Vysúdené peniaze využil Sabaka inak: „Mazurek sa zo mňa snažil robiť klamára, ospravedlnenie je základ“ (ROZHOVOR)

Keď infektológ Peter Sabaka vyhral súdny spor s bývalým poslancom Milanom Mazurekom, verdikt mu priniesol nielen finančné zadosťučinenie, ale aj otázku, ako s ním naložiť. Časť vysúdených peňazí sa rozhodol neposlať na vlastný účet, ale presmerovať tam, kde podľa neho dokážu zmeniť životy najviac – k deťom vyrastajúcim v generačnej chudobe. 

Ako sme ťa informovali už včera, z pätnástich tisíc eur, ktoré mu súd priznal ako náhradu nemajetkovej ujmy, posiela prvých tisíc eur na podporu programu OMAMA a združenia Cesta von.

Peniaze vysúdené od Milana Mazureka poputujú deťom. Infektológ Sabaka podporí dôležitý program

Ide o dlhodobý terénny program zameraný na raný vývin detí v marginalizovaných komunitách, ktorý pracuje priamo v rodinách od narodenia dieťaťa. Sabaka zdôrazňuje, že nejde o symbolické gesto ani jednorazovú charitu, ale o podporu systematickej práce, ktorej dôveruje a ktorej výsledky považuje za preukázateľné.

Ako lekár sa denne stretáva s dôsledkami sociálnych nerovností, no tentoraz sa rozhodol konať mimo nemocničného prostredia. Práve rané detstvo podľa neho predstavuje moment, keď sa dá cyklus generačnej chudoby reálne narušiť. 

Petra Sabaku sme oslovili aj my a porozprávali sme sa s ním o širšom kontexte jeho rozhodnutia. V rozhovore otvorene hovorí, že jeho rozhodnutie má aj osobný rozmer. Téma chudoby a sociálneho vylúčenia je mu blízka aj vďaka práci jeho manželky, ktorá pôsobí ako sociálna pracovníčka. Práve cez jej skúsenosti si podľa vlastných slov „otvoril oči“ a pochopil, aké obmedzené sú šance detí vyrastajúcich v prostredí bez podpory už od najútlejšieho veku.

Hovorí tiež o tom, ako sa na problematiku sociálnych nerovností pozerá z pozície infektológa, ktorý sa s ich dôsledkami stretáva v praxi, aj o tom, prečo považuje dlhodobé a „tiché“ projekty za efektívnejšie než jednorazové gestá.

Súd mu zároveň priznal aj verejné ospravedlnenie, ktoré zatiaľ musí vymáhať exekučnou cestou. Práve táto časť rozsudku je pre neho kľúčová. Nejde len o peniaze, ale o oficiálne uznanie, že výroky, ktorým čelil, neboli vecnou kritikou, ale klamstvom. Finančná kompenzácia mu dáva možnosť pomôcť iným, ospravedlnenie má podľa neho očistiť jeho meno.

V rozhovore zároveň vysvetľuje, prečo nevníma celý prípad ako osobné víťazstvo, ale skôr ako príležitosť poukázať na systémové problémy a aspoň čiastočne pomôcť tým, ktorí sa do verejnej debaty sami brániť nedokážu.

• Prečo sa Peter Sabaka rozhodol presmerovať časť vysúdených peňazí.
• Čo konkrétne robí program OMAMA v rodinách.
• Aký má význam rané detstvo pri prerušení cyklu generačnej chudoby.
• V čom vidí Sabaka rozdiel medzi jednorazovou pomocou a dlhodobým „systémovým“ prístupom.
• Prečo je pre neho verejné ospravedlnenie od Mazureka dôležitejšie ako peniaze.

Čo bolo pre Vás rozhodujúcim momentom, keď ste sa rozhodli, že časť vysúdených peňazí pôjde na program OMAMA?

Projekt Omama poznám už dlhší čas. Považujem ho za veľmi dobrý a prospešný. Poznám aj ľudí na jeho pozadí a dôverujem im. Je to projekt, ktorý sa ako jeden z mála snaží systémovo a dlhodobo udržateľne riešiť situáciu s výchovou a starostlivosťou o deti v marginalizovaných komunitách.

Je to oblasť, na ktorú štát buď už rezignoval alebo ju prehliada, a práve občianske združenia ako Cesta von (ktoré je zodpovedné za program OMAMA) sú často to jediné, ktoré situáciu v marginalizovaných komunitách môže naozaj zmysluplne ovplyvniť k lepšiemu. Problematika chudoby a generačnej chudoby je mi blízka aj preto, lebo moja manželka je sociálna pracovníčka a hlavne vďaka nej sa mi „otvorili oči“.

Ako infektológ sa denne stretávate s dôsledkami sociálnych nerovností. Vidíte v práci s deťmi v ranom veku najväčší priestor, kde sa dá cyklus chudoby reálne narušiť?

Rozhodne. Ak žijete v marginalizovanej komunite, od detstva sú vaše príležitosti ako sa začleniť do spoločnosti výrazne obmedzené v porovnaní s ostatnými. Aby sa cyklus generačnej chudoby prerušil, musí sa začať s deťmi pracovať čo najskôr, najlepšie od narodenia.

Program OMAMA označujete za „tichú vytrvalú prácu“. Čím sa podľa Vás líši od iných foriem pomoci, ktoré sa zameriavajú na marginalizované komunity?

Som len infektológ a možno to nevysvetlím správne. Vopred sa ospravedlňujem Ceste von, ak niečo zmrvím. Takto to chápem ja. Deti v marginalizovaných komunitách často vyrastajú, aj vplyvom generačnej chudoby, v málo podnetnom prostredí.

Mozog dieťaťa potrebuje dostatok podnetov, aby sa mohol správne rozvíjať. Dieťa sa tiež potrebuje hrať a interagovať s rodičmi a ľuďmi v okolí, aby si osvojilo sociálne zručnosti a vytvorilo správnu vzťahovú väzbu.

OMAMA trénuje ženy priamo z komunity, ktoré potom ako „omamy“ chodia pomáhať rodičom detí v marginalizovaných komunitách starať sa o deti a učiť ich zmysluplne sa s nimi hrať a rozvíjať ich mozog. 

Čo by sa podľa Vás zmenilo, keby sa podobné programy zamerané na raný vývin detí stali pevnou súčasťou štátnej politiky?

Samozrejme by to výrazne pomohlo vytrhnúť čo najviac detí z generačnej chudoby. Aby sa to ale stalo, potrebujeme v prvom rade na ich problémy upriamiť záujem väčšinovej spoločnosti. Odsudzovanie, hanenie a nenávisť šírená krajne pravicovými politikmi tejto situácii rozhodne neprospieva. 

Súd Vám priznal aj verejné ospravedlnenie, ktoré zatiaľ vymáhate exekúciou. Prečo je pre Vás táto časť rozsudku dôležitá, aj keď finančná kompenzácia už bola uhradená?

Ospravedlnenie je to najdôležitejšie. Ide totiž o uznanie (v tomto prípade súdom), že výroky pána Mazureka proti mojej osobe nie sú pravdivé. Nejde o vecnú kritiku, ale o klamstvá.

Milan Mazurek sa zo mňa snažil v očiach jeho fanúšikov robiť klamára, dezinformátora a hlupáka. Ospravedlnenie je základ toho, aby mohol začať proces očisťovania môjho dobrého mena. 

Mnohí ľudia vnímajú rozsudok ako osobné víťazstvo. Vy ho prezentujete skôr ako príležitosť pomôcť iným. Prečo ste sa na to pozerali práve takto?

Pretože som presvedčený o tom, že ak mám možnosť urobiť niečo prospešné, ak to nespravím, je to nevyužitie tejto príležitosti, čo je škoda. Okrem toho to považujem za možnosť aspoň trochu napraviť nespravodlivosť, ktorá často postihuje tých najzraniteľnejších alebo tých, čo za to nemôžu.

Podal som žaloby, lebo som cítil neprávosť voči mojej osobe. Keď pán Mazurek hanobil Rómov, dopúšťal sa voči nim neprávosti. Takto sa to môže aspoň trocha napraviť. Napravovať neprávosti a pomáhať v núdzi je podľa mňa povinnosťou.  

Myslíte si, že Váš prípad môže povzbudiť aj ďalších odborníkov či verejne činných ľudí, aby sa bránili voči verejnému znevažovaniu právnou cestou?

Presne v to dúfam. 

Ak by ste mali jednou vetou vysvetliť, prečo má zmysel podporovať programy ako OMAMA, čo by ste povedali?

Zmysluplná a dlhodobá pomoc deťom, ktoré to naozaj potrebujú. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska