„V reálnom živote by boli mŕtvi.“ Ukrajinci rozobrali obranu NATO na súčiastky. Ukázali, ako vyzerá moderné bojisko
- Ukrajinci v simulácii porazili švédsku armádu
- Západná taktika v boji s dronmi narazila na limity
- Zisti, prečo museli cvičenie opakovane prerušiť
- Ukrajinci v simulácii porazili švédsku armádu
- Západná taktika v boji s dronmi narazila na limity
- Zisti, prečo museli cvičenie opakovane prerušiť
Ukrajinskí operátori dronov priniesli skúsenosti, ktoré NATO teraz analyzuje. Ich schopnosť improvizovať a adaptovať sa na rušenie či meniacu sa frontovú situáciu sa teraz študuje ako model. Takýmto spôsobom Ukrajina nastavila trend, ktorý mení nielen taktiku, ale aj celý prístup k modernému boju s dronmi.
Ukrajinci vo vojenskom cvičení simulujúcom napadnutie nového člena NATO nedávno úplne deklasovali švédsku armádu, ktorá ukázala zásadné nedostatky v schopnosti čeliť dronovej vojne. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informuje agentúra AP.
Ukrajinci ukázali medzery v západnej taktike
Scenár bojového cvičenia vyzeral nasledovne: Švédsku hrozilo nebezpečenstvo zo strany nemenovanej krajiny, ktorá sústreďovala vojakov pozdĺž východnej hranice NATO. Scenár cvičenia, v ktorom švédsky ostrov Gotland teoreticky čelil výpadkom elektriny a nedostatku potravín v dôsledku sabotáží, mal preveriť, ako by členské štáty Aliancie reagovali ešte pred aktiváciou článku 5, teda klauzuly o kolektívnej obrane.
Ukrajinskí operátori dronov, ktorí boli pozvaní, aby západné sily učili, ako viesť dronovú vojnu, počas cvičenia jednoznačne dominovali. V simulácii, kde Ukrajinci zohrávali úlohu agresora, dokázali vyradiť švédske jednotky, uviedol pre AP 24-ročný operátor dronu s volacím znakom Tarik.
Podľa jeho slov museli organizátori cvičenie opakovane prerušovať, aby vojaci pochopili svoje chyby. „Trikrát zastavili výcvik,“ povedal pre AP Tarik. Dodal však, že v skutočnom konflikte by už priestor na opravy neexistoval. „Keby to bolo v reálnom živote, boli by mŕtvi.“
Švédske jednotky majú potenciál, tvrdia Ukrajinci
Ďalší operátor s volacím znakom Karat uviedol, že švédske jednotky majú predpoklady, no potrebujú zlepšiť nielen samotné drony, ale aj taktiku a celkové chápanie moderného bojiska. Podľa neho sa musia velitelia hlbšie oboznámiť s fungovaním dronových operácií.
Karat opísal fungovanie malých útočných FPV dronov na frontovej línii proti ruským silám. Operátori podľa neho niekedy pracujú s podporou prieskumných tímov, inokedy sú však odkázaní len na vlastné rozhodnutia a obmedzené informácie. V takých situáciách podľa jeho slov často „pracujú naslepo“.
Západným armádam podľa neho stále chýba pochopenie toho, ako vyzerá reálny boj v prostredí presýtenom dronmi. „Musíte to vidieť na vlastné oči,“ dodal.

NATO sa musí učiť rýchlejšie
Náčelník švédskeho generálneho štábu Michael Claesson priznal, že spojenci sa musia novým podmienkam prispôsobiť oveľa rýchlejšie. Všetky západné armády sa podľa neho musia „rýchlo naučiť“, ako viesť operácie s dronmi aj ako sa proti nim brániť. Zároveň dodal, že „najrýchlejším“ spôsobom je počúvať Ukrajincov.
Cvičenia sa okrem Ukrajincov v úlohe útočníkov zúčastnili aj Američania. „Naučili nás, že sa musíte naozaj sústrediť na vlastné prežitie a na to, aby ste neboli odhalení,“ pripustil pre AP prínos Ukrajincov brigádny generál americkej armády Curtis King. Zároveň podľa neho musia západné štáty rozvíjať schopnosti „hĺbkovej detekcie“, teda odhaľovanie dronov na veľké vzdialenosti.
