Nenápadný signál v mozgu dokáže predpovedať Alzheimerovu chorobu 2 roky vopred. Zistenie vedcov mení spôsob diagnostiky

Vedci objavili nenápadný, no mimoriadne dôležitý signál v mozgu, ktorý môže upozorniť na Alzheimerovu chorobu viac než dva roky pred oficiálnou diagnózou. Ide o jemnú zmenu v mozgovej aktivite, ktorú si doteraz väčšina vyšetrení nevšímala. Nový výskum však ukazuje, že práve tento detail môže rozhodovať o včasnom zásahu, píše portál Science Alert. 

Alzheimerova choroba sa zvyčajne diagnostikuje až vo chvíli, keď sú poškodenia mozgu výrazné a nezvratné. Ak by sa ju však podarilo zachytiť skôr, otvorilo by to dvere k účinnejšej liečbe aj spomaleniu úpadku kognitívnych funkcií. Presne o to sa pokúsil medzinárodný tím neurovedcov.

Mozgové vlny, ktoré veľa prezrádzajú

Výskumníci z Brownovej univerzity v USA a zo španielskych univerzít Complutense v Madride a La Laguna analyzovali mozgovú aktivitu 85 pacientov s miernou kognitívnou poruchou. Ide o stav, ktorý často – no nie vždy – predchádza Alzheimerovej chorobe.

Použili pritom neinvazívnu zobrazovaciu metódu nazývanú magnetoencefalografia (MEG). Tá dokáže veľmi presne zachytiť elektrickú aktivitu mozgu v reálnom čase, bez potreby zásahu do tela. Vedci sa zamerali na mozgové vlny v pokojovom stave, teda v čase, keď pacienti neriešili žiadnu úlohu. Práve tu si všimli zásadný rozdiel.

zdroj: Freepik

Vedci dokážu rozoznať, u koho sa ochorenie rozvinie do cca dvoch rokov

U ľudí, u ktorých sa neskôr rozvinula Alzheimerova choroba, zaznamenali vedci výrazne odlišné správanie tzv. beta vĺn. Tieto mozgové vlny sa u nich objavovali menej často, mali slabšiu intenzitu a zároveň kratšie trvanie než u pacientov, ktorých stav sa v rovnakom období nezhoršil.

Inými slovami – mozog síce beta vlny stále vytváral, no akoby ich nedokázal udržať dostatočne dlho a stabilne. Práve tento detail sa ukázal ako kľúčový.

„Zachytili sme vzorec elektrických signálov mozgovej aktivity, ktorý dokáže predpovedať, u ktorých pacientov sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozvinie ochorenie do dvoch a pol roka,“ uviedla spoluautorka štúdie a neurovedkyňa Stephanie Jones z Brownovej univerzity.

Prelomový moment v skorom odhaľovaní choroby

Podľa vedcov ide o vôbec prvý raz, keď sa podarilo neinvazívne pozorovať nový skorý marker postupu Alzheimerovej choroby priamo v mozgu. A to ešte predtým, než sa objavia typické klinické príznaky. „Schopnosť neinvazívne pozorovať nový skorý marker postupu Alzheimerovej choroby v mozgu je mimoriadne vzrušujúcim krokom,“ dodáva Jones.

Zaujímavé je, že zistené zmeny nadväzujú na prirodzený vývoj mozgu. U zdravých ľudí dochádza približne okolo 60. roku života k postupnému úbytku beta vĺn. U pacientov, u ktorých sa rozvinie Alzheimer, je však tento pokles výrazne rýchlejší.

Riziko Alzheimerovej choroby rastie, ukázal výskum. Nevinný zlozvyk z detstva môže poškodzovať mozog

Prečo sú beta vlny také dôležité

Beta vlny sú v neurovede spájané najmä s kognitívnou kontrolou, sústredením a schopnosťou mozgu potláčať rušivé impulzy. Viaceré dôkazy naznačujú, že krátke výbuchy beta aktivity v mozgu fungujú ako akýsi „brzdový systém“.

Vedci sa preto domnievajú, že schopnosť mozgu prispôsobovať beta vlny aktuálnej úlohe je nevyhnutná pre optimálne fungovanie myslenia. Podľa autorov štúdie môže byť pozorovaný kognitívny úpadok u pacientov, u ktorých sa rozvinula Alzheimerova choroba, „priamo spojený s nedostatkom inhibičnej kognitívnej kontroly“.

Tento záver zapadá do jednej z hlavných hypotéz o vzniku Alzheimerovej choroby, podľa ktorej sú v jej skorých štádiách neuróny nadmerne dráždivé a nedokážu sa správne regulovať.

Budúcnosť diagnostiky choroby vyzerá pozitívne

Objav však nie je cieľom, ale začiatkom. Vedci teraz chcú pochopiť, prečo presne tento signál v mozgu vzniká a čo sa v nervových sieťach pokazí.

„Teraz, keď sme odhalili charakteristiky beta udalostí, ktoré predpovedajú postup Alzheimerovej choroby, je naším ďalším krokom skúmať mechanizmy ich vzniku pomocou výpočtových modelov neurónových sietí,“ vysvetľuje Jones a dodáva:. „Ak dokážeme nasimulovať, čo sa v mozgu pokazí pri vytváraní tohto signálu, budeme môcť s našimi partnermi testovať liečby, ktoré by tento problém mohli napraviť.“

Ak sa to podarí, Alzheimerova choroba by sa v budúcnosti nemusela riešiť až v momente, keď je neskoro, ale roky vopred, keď má mozog ešte šancu bojovať.

zdroj: Inštitút zdravotných analýz

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti