Rusko „krváca“ najviac od druhej svetovej vojny. Počet obetí konfliktu na Ukrajine sa blíži k hranici 2 miliónov

Podľa novej štúdie washingtonského inštitútu Center for Strategic and International Studies (CSIS) sa počet ruských a ukrajinských vojakov zabitých, zranených alebo nezvestných môže už na jar priblížiť k hranici dvoch miliónov. CSIS odhaduje, že na ruskej strane ide približne o 1,2 milióna prípadov a na ukrajinskej strane o približne 600-tisíc, spolu teda takmer 1,8 milióna s trendom ďalšieho rastu.

Autori zároveň upozorňujú, že presné čísla sa overujú ťažko, keďže Moskva je podozrievaná z podhodnocovania strát a Kyjev svoje oficiálne údaje nezverejňuje.

Obete rastú, no prielom neprichádza

Štúdia opisuje straty ako historicky výnimočné. V roku 2025 malo Rusko zaznamenať približne 415-tisíc úmrtí a zranení, čo predstavuje priemer takmer 35-tisíc mesačne. Celkové ruské úmrtia od februára 2022 do konca roka 2025 odhadujú autori približne na 275- až 325-tisíc. CSIS to zhrnul aj tvrdým porovnaním: „Žiadna veľká mocnosť neutrpela od druhej svetovej vojny v jednej vojne ani zďaleka takéto straty.“

Autori vysvetľujú, že brutálne čísla nevznikajú iba „silou“ vojny, ale aj kombináciou slabín na ruskej strane a povahou konfliktu. V texte sa spomínajú problémy v taktike, výcviku a koordinácii, ale aj fakt, že obrana v hĺbke prirodzene zvýhodňuje Ukrajinu. Výsledkom je dlhá vojna opotrebovania, v ktorej sa cena za malý posun meria v tisícoch obetí.

„Mletie“ frontu: metre za deň namiesto kilometrov

CSIS rozoberá konkrétne úseky frontu a ukazuje, že aj tam, kde Rusko postupuje, ide často o tempo v desiatkach či stovkách metrov denne. Pri Pokrovsku štúdia opisuje postup necelých 50 kilometrov v dlhom časovom úseku, čo v priemere vychádza približne na 70 metrov denne.

V okolí Časiv Jaru má ísť o približne 15 metrov denne a pri Kupjansku o približne 23 metrov denne. Výraznejšie tempo štúdia spája so Záporožskou oblasťou pri Huliaipole, kde uvádza približne 297 metrov denne, stále však bez prielomu, ktorý by zmenil strategickú situáciu.

V historickom kontexte CSIS pripomína, že niektoré ruské ofenzívy sa posúvajú pomalšie než spojenecké sily na Somme počas prvej svetovej vojny. Aj to má ilustrovať, že Moskva platí extrémnu cenu za zisky, ktoré v teréne vyzerajú takmer neviditeľne.

Vojna dronov a taktika opotrebovania

Štúdia opisuje ruskú stratégiu ako opotrebovanie, ktoré „akceptuje“ vysoké straty s cieľom vyčerpať ukrajinskú armádu aj spoločnosť. Ako nosné prvky uvádza zosadnutú pechotu, FPV drony, delostrelectvo, kĺzavé bomby a ďalšie údery na diaľku. Postupy majú často podobu malých skupín, ktoré sa posúvajú vpred a neraz plnia úlohu „prieskumu paľbou“.

Ukrajinská obrana podľa CSIS stojí na zákopoch, mínových poliach, protitankových prekážkach, dronoch a delostrelectve. Text pripomína aj praktické limity pohybu: v zóne do 15 kilometrov od frontu je presun techniky zložitý a pechota často prekonáva dlhé vzdialenosti pešo.

Zisky územia sú obmedzené, náklady dlhodobé

Napriek tomu, že Rusko kontroluje približne pätinu ukrajinského územia, CSIS zdôrazňuje, že v posledných rokoch boli prírastky relatívne malé. Štúdia uvádza, že v roku 2024 mali zisky predstavovať približne 0,6 % Ukrajiny a v roku 2025 približne 0,8 %. V preklade to znamená, že vojna produkuje obrovské straty, no línie sa posúvajú len pomaly.

CSIS zároveň píše o ekonomicko-technologickej cene konfliktu a uvádza, že ruská ekonomika vykazuje známky napätia, pričom rast v roku 2025 sa odhaduje na približne 0,6 %. V technologickej rovine štúdia konštatuje, že Rusko nemá ani jednu firmu medzi stovkou najväčších technologických spoločností sveta podľa trhovej kapitalizácie.

Do šudie sa dostáva aj Putinov výrok o umelej inteligencii, ktorý autori používajú ako kontrast k realite: „Umelá inteligencia je budúcnosť nielen Ruska, ale celého ľudstva… Ktokoľvek sa stane lídrom v tejto sfére, stane sa vládcom sveta.“

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine