Unikátna turistická atrakcia môže zmiznúť. Hobitia dedinka bojuje o prežitie
- Unikátne zemľanky lákajú turistov z celého sveta
- Dedina s históriou sa snaží bojovať proti vymieraniu
- Miestni veria v záchranu vďaka tradíciám
- Unikátne zemľanky lákajú turistov z celého sveta
- Dedina s históriou sa snaží bojovať proti vymieraniu
- Miestni veria v záchranu vďaka tradíciám
Moldavskému Rogojeni sa prezýva „hobitia dedina“ a jej malé, napoly v zemi zakopané domy, postavené tak, aby odolali chladným zimám a horúcim letám, skutočne vyzerajú ako z Pána prsteňov. Tradičné zemľanky dostali túto zmenšujúcu sa dedinu na turistickú mapu a miestni dúfajú, že im pomôžu zachrániť sa, napísala agentúra AFP.
„Obávame sa, že by dedina mohla zaniknúť. Vzhľadom na to, že v nej zostalo tak málo ľudí,“ povedal starosta Ruslan Groza. V dedine, ktorá kedysi mala 200 obyvateľov, teraz žije iba 30 ľudí. „Mojím cieľom je rozvíjať toto miesto, stavať cesty, opravovať domy, ktoré sa dajú zachovať, a rozvíjať cestovný ruch,“ dodal.
Unikátna architektúra a rastúci turizmus
Rogojeni je jednou z posledných dedín, ktoré sa stále pýšia nízkymi kamennými domami nazývanými „basca“ postavenými na trávnatých kopcoch, ktorých malé dvere nútia návštevníkov sa pri vstupe skláňať. Potom, čo bol v roku 2020 jeden z domov opravený a otvorený pre návštevníkov, prichádza stále viac turistov, poznamenal Groza.
Keď AFP navštívila začiatkom januára dedinu, ktorá leží asi dve hodiny severne od hlavného mesta Kišiňov, bol tam práve na návšteve juhokórejský študent. Miestni ho dokonca pozvali na pečenie prasiatka. Všetko sa odohrávalo pred vianočnými oslavami, ktoré sa tam slávia 7. januára.
Takéto zvyky sú inde „ťažko vidieť,“ vyhlásil dvadsaťdvaročný I Sang-kjong, ktorý vyzeral ohromene, keď zo sena pokrývajúceho prasiatko stúpal dym, zatiaľ čo okolo padal sneh.
Tradičná pohostinnosť a kultúrne dedičstvo
Vo vnútri domu premeneného na múzeum sa v malej miestnosti s klenutým vchodom a modrými stenami zdobenými tradičnými ručne šitými kobercami podávalo bravčové ragú, polenta s ovčím syrom, nakladaná zelenina a červené víno.
Štyridsaťšesťročný Groza, učiteľ dejepisu a starosta v jednej osobe, je síce hrdý na „obrovské kultúrne dedičstvo“ dediny, ale zároveň pripúšťa, že väčšina z nej chátra – ako napríklad stará škola a kostol, z ktorých zostali len vonkajšie múry.
Desaťtisíce Moldavčanov každoročne odchádzajú za lepším životom prevažne do krajín Európskej únie a mnohé dediny sa premenili na dediny duchov. Podľa sčítania ľudu z roku 2024 prišli moldavské dediny od roku 2014 o takmer pol milióna obyvateľov.
Nádej v tradíciách a nových generáciách
Starostova päťdesiatštyriročná manželka Mariana Grozová ale zachováva optimizmus a je presvedčená, že dediny „ožijú spolu s tradíciami“. Táto učiteľka literatúry a francúzštiny založila dielňu vyšívania a tradičných krojov. Svoje práce zverejňuje na sieti TikTok. „Milujem toto remeslo od detstva. Neuplynie deň, aby som niečo nešila krížikovým stehom alebo neháčkovala. Ak to nerobím, deň pre mňa uplynie zbytočne. Musíme podporovať tradície,“ vyhlásila.
Spoločne s ďalšími miestnymi ženami v rámci predvianočných osláv spievala pred múzeom tradičné koledy, sprevádzal ich pritom harmonikár. Pri jednej z veselších piesní sa dve miestne babičky objali a začali tancovať. „Keď som sa tu vydávala, bolo tu veľa ľudí, boli tu deti. Dedina bola krásna,“ spomína jedna z nich Maria Ardeleanuová. „Teraz už tu nikto nezostal. Len my, parta starých žien,“ vypráva. Rada hovorí s turistami, ktorých zaujíma, aké to je žiť v „basca“. „Hovorím im, že v lete je v nich chladno, vnútri je príjemne. A v zime je v nich teplo a von moc nechodím.“
Keď ženy odspievali koledy, hádzali poslucháčom pšeničné zrná, aby im popriali prosperitu. Tanečná partnerka Ardeleanuovej potom spočítala, koľko ich chytila. „Osem,“ hlásila veselo. „Tradícia hovorí, že toľko rokov mi ešte zostáva,“ dodala.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie