Nobelovka ako trofej: Trump si z mieru urobil osobnú značku a zo sveta reklamný bilbord (KOMENTÁR)

Túžba je niečo, čo ľudí poháňa. Výnimkou nie je ani americký prezident Donald Trump, ktorý 20. januára oslavuje rok prezidentovania od nástupu do svojho druhého úradu. Vyzerá to tak, že zatiaľ jeho najväčšou túžbou v rámci zahraničnej politiky za ostatný rok bola Nobelova cena za mier. Americký prezident sa tým vôbec netajil, dokonca sa vyhlasoval za mierotvorcu. V jeho interpretácii sa z nej stal symbol uznania, ktoré mu svet údajne dlhuje.

A keďže Trump je jednoducho zvyknutý získať to, po čom túži, Nobelovu cenu získal inou cestou, ako býva zvykom. 

Nobelovka od Machadovej je len predmet

Nobelov výbor  udelil cenu venezuelskej opozičnej líderke Maríi Corino Machadovej po dramatickej tajnej ceste z Venezuely a vyzdvihol jej dlhoročný boj za demokraciu proti „brutálnemu, autoritárskemu štátu“ Nicolása Madura. Lenže Trump medzičasom urobil z Venezuely ďalšie bojisko svojho politického príbehu. Krajinu napadol, Madura odstránil a moc odovzdal venezuelskej viceprezidentke Delcy Rodríguezovej, hoci do úvahy pripadala aj Machadová. 

Pred stretnutím s aktuálnou držiteľkou jeho „miláška“, Machadovou, Trump naznačil, že by považoval za veľkú česť, keby mu počas návštevy odovzdala svoju Nobelovu cenu za mier. A tak sa aj stalo, Machadová predala medailu do jeho rúk.

Lenže Nobelovo centrum mieru následne na sociálnych sieťach pripomenulo, že „medaila môže zmeniť majiteľa, ale titul laureáta Nobelovej ceny za mier nie.“

Nobelovku nedostal a už necíti povinnosť myslieť na mier

Trump reagoval podráždene. V liste nórskemu premiérovi spojil svoju nespokojnosť s udeľovaním ceny s ďalšími hrozbami a opäť vytiahol aj tému Grónska, ktorá trápi jeho európskych spojencov už niekoľko dní. 

„Vzhľadom na to, že vaša krajina sa rozhodla neudeliť mi Nobelovu cenu za mier za zastavenie 8 vojen PLUS, už necítim povinnosť myslieť čisto na mier, hoci ten bude vždy dominantný, ale teraz môžem myslieť na to, čo je dobré a vhodné pre Spojené štáty americké,“ napísal Trump.

Nórsky premiér mu odpovedal vecne. Zdôraznil, že Nórsko je oddané mieru a diplomacii, no Nobelovu cenu udeľuje nezávislý výbor, nie vláda. Pokiaľ ide o Grónsko, ide o dánske územie a platí medzinárodné právo. Nórsko sa podľa jeho slov nenechá vydierať.

Nátlakový marketing

Trumpova posadnutosť Nobelovou cenou pritom nie je len o prestíži. Je to aj pokus napísať vlastný príbeh, v ktorom je on tým, kto „zastavil vojny“. Tento príbeh má doma silu. Je jednoduchý, ľahko sa komunikuje a dá sa premeniť na slogan. Lenže realita je komplikovanejšia. Vojny sa nezastavujú tweetom ani vyhlásením. A už vôbec nie vtedy, keď sa zároveň vyhrážaš clami, vojenským tlakom alebo územnými nárokmi.

Aj preto sa Trumpova zahraničná politika po roku v úrade čoraz viac podobá na svet, v ktorom sa diplomacia zmenila na nátlakový marketing. Keď niekto nesúhlasí, nasleduje trest. Keď sa niekto podvolí, nasleduje ponuka. A keď sa niekto postaví na odpor, Trump to prezentuje ako urážku Spojených štátov.

Prvá prekážka v získaní mieru: Zelenskyj

Prvým vytrestaným, na koho sa pozeral svet, bol Volodymyr Zelenskyj. Jeho februárová návšteva v Oválnej pracovni sa zmenila na fiasko. Zelenskyj odmietol Trumpovu predstavu „mieru bez bezpečnostných záruk“. Trump zas neprijal, že niekto otvorene odmietne jeho scenár rýchleho ukončenia vojny.

Výsledkom bolo verejné poníženie. Trump Zelenského označil za „diktátora“ (toto vyhlásenie neskôr odvolal). Zelenskyj bol akýsi pilotný prípad, ktorý ukázal, ako to bude vyzerať, ak niekto s Trumpom nesúhlasí. 

A kde sa nachádzame v mierových rokovaniach po roku? Takmer na tom istom mieste. Trump nedávno podľa Reuters uviedol, že nie Putin, ale Zelenskyj zdržuje mierový proces, zatiaľ čo Kyjev zdôrazňuje, že stále čaká na pevné bezpečnostné garancie a kritizuje ruské pokračujúce útoky ako dôkaz, že Moskva nechce mier. 

zdroj: Reprofoto: X/@thetoitoi

Mier podľa Trumpa

Zelenskyj jednoducho zmaril jeho predstavu rýchleho ukončenia vojny, aby si mohol pripísať „mier“ na účet. Ale Trumpov mier nie je mier, ako ho vníma medzinárodné spoločenstvo. Pokojne tak nazýva aj prímerie, ale nie je to to isté. Veď medzi Severnou a Južnou Kóreou vládne prímerie, no o priateľských mierových vzťahoch, kde vlastný štát odstrelí občana pri pokuse ujsť z Juhu na Sever, sa o mierových vzťahoch nedá hovoriť.

Trumpovo tvrdenie, že tento rok „ukončil 8 vojen“,  je prehnané. V niektorých prípadoch ide len o prímeria, inde o konflikty, ktoré pokračujú, znovu sa rozhoreli, alebo ani neboli vojnou v pravom zmysle.

Trvalý mier nie je PR výhra ani titul na medailu — je to nudná, dlhá a drahá disciplína, ktorú väčšinou nevyhrá ten, kto najhlasnejšie kričí „zastavil som vojnu“, ale ten, kto dokáže udržať mier aj po odchode kamier.

Trumpova vlastná morálka

Trumpovo druhé prezidentské obdobie prináša každý týždeň  nový obrat: raz hrozby, raz pomstu, potom preháňanie, klamstvá, urážky či nevkusné vtipy – väčšinou zverejnené na jeho sociálnej sieti Truth Social. Jedno je však stabilné: Trump sám priznal, že najväčším limitom jeho moci nie sú inštitúcie ani politické pravidlá, ktoré kedysi platili, ale že jeho moc je obmedzená iba jeho „vlastnou morálkou“. To sa ukazuje v jeho domácej aj zahraničnej politike.

Najnovšie zakladá Radu mieru, kde si prizval Putina, Lukašenka či Orbána. Podľa mnohých kritikov má slúžiť ako rival OSN. Lenže miliarda dolárov ako vstupenka do klubu nie je jediný problém. Podľa Bloombergu niektorých potenciálnych členov zaráža najmä to, že kontrolu nad peniazmi by mal výlučne Trump – teda človek, ktorý by bol zároveň tvárou projektu aj jeho pokladníkom.

Čo hovorí zrkadlo?

Jednoucho si chce robiť, čo chce, či už doma, alebo vo svete. Prepísať americkú demokraciu a zmeniť globálny poriadok, bez toho, aby sa pozrel do zrkadla. Vládne krajine, kde to v niektorých mestách vyzerá ako na prahu občianskej vojny. 

Trump platí doma vysokú cenu za svoj aktivizmus pri uplatňovaní moci v zahraničí. Každý deň, ktorý Trump trávi projektovaním moci mimo Spojených štátov, znamená, že nevenuje pozornosť Američanom.

Celkové prieskumy verejnej mienky o Trumpovi sú zlé. Jeho miera schválenia je 40 % – čo je takmer o 10 percent menej od jeho inaugurácie – a miera nesúhlasu je 60 %. Agentúra AP-NORC tiež zistila, že „Trump nepresvedčil Američanov, že ekonomika je v dobrej kondícii“.

Nedávny prieskum ukazuje, že 56 % dospelých Američanov si myslí, že Trump zašiel v otázke Venezuely priďaleko. 57 % nechce, aby USA zaútočili na Irán. Ešte pred Trumpovým oznámením o clách na Grónsko iba 17 % schvaľovalo Trumpovu túžbu získať Grónsko a 71 % odmietalo použitie vojenskej sily na tento účel.

Ak Trumpova zahraničná politika učí niečo jasné, tak je to, že svet sa nepodarí spasiť tweetom či jedným bombovým úderom – a skutočný mier je vždy viac než len slogan.

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Komentár