Astronómovia objavili potenciálnu novú Zem. Mohla by byť útočiskom, má to však jeden háčik
- Vesmír nám opäť poodhalil svoje tajomstvá
- Astronómia sú prekvapení
- V našej galaxii sa nachádza svet, ktorý má k našej domovskej planéte veľmi blízko
- Vesmír nám opäť poodhalil svoje tajomstvá
- Astronómia sú prekvapení
- V našej galaxii sa nachádza svet, ktorý má k našej domovskej planéte veľmi blízko
Vesmír v posledných rokoch odhaľuje čoraz viac planét, ktoré sa aspoň v niečom podobajú na Zem. Niektoré z nich sú kamenné, iné obiehajú okolo hviezd podobných Slnku a niektoré sa nachádzajú v zónach, kde by mohla existovať voda. Najnovší objav naznačuje, že takýto svet sa nachádza aj relatívne blízko nás. O objave informoval web BBC.
Astronómovia identifikovali novú potenciálne obývateľnú planétu v Mliečnej ceste, vzdialenú približne 150 svetelných rokov od Zeme. Planéta dostala označenie HD 137010 b a podľa vedcov vykazuje viaceré znaky podobné Zemi, no v niektorých ohľadoch sa viac približuje Marsu.
Kamenný svet pri hviezde
Objav pochádza z trojročného výskumu medzinárodného tímu vedcov, ktorý viedli odborníci z Univerzity Southern Queensland v Austrálii. Na analýzu použili dáta z vesmírneho teleskopu Kepler, ktorý patril NASA a dnes už nie je v prevádzke.
HD 137010 b je kamenná planéta a jej veľkosť je mierne väčšia než veľkosť Zeme. Obieha okolo hviezdy podobnej Slnku, čo je pre vedcov dôležitý faktor pri hodnotení podmienok na jej povrchu.
Zároveň sa nachádza v oblasti známej ako obývateľná zóna. Ide o vzdialenosť od hviezdy, kde planéta nie je vystavená extrémnemu teplu, ale ani úplnému mrazu. Práve v takýchto podmienkach môže existovať tekutá voda, ktorá sa považuje za jeden zo základných predpokladov života.
Vedci odhadujú, že obežná doba planéty okolo jej hviezdy je podobná pozemskej a trvá približne jeden rok.
Teploty pod bodom mrazu
Aj keď poloha planéty pôsobí priaznivo, jej fyzikálne podmienky naznačujú výrazný chlad. Podľa odborníkov HD 137010 b prijíma menej než tretinu energie, ktorú Zem dostáva zo Slnka. To znamená, že je nielen chladnejšia, ale aj menej osvetlená.
Výpočty ukazujú, že maximálna povrchová teplota planéty by mohla dosahovať približne mínus 70 stupňov Celzia. Takéto podmienky sú porovnateľné s najchladnejšími oblasťami Marsu.
Dr. Alexander Venner z Univerzity Southern Queensland vysvetľuje: „Ak má HD 137010 b atmosféru podobnú Zemi alebo Marsu, pravdepodobne bude chladnejšia než Antarktída.“ Zároveň dodáva: „Hrubšia atmosféra by však mohla planétu zohriať natoľko, že by sa na jej povrchu mohla udržať tekutá voda.“
Super-Zem v blízkosti
Objav planéty HD 137010 b zapadá do širšieho úsilia vedcov hľadať svety, ktoré by sa aspoň čiastočne podobali Zemi. O podobných kandidátoch sme informovali už v minulosti a jeden z nich sa nachádza ešte výrazne bližšie k nášmu planetárnemu susedstvu.
Planéta GJ 251 c obieha okolo červeného trpaslíka, ktorý sa nachádza približne 18 svetelných rokov od Zeme. V kozmickom meradle ide o mimoriadne krátku vzdialenosť. GJ 251 c patrí medzi tzv. super-Zeme, keďže jej hmotnosť je približne štvornásobná v porovnaní s našou planétou.
Vedci predpokladajú, že ide o kamenný svet. Dôležitým faktorom je aj to, že sa nachádza v obývateľnej zóne svojej hviezdy, teda v oblasti, kde by sa na povrchu mohla nachádzať tekutá voda.
Astronóm Suvrath Mahadevan z Penn State vysvetľuje: „Hľadáme práve takéto planéty, pretože predstavujú našu najlepšiu šancu nájsť život inde.“
Presné merania svetla
Cesta k potvrdeniu existencie GJ 251 c bola zdĺhavá. Prvé pozorovania z roku 2019 naznačovali prítomnosť viacerých planét, no neskôr sa ukázalo, že časť signálov bola spôsobená aktivitou samotnej hviezdy. Po rokoch analýz vedci potvrdili existenciu planéty GJ 251 b, čo im umožnilo identifikovať aj druhú planétu v systéme.
Na objav použili metódu radiálnych rýchlostí, ktorá sleduje drobné zmeny v spektre svetla hviezdy spôsobené gravitačným pôsobením planéty. Merania prebiehali pomocou prístroja Habitable Zone Planet Finder v Texase a spektrografu NEID v Arizone.
Výsledky ukázali, že GJ 251 c obieha svoju hviezdu každých 54 dní, čím sa zaradila medzi najzaujímavejšie blízke kandidátky na ďalší výskum.
Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír
Zdroje: startitup.sk, bbc.co.uk