Menšia americká prítomnosť v Európe
Manévre za účasti Američanov sa zároveň odohrávajú v čase, keď sú vzťahy medzi USA a európskymi spojencami napäté, podotkla agentúra AP. Americký prezident Donald Trump, nespokojný s chladnou reakciou európskych krajín na americko-izraelské údery na Irán, nedávno nariadil stiahnuť najmenej 5000 vojakov z Nemecka a pohrozil podobnými krokmi v ďalších krajinách. Claesson sa snažil zdôrazniť, že slová o znižovaní počtu amerických vojakov v Európe neznamenajú ich úplný odchod. Pripustil však, že celkovú rovnováhu ovplyvňuje „akákoľvek zmena americkej prítomnosti.“
Zároveň upozornil, že západné krajiny budú musieť výrazne posilniť schopnosti včasnej detekcie. Podľa neho sa musia zamerať na „hlboké“ detekčné schopnosti, ktoré umožnia identifikovať drony ešte vo väčších vzdialenostiach.
Takéto skúsenosti sú podľa predstaviteľov armád mimoriadne dôležité najmä pozdĺž hraníc NATO s Ruskom. V posledných mesiacoch tam pribúdajú incidenty s dronmi vrátane ukrajinských bezpilotných lietadiel, ktoré ruské rušenie vychýlilo z pôvodnej trasy.
Putin by mohol otestovať alianciu cez Gotland
King zároveň vysvetlil, že cieľom do budúcnosti je vytvoriť prepojené systémy, ktoré budú schopné zdieľať údaje medzi rôznymi radarmi a senzormi naprieč krajinami. „Tento proces sa už začal, ale ešte tam nie sme,“ uviedol.
Vojenské cvičenie sa sústredilo na švédsky ostrov Gotland, ktorý má strategickú polohu v Baltskom mori medzi ruskou enklávou Kaliningrad a Švédskom.
Tento strategický ostrov v Baltskom mori, ktorý bol po desaťročia takmer bez vojenskej prítomnosti, sa opäť stáva stredobodom obranných plánov aliancie NATO. Gotland má byť podľa švédskeho generálporučíka Edströma „prvou líniou obrany proti ruskej agresii“ a „logistickým centrom NATO zo Západu na Východ“, píše MailOnline. Ako sme ťa informovali, postupne sa mení na pevnosť NATO.
Strategická poloha
Gotland leží uprostred Baltského mora, približne 96 kilometrov od švédskej pevniny, 136 kilometrov od pobaltských štátov a 299 kilometrov od ruskej exklávy Kaliningrad. Región Baltského mora, pokiaľ ide o krajiny hraničiace s morom, zahŕňa Švédsko, Fínsko, Dánsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Nemecko, Poľsko a Rusko.
Ide o hospodársky významnú oblasť s jednou z najrušnejších obchodných trás na svete, pričom kľúčovým bodom sú Dánske úžiny, ktoré prepájajú Baltské more so Severným morom a zohrávajú zásadnú úlohu v ruskom exporte ropy.
Vzhľadom na krátke geografické vzdialenosti regiónu odborníci podľa portálu Diplomatic Courier tvrdia, že ktokoľvek bude počas konfliktu kontrolovať Gotland, mohol by dominovať v regióne Baltského mora so schopnosťou kontrolovať veľkú časť námorných trás a vzdušného priestoru v Baltskom mori.
Okrem výhodnej polohy v Baltskom mori má Gotland aj priaznivú geografiu. S rozlohou vyše 3 100 km² a pobrežím dlhým 800 km ponúka ideálne podmienky na rozmiestnenie protilodných a protilietadlových zbraní. Ostrov má aj dôležité vojenské zariadenia, ako je strelecký polygón Tofta s rozlohou 2 700 hektárov, ktorý slúži na výcvik a testovanie výzbroje, či letisko Visby, ktoré má kapacitu na vojenské cvičenia, logistiku a podporu civilnej obrany.
Rusko posilňuje svoju vojenskú prítomnosť
Geografia však sama osebe neurčuje strategický význam Gotlandu. Ako už bolo spomenuté, Gotland leží blízko ruskej exklávy Kaliningrad, kde sídli robustná Baltická námorná flotila Ruska a silný jadrový arzenál.
Od roku 2016 Rusko výrazne posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v regióne rozširovaním arzenálu o delostrelectvo a systémy viacerých raketometov. Zároveň sa čoraz častejšie poukazuje na schopnosť Moskvy využiť Kaliningrad ako tzv. A2/AD bublinu – teda zónu, ktorá umožňuje obmedziť alebo úplne znemožniť prístup nepriateľa do určitej oblasti.
Podľa analytikov by v prípade vojenského konfliktu obsadenie Gotlandu výrazne posilnilo schopnosť Ruska ovládať vzdušný priestor nad Baltským morom. Rozmiestnením protilietadlových systémov na ostrove by Moskva mohla efektívne brániť posilneniu pobaltských štátov jednotkami NATO.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: AP, MailOnline., Diplomatic Curier