„Toto je posledná bitka“, Irán sa búri na hranici kolapsu. Do ulíc vyšli aj tí, ktorí režim kedysi držali pri moci

Irán sa zmieta v protestoch. Protesty, ktoré sú najväčšie za tri roky, začali 28. decembra v Teheráne obchodníci rozhorčení poklesom hodnoty iránskej meny. Postupne sa k nim pridali ďalšie skupiny obyvateľov, vrátane vysokoškolských študentov, a demonštrácie získali politický ráz.

Demonštranti podľa AFP skandujú slogany ako „Toto je posledná bitka, Pahlaví sa vrátia“, čím odkazujú na dynastiu zvrhnutú islamskou revolúciou v roku 1979. Volajú tiež po odstúpení iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Protesty vo viac ako 100 mestách

Aktivisti podľa agentúry AP uviedli, že protesty sa rozšírili do všetkých provincií krajiny. Od Ilamu, regiónu s kurdskou väčšinou na západe hraničiacom s Irakom, až po Teherán a Mašhad na severovýchode blízko afganských hraníc, ľudia podľa CNN vo viac ako 100 mestách vyšli do ulíc od vypuknutia prvých protestov pred 12 dňami. 

Protirežimové protesty v Iráne si od prelomu roka vyžiadali už najmenej 45 obetí, informovala dnes agentúra AFP s odvolaním sa na organizáciu Iran Human Rights (IHR).

„Priebeh protestov zvrátili výzvy bývalého korunného princa Rezu Pahlavího, aby Iránci vo štvrtok a piatok o 20:00 vyšli do ulíc,“ povedala pre The Telegraph Holly Dagresová, vedúca pracovníčka Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku. „Z príspevkov na sociálnych sieťach bolo jasné, že Iránci splnili svoje očakávania a berú výzvu na protesty s cieľom zvrhnúť Islamskú republiku vážne.“

„Presne preto bol internet vypnutý: aby sa zabránilo svetu vidieť protesty. Bohužiaľ, pravdepodobne to tiež poskytlo bezpečnostným zložkám krytie na zabíjanie protestujúcich,“ dodala.

Protesty vo štvrtok večer predchádzali odstaveniu internetu

Keď vo štvrtok hodiny odbili 20:00, štvrte po celom Teheráne prepukli v skandovanie, uviedli podľa The Telegraph svedkovia. Medzi pokrikmi boli aj „Smrť diktátorovi!“ a „Smrť Islamskej republike!“. Ďalší chválili šáha a kričali: „Toto je posledná bitka! Pahlaví sa vrátia!“ V uliciach bolo vidieť tisíce ľudí, kým sa prerušila všetka komunikácia s Iránom.

„Iránci dnes večer požadovali svoju slobodu. V reakcii na to iránsky režim prerušil všetky komunikačné linky,“ povedal podľa The Telegraph Pahlaví. 

Ďalej vyzval európskych lídrov, aby sa pridali k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a sľúbili, že „budú režim brať na zodpovednosť“.

„Vytrieskame z nich peklo“: Trump varuje Irán pred obnovou jadra a rakiet

Pahlaví ďalej tvrdil, že v závislosti od reakcie na jeho výzvu ponúkne ďalšie plány. Jeho podpora Izraela a zo strany Izraela sa v minulosti stretla s kritikou – najmä po 12-dňovej vojne, ktorú Izrael viedol proti Iránu v júni.

The Telegraph konštatuje, že sa zdá, že výpadok internetu odstavil aj štátne a polooficiálne iránske spravodajské agentúry. Potvrdenie v štátnej televízii o 8:00 v piatok predstavovalo prvú oficiálnu správu o demonštráciách.

Štátna televízia tvrdila, že počas protestov došlo k násiliu, ktoré si vyžiadalo obete, ale neuviedla podrobnosti. Uviedla tiež, že počas protestov boli „zapálené súkromné ​​autá, motocykle, verejné miesta, ako je metro, hasičské autá a autobusy“.

Prudká inflácia

Milióny Iráncov podľa CNN zápasia s prudkou infláciou a prudko klesajúcou menou a pre mnohých sa tovary každodennej potreby a lieky stali nedostupnými.

„Ide o kúpnu silu ľudí a tí si naozaj nemôžu nič dovoliť,“ povedal 30-ročný obyvateľ Teheránu, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity. „Ceny v tomto bode rastú takmer každú hodinu, ale ako to skončí, nikto naozaj nevie… Každý má obavy.“

Iránsky novinár a aktivista Masih Alinejad vo štvrtok pre Jakea Tappera z CNN povedal, že protesty sa rozšírili nad rámec ekonomických záležitostí.

„Je úplne jasné, že hovoria, že tento režim sa už nedá reformovať. Takže hovoria, že chceme koniec Islamskej republiky,“ povedal Alinejad.

Čím sa tieto protesty odlišujú?

Aktuálna vlna protestov patrí k najväčším od roku 2022, keď krajinu zachvátili masové a násilne potlačené demonštrácie po smrti 22-ročnej Mahsy Aminiovej v policajnej väzbe. Tentoraz však protesty podľa CNN nevznikli na okraji spoločnosti, ale v jej tradičnom centre moci.

Na ich začiatku stáli bazáristi. Ide o skupinu, ktorá bola v iránskych dejinách opakovane hybnou silou politických zmien, no zároveň je dlhodobo považovaná za oporu režimu. Zatvorenie obchodov na historickom teheránskom bazári, symbolickom srdci iránskej ekonomiky, je preto výnimočným a znepokojujúcim signálom pre vládu.

Obchodníci majú v Iráne osobitné postavenie aj vďaka svojmu úzkemu spojenectvu so šiitským duchovenstvom. Ich finančná a politická podpora zohrala kľúčovú úlohu počas islamskej revolúcie v roku 1979, ktorá viedla k pádu šáha Mohammada Rezu Pahlavího a ukončila viac než dvetisícročnú monarchickú tradíciu v krajine.

Súčasné protesty navyše prebiehajú v čase rastúceho vonkajšieho tlaku. Len pred niekoľkými mesiacmi sa Irán po prvýkrát stal terčom priamych útokov Izraela a Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump pritom nedávno, krátko po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, naznačil možnosť ďalších vojenských zásahov.

Trumpove vyhrážky

K pokračujúcim protestom sa včera vyjadril tiež americký prezident Donald Trump. „Informoval som ich, že ak začnú zabíjať protestujúcich, čo majú vo zvyku robiť počas nepokojov, ktorých majú veľa, udrieme veľmi tvrdo,“ uviedol podľa AFP v rozhovore s konzervatívnym rozhlasovým moderátorom Hughom Hewittom.

Podľa profesora politológie Sádeka Zíbákaláma z Teheránskej univerzity je možné, že iránske úrady zatiaľ protesty jasne a plne nepotlačili kvôli varovaniam amerického prezidenta Trumpa, ktorý pohrozil, že v prípade ďalších obetí medzi demonštrantmi zasiahne.

Protesty nemajú jasného vodcu

Podľa viacerých odborníkov protesty majú širokú podporu kvôli ekonomickému kolapsu, ale chýba im „kohezívne vedenie“ a alternatíva k režimu. Opozícia je rozdelená – exilanti sú fragmentovaní, domáci lídri väznení a postavy ako Reza Pahlaví sú kontroverzné. Bez jednoty sa zmena nedá očakávať z ulíc, skôr zvnútra režimu.

Podľa expertov je nejasné, ako bude Pahlaví ovplyvňovať protesty v ďalších dňoch a súčasné iránske opozičné hnutie zostáva bez jasného vodcu, píše ČTK. Dynastia Pahlaví bola v Iráne pri moci od roku 1925. Šáhova rodina opustila krajinu začiatkom roku 1979, keď šiitské duchovenstvo rozdúchavalo protesty a neskôr sa chopilo moci. Žila striedavo v Egypte, Maroku, Mexiku a na Bahamách. Šáh ochorel na rakovinu a rok po islamskej revolúcii v Káhire zomrel.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie