Staromestská ulica vznikla ako riešenie, no stala sa ranou pre celé hlavné mesto. Dá sa to ešte napraviť?

Staromestská je jazvou Bratislavy, ktorú treba zaceliť. Týmito slovami pomenúva urbanistický problém autor videa z platformy YIM.BA Adrian Gubčo.

Vo svojom videu sa vracia na Konventnú ulicu, ktorá „bola kedysi veľmi peknou historickou ulicou Bratislavy“. Jej pôvodná podoba však dnes existuje už len na archívnych fotografiách.

Ako Gubčo pripomína, „v druhej polovici 20. storočia bola časť tejto oblasti zrovnaná so zemou, aby uvoľnila miesto pre Staromestskú ulicu“. Dopravná tepna, ktorá mala mestu pomôcť, sa podľa neho stala „jazvou na tvári Bratislavy“, ktorá dodnes výrazne ovplyvňuje kvalitu mestského prostredia.

Obrovské architektonické straty

Keď sa hovorí o búraní historickej Bratislavy počas socializmu, najčastejšie sa spomínajú Vydrica či Zuckermandel. Gubčo však upozorňuje, že „obrovské straty nastali aj v tzv. Evanjelickej štvrti“, teda v území, ktoré prirodzene spájalo historické jadro s Palisádami. „V tejto lokalite zanikli desiatky historických domov práve v dôsledku výstavby Staromestskej ulice,“ hovorí.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by YIM.BA – Yes In My Bratislava (@yimba.sk)

Namiesto kompaktnej mestskej štruktúry dnes podľa neho vznikla „akási vnútromestská diaľnica so zvyškovými priestormi a arogantnými budovami, ktoré nerešpektujú vzťahy s okolím“. Výsledkom je, že „historické jadro mesta je od Evanjelickej štvrte odtrhnuté širokou, rušnou a nebezpečnou cestou“, teda samotnou Staromestskou ulicou.

Problém má svoje riešenie

Mesto sa problém snaží riešiť projektom Plato Staromestská, no podľa Gubča ide len o čiastkové riešenie. „To je riešenie problému Židovskej ulice, nie celého územia,“ upozorňuje a dodáva, že budúcnosť tejto lokality musí vyzerať inak.

Ako príklad uvádza dánske mesto Odense. „Historické jadro tam bolo narušené veľmi širokou cestou. Pred niekoľkými rokmi ju však presunuli do podzemia,“ vysvetľuje. Na povrchu vznikol bulvár s električkovou traťou, verejnými priestormi, divadlom, múzeom a novými námestiami. „Celé centrum sa zásadným spôsobom zmenilo,“ dodáva.

Na záver Gubčo otvorene pomenúva dilemu Bratislavy: „Vznik Staromestskej ulice bol veľkým víťazstvom pre dopravu, ale veľkou prehrou pre mesto samotné.“ Zároveň však zdôrazňuje, že nejde o nenapraviteľný stav. „Nie je to chyba, ktorá by sa nedala aspoň čiastočne napraviť. Bude to však stáť veľa peňazí – a predovšetkým obrovskú odvahu.“

Na problém sa upozorňuje roky

Portál YIM.BA na problém Staromestskej ulice neupozorňuje prvýkrát. Už v roku 2023 publikoval rozsiahly analytický článok s výstižným názvom „Preč so Staromestskou. Dánske mesto ukazuje, ako sa vysporiadať s veľkým problémom“, v ktorom detailne rozobral historické príčiny aj možné riešenia tejto urbanistickej rany. Staromestskú v ňom označil za „širokú dopravnú stoku, pripomínajúcu diaľnicu, ktorá narúša život aj vzťahy v centre mesta“.

V texte zároveň zdôraznil, že nejde o unikátny bratislavský problém, ale o dôsledok modernistického plánovania druhej polovice 20. storočia, ktoré „systematicky uprednostňovalo automobilovú dopravu pred peším mestom“.

Presne v tomto kontexte poukázal na príklad dánskeho mesta Odense, kde bola podobná štvorprúdová komunikácia Thomas B. Thriges Gade po desaťročiach kritiky odstránená z povrchu a presunutá do podzemia.

Gubčo už v roku 2023 konštatoval, že Staromestská vznikla ako dopravné riešenie, no „v skutočnosti sa stala jednou z najväčších prehier Bratislavy v oblasti urbanizmu“. Zároveň však upozornil, že príklady zo zahraničia dokazujú, že ani takto drastické zásahy nemusia byť konečné. Podmienkou je jasná vízia, politická odvaha a dlhodobá kontinuita rozhodnutí.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska