„Bude to na rozhodnutie,“ hovorí Trump. Naznačil voľbu medzi zachovaním NATO a obsadením Grónska

Vyjadrenia Donalda Trumpa o možnom ovládnutí Grónska a jeho vzťahu k Severoatlantickej aliancii vyvolali v posledných dňoch výrazné znepokojenie medzi európskymi spojencami USA. Americký prezident totiž naznačil, že Spojené štáty by sa mohli ocitnúť pred zásadnou voľbou medzi zachovaním NATO a presadzovaním jeho ambície získať kontrolu nad strategicky významným územím patriacim pod Dánsko.

Táto rétorika opäť otvára otázky o budúcnosti transatlantických vzťahov aj o samotnej podobe medzinárodného poriadku.

Grónsko ako symbol Trumpovho chápania moci

V rozhovore pre denník The New York Times Donald Trump nepriamo pripustil, že medzi ovládnutím Grónska a zachovaním NATO „to môže byť voľba“. Prezident síce otázku neprioritizoval priamo, no z jeho vyjadrení vyplynulo, že aliancia je podľa neho funkčná len vďaka dominantnej úlohe Spojených štátov. Grónsko vníma ako príklad širšieho presvedčenia, že samotná americká moc je rozhodujúcim faktorom globálnej politiky.

Trump opakovane zdôraznil význam vlastníctva územia. „Vlastníctvo je veľmi dôležité,“ uviedol s tým, že prenájmy, dohody či zmluvy podľa neho neposkytujú rovnaké výhody. Ako dodal, „vlastníctvo vám dáva veci a prvky, ktoré nezískate len podpisom dokumentu“. Tento pohľad presahuje čisto bezpečnostné argumenty a reflektuje skôr transakčné, až realitné chápanie geopolitiky.

Odmietanie medzinárodného práva

Jedným z najznepokojujúcejších momentov rozhovoru bolo Trumpovo odmietnutie záväznosti medzinárodného práva. Prezident otvorene vyhlásil, že sa necíti viazaný medzinárodnými normami a že jeho jedinou hranicou je „moja vlastná morálka. Moja vlastná myseľ. Je to jediná vec, ktorá ma môže zastaviť“. Zároveň dodal: „Nepotrebujem medzinárodné právo“.

Podľa The New York Times Trump vníma povojnový medzinárodný poriadok ako zbytočné bremeno pre veľmoc. Zároveň však odmietol predstavu, že by podobnú logiku mohli uplatniť aj lídri Číny či Ruska. V jeho interpretácii je americká sila výnimočná a oprávnená konať spôsobom, ktorý by iným štátom neprislúchal.

Reakcie Európy a varovanie z Kodane

Trumpove výroky vyvolali ostré reakcie v Európe. Dánska premiérka Mette Frederiksenová varovala, že prípadný americký útok na Grónsko by znamenal koniec Severoatlantickej aliancie. „Ak si USA vyberú vojenský útok na inú krajinu NATO, potom sa všetko končí, vrátane NATO a bezpečnosti, ktorá bola vybudovaná od konca druhej svetovej vojny,“ uviedla.

Podobne kriticky sa vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý upozornil, že Washington sa „postupne odvracia od niektorých svojich spojencov a oslobodzuje sa od medzinárodných pravidiel, ktoré kedysi presadzoval“. Tieto reakcie ukazujú rastúcu obavu európskych lídrov z nepredvídateľnosti americkej zahraničnej politiky.

NATO pod tlakom

Trumpova skepsa voči NATO nie je nová, no v posledných dňoch nadobudla ostrejšiu podobu. Prezident verejne spochybnil, či by aliancia pomohla Spojeným štátom v prípade krízy. „Pochybujem, že by NATO bolo pri nás, keby sme to naozaj potrebovali,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social, hoci zároveň dodal, že USA budú naďalej podporovať svojich spojencov.

Podľa The New York Times Trump opakovane zdôrazňuje, že práve on prinútil európske štáty zvyšovať výdavky na obranu. „Chcem, aby sa dali dokopy,“ povedal s tým, že bez americkej angažovanosti by podľa neho Rusko už ovládalo celú Ukrajinu.

Tieto tvrdenia ešte viac prehlbujú napätie medzi Washingtonom a jeho spojencami a naznačujú, že otázka Grónska je len jedným z prejavov širšieho posunu v americkom chápaní moci, aliancií a medzinárodných záväzkov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie