrojené sily – a potenciálne konať v súčinnosti so Spojenými štátmi.

Rekordný japonský rozpočet

Japonsko reaguje na narastajúce napätie navýšením obranného rozpočtu. Japonská vláda koncom minulého týždňa podľa TASR schválila návrh obranného rozpočtu na budúci rok v rekordnej výške viac než deväť biliónov jenov (48,9 miliardy €). Ide o nárast o 9,4 percenta oproti predchádzajúcemu rozpočtu. Cieľom vlády je posilniť schopnosť vykonávať obranné protiútoky a brániť pobrežie pomocou riadených striel a bezpilotných zbraní. 

Japonský fiškálny rozpočet na rok 2026, štartujúci v apríli, zapadá do ambiciózneho päťročného plánu, ktorý má zdvojnásobiť obranné výdavky až na dve percentá HDP. Administratíva premiérky Takaičiovej, tlačená podľa agentúry AP zo strany USA na posilnenie vojenského financovania, sa zaviazala splniť tento míľnik už do marca – čiže o celé dva roky pred pôvodným termínom.

Tokio sa sústredí na rozšírenie možností úderov proti nepriateľským pozíciám pomocou rakiet s dlhým dosahom, čo predstavuje radikálny odklon od povojnovej doktríny, ktorá obmedzovala armádu výlučne na obranu, upozorňuje AP.

Bezpečnostná doktrína z roku 2022 označuje Čínu za primárnu hrozbu pre Japonsko a nabáda na aktívnejší postoj jeho ozbrojených síl v spojenectve so Spojenými štátmi

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie