Nekontrolovaný pád čínskej rakety znepokojuje svet. Oceľový kolos mieri do atmosféry bez kontroly

Keď sa na oblohe niečo pokazí, dôsledky sa netýkajú len vedcov a technikov. V piatok sa totiž rozhoduje o tom, kde na Zemi skončí masívny kus vesmírnej techniky, ktorý sa vracia späť bez akejkoľvek kontroly.

Globálne monitorovacie systémy sledujú každý pohyb objektu, ktorého presná dráha zostáva nejasná, a neistota okolo jeho dopadu zvyšuje pozornosť po celom svete. O situácii informoval v priebehu dňa aj web iMeteo.

Vstup do atmosféry sa blíži

Piatok 30. januára 2026 sprevádza zvýšená pozornosť globálnych systémov vesmírneho dozoru. Ich cieľom je druhý stupeň čínskej rakety Zhuque-3, ktorý sa nekontrolovane približuje k hustým vrstvám zemskej atmosféry. Objekt nesie označenie ZQ-3 R/B a patrí medzi najväčšie telesá, ktoré v poslednom období sleduje európska monitorovacia sieť EU SST.

Podľa najnovších výpočtov sa očakáva kontakt s atmosférou približne o 12:20 hodine, pričom časové okno má odchýlku zhruba 48 minút. Presný okamih preto zatiaľ nie je možné určiť.

Neistota miesta dopadu

Raketový stupeň váži približne 11 ton a meria takmer 13 metrov. Vzhľadom na sklon jeho dráhy môžu úlomky po rozpade teoreticky dopadnúť kdekoľvek medzi 57. stupňom severnej a južnej zemepisnej šírky. Ide o oblasť, ktorá zahŕňa veľkú časť planéty. Odborníci však upozorňujú, že najpravdepodobnejším miestom dopadu zostávajú oceány a riedko obývané regióny.

Oceľ a neznámy náklad

Tento návrat je výnimočný najmä použitými materiálmi. Na rozdiel od bežných satelitov z hliníka je raketa spoločnosti LandSpace vyrobená z ocele, ktorá lepšie odoláva vysokým teplotám a treniu. To zvyšuje pravdepodobnosť, že väčšie časti prežijú prechod atmosférou.

Situáciu komplikuje aj možný testovací balast, ktorý mal na stupni zostať pripevnený. Ten môže meniť aerodynamiku telesa a zvyšovať nepredvídateľnosť celého pádu. Udalosť opäť otvára otázku bezpečnosti a rastúceho množstva vesmírneho odpadu, najmä v čase nárastu súkromných kozmických letov.

Čína ako výrobný partner

Téma Číny sa v posledných týždňoch objavuje v rôznych globálnych súvislostiach. Kým raz ide o vesmírne technológie, inokedy o vojenské kapacity. O prepojení týchto oblastí sme už v minulosti informovali.

Rusko je podľa najnovších zistení schopné pokračovať vo vojenských operáciách na Ukrajine aj napriek západným sankciám. Analytici pôvodne predpokladali rýchlejšie vyčerpanie ruských kapacít, no realita ukazuje iný vývoj. Vyšetrovanie denníka The Telegraph poukazuje na zásadnú úlohu Číny pri dodávkach technológií, ktoré Moskve umožňujú udržiavať a v niektorých oblastiach zrýchľovať zbrojnú výrobu.

Raketa Orešnik v centre pozornosti

Jedným zo symbolov tejto schopnosti je balistická raketa Orešnik. Tá bola podľa dostupných informácií použitá zatiaľ dvakrát a je schopná niesť viacero hlavíc. Nasadenie v blízkosti hraníc NATO, vrátane priestoru pri Poľsku, má politický aj strategický význam. Raketa je navrhnutá tak, aby bola ťažko zachytiteľná a jej letová rýchlosť má dosahovať približne 13 000 km/h.

Podľa analytikov je kľúčom k jej výrobe priemyselné zázemie. Čína mala Rusku dodať obrábacie stroje, testovacie zariadenia a ďalšie technológie v hodnote presahujúcej 10 miliárd dolárov. Tieto komponenty sú nevyhnutné pre výrobu raketových motorov, hlavíc a navádzacích systémov.

Osobitnú pozornosť pútajú čínske CNC stroje, ktoré ukrajinská rozviedka identifikovala v závode vo Votkinsku. Ten vyrába okrem Orešnika aj rakety Iskander-M a Topol-M, pričom je pod sankciami viacerých krajín.

Ako uviedol analytik Michael Kofman, „bez Číny ako tranzitnej platformy by Rusko len veľmi ťažko pokračovalo vo vojne“. Dáta obchodných databáz zároveň naznačujú rozsiahle dodávky mikročipov a elektroniky, ktoré Peking oficiálne neobmedzil.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír