Slovensku hrozí kolaps: Náš dlh môže vystreliť nad 100 % HDP, ekonóm vidí jediné východisko

18. februára 2026 o 09:59

Slovensko má vysoko rizikový štátny dlh
Do roku 2036 môže presiahnuť až 100 % HDP
Starnutie obyvateľstva a rozpočtový deficit problém ešte umocňujú

Slovensko má problém s verejnými financiami Unsplash.com/Martin Katler, SITA

Slovensko má vysoko rizikový štátny dlh
Do roku 2036 môže presiahnuť až 100 % HDP
Starnutie obyvateľstva a rozpočtový deficit problém ešte umocňujú

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Slovensko má neudržateľné verejné financie. Vyplýva to zo správy Európskej komisie, ktorá nás zaradila medzi krajiny s najvyšším rizikom fiškálnej neudržateľnosti. Zistenia sú súčasťou analýzy Debt Sustainability Monitor 2025. Slovensko je jedinou krajinou EÚ s vysokým rizikom v dlhodobom horizonte. Varovanie sa týka rastu dlhu, deficitov a starnutia populácie.

Komisia hodnotí riziká v troch časových horizontoch. V krátkodobom horizonte zostáva situácia na Slovensku zatiaľ stabilná. V strednodobom a dlhodobom horizonte však riziká prudko rastú.

Dlh Slovenska môže vystreliť nad 100 % HDP

V strednodobom horizonte sa Slovensko nachádza v pásme vysokého rizika. Podľa základného scenára bez zmeny politiky môže verejný dlh dosiahnuť 101 % HDP do roku 2036. V roku 2025 sa pohybuje výrazne nižšie. Kľúčovým problémom je štrukturálny primárny deficit. Od roku 2026 sa predpokladá na úrovni 2,6 % HDP. To znamená, že štát hospodári so schodkom aj bez započítania úrokov, uvádza Sme.

Without policy changes, government debt in the EU🇪🇺 would reach 100% of GDP over the next 10 years.
We have just published the 2025 Debt Sustainability Monitor stating that following the medium-term plans would put debt on a declining path.

🔎Read more: https://t.co/hkjAh3vVJJ pic.twitter.com/n1YJfY5RvP

— EU Economy & Finance (@ecfin) February 12, 2026

Európska komisia upozorňuje aj na takzvaný efekt snehovej gule. Po roku 2032 môže byť úroková sadzba vyššia ako ekonomický rast. Dlh sa tak začne zvyšovať automaticky. Riziko potvrdzujú aj stresové scenáre. Ak sa zhorší rozdiel medzi rastom a úrokmi o jeden percentuálny bod, dlh bude ešte vyšší. Podobne by ho zvýšilo aj mierne zhoršenie rozpočtovej disciplíny.

Zápasí Slovensko (podľa teba) so zásadnými ekonomickými problémami?

Áno, mali by sme začať šetriť

Nejaké náznaky už sú vidieť

Nemyslím si to

Slovensko žiadne problémy nemá

Projekcie ukazujú 98-percentnú pravdepodobnosť, že dlh Slovenska v roku 2030 bude vyšší ako v roku 2025. To signalizuje vysoké riziko pri už zvýšenej úrovni zadlženia štátu. Hrubé finančné potreby vlády môžu vzrásť na 14 % HDP do roku 2036. To znamená vyšší tlak na trhy a refinancovanie doterajšieho dlhu.

Rozpočet výrazne zaťaží starnutie populácie

Aj v dlhodobom časovom horizonte sa Slovensko nachádza v pásme vysokého rizika. Kľúčové sú dva ukazovatele – S1 a S2. Ukazovateľ S2 meria potrebné zlepšenie rozpočtu na stabilizáciu dlhu. Slovensko by muselo zlepšiť štrukturálne saldo o 7,2 percentuálneho bodu HDP. Ide o jedno z najvyšších čísel v EÚ.

Takmer štyri percentuálne body pritom tvoria náklady na starnutie populácie. Najväčší tlak prichádza z dôchodkov, zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti. Zvyšok súvisí so súčasným deficitom.

Ukazovateľ S1 sleduje, čo je potrebné urobiť, aby dlh do roku 2070 klesol na 60 % HDP. Slovensko by potrebovalo konsolidáciu na úrovni 6,2 % HDP. Ide o najvyššiu hodnotu v rámci krajín Európskej únie.

**US Debt Bomb Ticking Louder: National Debt Set to Double to $64 Trillion by 2036** 💥🇺🇸📈

The Congressional Budget Office’s latest long-term projections deliver a stark warning: U.S. federal debt held by the public is on track to **double** from current levels, reaching… pic.twitter.com/pm9Zmq5cYw

— Trading Cartel (@Tradingcartel_X) February 17, 2026

„Ukazovateľ S1 zjednodušene hovorí o tom, aký veľký objem opatrení je potrebný na to, aby krajina znížila štrukturálny deficit dostatočne nízko, to znamená, že dlh nepresiahne 60 % HDP v roku 2070. Hoci väčšina krajín čelí rastu dlhu kvôli efektu starnutia populácie, situácia Slovenska je špecifická v tom, že polovicu opatrení bude potrebné prijať kvôli vysokému deficitu v súčasnosti,“ vysvetľuje ekonóm Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Radovan Ďurana (na snímke).

Inak povedané, súčasný deficit a štruktúra verejných financií sú veľmi nezdravé, a na ich liečenie bude potrebných ešte niekoľko konsolidačných balíkov. „Táto veľmi zlá vizitka vyvoláva riziko, že úrokové náklady štátu sa budú ďalej zvyšovať,“ pokračuje odborník na ekonomiku.

Slovensko pritom nie je vo zvyšovaní dlhu osamotené. Tento problém má viacero krajín. Dôležitá je však udržateľnosť tohto dlhu. A práve týmto sa zaoberá analýza Európskej komisie.

Slovensko o jednu možnosť riešenia už prišlo

Ekonóm INESS vysvetľuje, že „väčšina krajín sa spolieha na rast ekonomiky ako na najjednoduchšie riešenie pri zmenšovaní dlhu. Jeho veľkosť sa meria v pomere k HDP, takže ak produkcia ekonomiky rastie rýchlejšie, ako nominálny dlh krajiny, miera zadlženia klesá. Rast ekonomiky zároveň generuje obyčajne aj rast príjmov štátov. Pokiaľ však krajina hospodári s vysokým deficitom, a preto musí platiť vyššie úroky na vydávaných dlhopisoch, dopadá to aj na podnikateľov.“

To súvisí aj so situáciou Slovenska. V posledných rokoch ekonomika spomaľuje a prejavuje sa to aj v oblasti financovania. „Sadzby úverov pre podnikateľov sa odvíjajú od sadzieb na dlhopisovom trhu. Zjednodušene povedané, banka požičia podnikateľovi vtedy, ak on zaplatí na úrokoch viac, ako banka získa na dlhopisoch štátu,“ vysvetľuje Ďurana.

Podnikatelia pritom na to doplatia dvakrát, nielen vyššími úrokovými nákladmi, ale aj snahou vlády deficit znížiť, čo sa prejavuje zvyšovaním daní na zisky firiem.„To v konečnom dôsledku limituje ochotu firiem investovať a preto dochádza k poklesu rastu ekonomiky. Je to začarovaný kruh na začiatku, ktorého sú neefektívne alebo neprimerané nové výdavky štátu,“ pokračuje odborník.