Urážky, vyšetrovanie a tlak na sadzby: Donald Trump zaútočil na šéfa Fedu, trhy to sledujú s obavami

  • Trumpove útoky prerastajú do inštitucionálneho konfliktu
  • Hrozí, že menová politika podľahne politickému tlaku
  • Nezávislosť centrálnej banky je kľúčová
Trump útočí na Jerome Powella
  • Trumpove útoky prerastajú do inštitucionálneho konfliktu
  • Hrozí, že menová politika podľahne politickému tlaku
  • Nezávislosť centrálnej banky je kľúčová
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Donald Trump opäť tlačí na šéfa americkej centrálnej banky (Fed) Jeroma Powella. Za normálnych okolností by táto situácia bola v každej inej ére len ďalším dielom politického divadla, píše CNN.

Tentoraz však prichádza v momente, keď sa z rétoriky stáva inštitucionálny konflikt. Popri urážkach („nekompetentný“, „skorumpovaný“ alebo aj „hlupák“) sa rozbieha aj trestné vyšetrovanie súvisiace s prestavbou budov Fedu. Zmes osobných útokov, právnych krokov a otvorených náznakov, že Powell bude čoskoro preč, vyvoláva otázniky. A prináša to, čo finančné trhy neznášajú najviac – pochybnosť, či bude menová politika ešte stále rozhodovaná na základe dát, alebo na základe politického tlaku.

Donald Trump útočí na Powella

Podstata sporu je na prvý pohľad technická. Ide o renováciu sídla Fedu vo Washingtone, náklady a prekročenie rozpočtu. Trump tvrdí, že ide o miliardové prešvihnutie a z toho odvodzuje neschopnosť Powella. Šéf Fedu zas argumentuje, že vyšetrovanie a hrozba obžaloby nie sú neutrálne, ale zapadajú do širšieho rámca nátlaku. Jeho cieľom je podľa Powella prinútiť Fed k rýchlejšiemu znižovaniu kľúčových úrokových sadzieb v USA. Nejde teda o tzv. stavebný audit, ale podstatná je páka na menovú politiku, tlmočí New York Times

Nezávislosť centrálnej banky nie je akademická fráza. Je to mechanizmus, ktorý bráni tomu, aby politici krátkodobo „nafúkli“ ekonomiku lacnými peniazmi, zvýšili ceny aktív a dočasne zlepšili náladu voličov – za cenu neskoršej inflácie, vyšších úrokov a recesie. Aj preto sa v americkom systéme sadzby neurčujú v Bielom dome, ale vo výbore (FOMC). Tam rozhoduje viac ľudí a mandát Fedu je definovaný zákonom. Podstatná je pre neho cenová stabilita a silný pracovný trh.

Myslíš si, že sa podarí Fedu tieto tlaky ustáť?

Jadrom Trumpovej motivácie je jednoduchá politická ekonomika. Nižšie sadzby znamenajú lacnejšie hypotéky, lacnejšie financovanie firiem, často vyššie ceny akcií a jednoduchšiu obsluhu dlhu. Prezident, ktorý chce rýchly rast a dobré titulky, bude prirodzene tlačiť na „lacné peniaze“. No menová politika sa nedá viesť ako kampaňový nástroj. Ak trhy uveria, že Fed stráca autonómiu, vypýtajú si „rizikovú prirážku“: vyššie výnosy dlhopisov, vyššie inflačné očakávania, slabší dolár, vyššiu volatilitu.

Situácia vyvoláva rozruch

Presne na tieto problémy upozorňujú aj ľudia, ktorí sa zvyčajne držia mimo politických prestreliek. Jamie Dimon z JPMorgan priamo povedal, že čokoľvek, čo narúša nezávislosť Fedu, „nie je dobrý nápad“. Podľa jeho názoru to môže mať opačný efekt, a teda zvýšiť inflačné očakávania a časom tlačiť úrokové sadzby vyššie. Inými slovami: snaha politicky zlomiť Fed môže viesť k tomu, že financovanie bude drahšie, nie lacnejšie. A to je paradox, ktorý si trhy vedia rýchlo premietnuť do cien. 

 

Pre investorov je kľúčové rozlíšiť dve roviny. Prvá je právna a súvisí s tým, či je vyšetrovanie postavené na reálnych dôkazoch a či by prípadná obžaloba vôbec obstála. Klamstvo pred Kongresom je náročné dokazovať – vyžaduje preukázanie úmyslu a vedome nepravdivých tvrdení, nielen nepresností v komplikovanom projekte, ktorý sa mení v čase, uvádza BBC

Druhá rovina je reputačná a systémová: už samotný fakt, že sa trestný aparát dostáva do sporu so šéfom centrálnej banky, môže poškodzovať dôveru v stabilitu pravidiel.

Čo je úlohou Fedu

Úlohou americkej centrálnej banky (Federal Reserve, Fed) je riadiť menovú politiku USA tak, aby podporovala cenovú stabilitu (nízku a stabilnú infláciu) a maximálnu udržateľnú zamestnanosť. Fed to robí najmä nastavovaním krátkodobých úrokových sadzieb a operáciami na finančných trhoch.

Zároveň dohliada na stabilitu bankového systému a fungovanie platieb, aby sa znižovalo riziko finančných kríz. V krízach môže poskytovať likviditu bankám a trhom, aby sa predišlo panike. Nejde mu o zisky, ale o stabilné fungovanie ekonomiky a finančného systému.

Powell sa bráni pred útokmi Trumpa

Powellov nezvyčajne ostrý verejný výstup (videostatement) je v tomto kontexte signálom, že situáciu vníma ako existenciálnu. Doteraz sa snažil držať líniu „nekomentujeme politiku“. Teraz však tvrdí, že ide o test, či menová politika zostane založená na dôkazoch a ekonomických podmienkach, alebo sa zmení na nástroj zastrašovania.

Tým vlastne posúva spor z osobnej roviny do roviny ochrany inštitúcie – a nepriamo mobilizuje podporu aj medzi politikmi. Najmä tými, ktorí inak Trumpa často podporujú, ale nechcú otvoriť Pandorinu skrinku politizácie úrokových sadzieb.

 

Dôležitý je aj časový rozmer. Powellovi sa končí funkčné obdobie predsedu v máji 2026, no ako člen rady guvernérov môže teoreticky zostať do roku 2028. Ak by sa konflikt vyhrotil, môže vzniknúť scenár, v ktorom Powell odíde z postu šéfa, ale zostane v systéme – a to by zmenilo dynamiku pri výbere jeho nástupcu.

Zároveň platí, že FOMC je kolektívny orgán. A teda aj keby nový predseda bol Trumpovi naklonený, menová politika sa z večera do rána nepreklopí na príkaz zhora, pokiaľ nebude mať podporu väčšiny.

Čo znamenajú Trumpove kroky pre svet

Čo to znamená pre svet mimo USA? Fed je globálna kotva, pripomína CNN. Americké sadzby sú referenciou pre oceňovanie rizika, pre dolárové financovanie, aj pre výmenné kurzy. Ak trhy začnú pochybovať o stabilite amerických inštitúcií, otras sa prenesie cez výnosy dlhopisov, akcie aj komodity.

 

Celý spor sa preto nedá zredukovať na otázku, kto koho urazil. Je to príbeh o hraniciach moci: o tom, či politická exekutíva môže cez tlak a vyšetrovania ohýbať nezávislé inštitúcie. A je to aj príbeh o tom, ako rýchlo môžu trhy vrátiť realitu späť na stôl – tým, že zvýšia cenu peňazí, keď uveria, že pravidlá prestávajú platiť rovnako pre všetkých.

Vplyv sporov na Európu a Slovensko

Pre Európu by oslabenie dôvery v americkú menovú politiku znamenalo vyššiu neistotu na finančných trhoch. Spory okolo nezávislosti Fedu môžu zvýšiť volatilitu, tlačiť na výkyvy výmenných kurzov a zdražiť financovanie pre štáty aj firmy. Rizikom je kombinácia slabšieho dolára a rastúcich globálnych rizikových prirážok, čo by zasiahlo najmä otvorené ekonomiky závislé od exportu a zahraničného kapitálu, pričom Slovensko je práve takou ekonomikou. 

Slovensko vstupuje do tohto prostredia už oslabené pomalým rastom, vysokým deficitom a drahým dlhom. Vonkajšie šoky by tak mohli prehĺbiť tlak na verejné financie, úvery aj životnú úroveň domácností.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: CNN, New York Times, BBC

Najnovšie videá

Trendové videá