Stačí ti stolička a 30 sekúnd: Jednoduchý domáci test odhalí, ako rýchlo starneš. Používajú ho aj lekári

Na prvý pohľad ide o úplne bežný pohyb, ktorý robíme každý deň bez premýšľania. Pre lekárov však môže byť postavenie sa zo stoličky jednoduchým zrkadlom toho, ako telo zvláda starnutie.

Takzvaný tridsaťsekundový test postavenia sa zo stoličky sa používa ako rýchly ukazovateľ funkčného zdravia a zvládneš ho aj doma. Výsledok pritom nemusí byť len „číslo“, ale aj praktický signál, že je čas pridať pohyb alebo sa poradiť s odborníkom, upozorňujú tvnoviny.sk. 

Jednoduchý pohyb, ktorý povie veľa o kondícii

Schopnosť opakovane sa postaviť zo stoličky bez pomoci rúk súvisí so silou nôh, rovnováhou, flexibilitou aj celkovou koordináciou. Geriatrička Jugdeep Dhesi z londýnskej nemocničnej siete Guy’s and St Thomas’ pre BBC vysvetľuje, že test je užitočný práve preto, že v krátkom čase napovie, ako človek funguje v bežných situáciách.

Podľa nej výskumy naznačujú, že slabší výkon môže súvisieť s vyšším rizikom pádov, kardiovaskulárnych ťažkostí a v niektorých skupinách aj s vyšším rizikom úmrtia.

Test sa preto dlhodobo využíva najmä u ľudí po šesťdesiatke v ambulanciách či pri komunitných skríningoch. Dôležité však je, že nejde o „diagnózu“ – skôr o orientačný ukazovateľ, ktorý môže upozorniť na rezervy v sile, stabilite alebo vytrvalosti.

Ako si test urobiť doma

Základom je jednoduché, ale správne prevedenie. Potrebuješ stoličku s rovným operadlom bez ručných opierok a časovač (napríklad v mobile). Sadni si do stredu stoličky, prekríž ruky a dlane polož na protiľahlé plecia. Chrbát drž vystretý a chodidlá maj celou plochou na podlahe.

Potom sa počas 30 sekúnd opakovane postav do úplného stoja a zasa si sadni. Rátaj iba dokončené opakovania, teda také, pri ktorých sa úplne postavíš a následne si opäť kontrolovane sadneš.

Ak máš problémy s rovnováhou, pri domácom teste dávaj prednosť bezpečnosti: rob ho v priestore bez prekážok, ideálne s niekým nablízku, kto môže v prípade potreby pomôcť.

Aj odborníci upozorňujú, že tabuľky a priemery neberú do úvahy zdravotnú históriu – napríklad čerstvú operáciu, zranenie či akútnu bolesť. Preto je férovejšie vnímať výsledok ako orientačný „odrazový bod“, nie ako definitívny verdikt.

Priemery podľa veku

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zverejnilo priemerné výsledky podľa veku, ktoré sa používajú ako rámcové porovnanie.

Zaujímavé je, že test sa neskúmal len u seniorov. Švajčiarski výskumníci ho dali absolvovať takmer 7 000 dospelým a v skupine vo veku 20 až 24 rokov vyšlo priemerne 50 opakovaní za minútu u mužov a 47 u žien.

Niektorí sa dostali až na 72 opakovaní za minútu. Ďalšia práca na skupine zdravých dobrovoľníkov okolo 21 rokov zas ukázala silnú súvislosť medzi výsledkom testu a iným, časovo náročnejším meraním aeróbnej vytrvalosti.

Tieto dáta naznačujú, že „postav sa a sadni“ nie je len o svaloch nôh. V praxi sa do výsledku premieta aj kardiovaskulárna kondícia, dychová kapacita a schopnosť udržať stabilitu pri opakovanom pohybe.

Vedci prišli s prekvapivým odhalením: Bizarný test sedenia a vstávania ti povie, či budeš žiť dlhšie

Riziko pádov, srdca aj komplikácií po liečbe

Lekári si všímajú slabší výkon aj u ľudí, ktorí môžu mať horší priebeh po operácii alebo po onkologickej liečbe. Nízke skóre môže naznačovať, že srdce a pľúca nemusia pracovať optimálne, čo sa spája s vyšším rizikom vážnych príhod – napríklad infarktu, mozgovej príhody či zlyhávania srdca. Ak sa k tomu pridá slabšia stabilita, rastie aj pravdepodobnosť pádu.

Dhesi upozorňuje, že najviac ju znepokojuje kombinácia straty sily, rovnováhy, flexibility a kardiovaskulárnej kondície, pretože práve tá zvyšuje počet pádov.

Pády pritom nie sú rarita: odhady hovoria, že každý rok spadne približne 30 percent ľudí nad 65 rokov a po osemdesiatke môže byť podiel okolo 50 percent. Po prvom páde sa mnohí začnú báť ďalšieho, obmedzujú pohyb vonku a postupne sa môžu dostať do sociálnej izolácie.

Riziká pritom nekončia pri modrinách. Dhesi spomína vážne zranenia vrátane zlomenín krčka stehennej kosti. V USA ide podľa nej o viac ako 300-tisíc prípadov ročne, v Británii približne o 70-tisíc – a približne 30 percent ľudí zomrie do roka od zlomeniny bedra.

Niektoré štúdie skúmali aj vzťah medzi slabým výsledkom a úmrtnosťou. Už v roku 2012 jedna práca zistila, že variant tohto testu bol významným prediktorom úmrtnosti u ľudí vo veku 51 až 80 rokov, pričom tí s najslabším výsledkom mali niekoľkonásobne vyššie riziko úmrtia v priebehu šiestich rokov.

Dhesi však zdôrazňuje, že podobné testy nedokážu „predpovedať dĺžku života“. Skôr ukazujú, kde je priestor na zmenu, aby sa zlepšila kvalita života a zachovala samostatnosť.

Ak teda test dopadne slabšie, nemusí to byť dôvod na paniku. Môže to byť praktický impulz: viac pravidelného pohybu, posilňovanie nôh, tréning rovnováhy – a pri pochybnostiach konzultácia s lekárom alebo fyzioterapeutom, ktorý pomôže určiť ďalší postup.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy