Slovensku chýba 600 miliónov eur na daniach. Verejné financie sú vo vážnych problémoch

Slovenské verejné financie a spolu s nimi aj minister financií Ladislav Kamenický čelia vážnym výzvam. Najnovšia daňová prognóza ukazuje výrazné výpadky príjmov. Štátnemu rozpočtu chýba takmer 600 miliónov eur, hlavným problémom je slabší výber dane z pridanej hodnoty (DPH).

Analytici upozorňujú aj na ďalšie riziká v oblasti verejných financií. Prognózy naznačujú pomalší ekonomický rast. Deficit tak môže byť vyšší, ako vláda plánovala, tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. 

Verejné financie v kríze, slabý výber DPH a dane z príjmov 

Pre verejné financie Slovenskej republiky je výhľad viacerých inštitúcií, vrátane Ministerstva financií SR, negatívny. Podľa februárovej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) bude výber daní nižší. Oproti odhadu zo septembru 2025 chýba odhadom 596 miliónov eur. Celkové daňové príjmy majú dosiahnuť 47,5 miliardy eur, pričom pôvodne sa počítalo s so sumou vo výške 48,1 miliardami eur.

Slovenské verejné financie sú na gréckej ceste. Prečo? 🇬🇷📉

1) Zvyšovanie výdavkov – splnené ✔️
2) následné zvyšovanie príjmov, ktoré nestačí – splnené ✔️
3) nakoniec nutnosť znižovania výdavkov – nakoniec príde. ✔️

Ako upozorňuje NBS vo svojom blogu, grécku štruktúru rozpočtu… pic.twitter.com/gXLyrm68Rr

— INESS Institute (@INESSinstitute) February 19, 2026

Najväčší výpadok predstavuje daň z pridanej hodnoty (DPH). Štátna nej vyberie o 320 miliónov eur menej, než plánoval. Výnos DPH síce medziročne stúpne o 570 miliónov eur, očakávania však boli ešte vyššie. Efektívna daňová sadzba klesla pod 16 %, pričom koncom roka 2022 presahovala 18 %. A to je pre verejné financie negatívna správa. 

Nižší výber súvisí so spomalením ekonomiky, slabne rast miezd aj spotreba domácností. Vplyv majú aj daňové úniky. Na rast daňových únikov upozornila aj Národná banka Slovenska (NBS). Jej hlavný ekonóm konštatoval zhoršenie efektivity výberu. 

Analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhadujú vyšší deficit. Ten môže dosiahnuť 4,4 % HDP, vláda pritom plánovala pokles na 4,1 %. Rozdiel predstavuje stovky miliónov eur. Tento rozdiel bude potrebné vykryť pôžičkou na medzinárodných trhoch. Keďže úroky sú pomerne vysoké, situácia sa premietne do dlhovej služby krajiny. 

„Slovenské verejné financie sú pod výrazným tlakom. Deficit aj verejný dlh zostávajú vysoké a demografický vývoj bude tento tlak v nasledujúcich rokoch zvyšovať. Konsolidácia je nevyhnutná a dnes ju spochybňuje len málokto. Otázkou je, ako ju realizujeme. Doterajšie opatrenia sa opierajú najmä o príjmovú stranu, teda vyššie dane a odvody. Diskusia o štruktúre a efektívnosti výdavkov je slabšia. Samotné šetrenie však nestačí. Ak má byť konsolidácia dlhodobo udržateľná, musí byť sprevádzaná rastom,“ povedal pre Startitup ekonomický analytik Miro Gáfrik. 

Európske fiškálne pravidlá Slovensku nestačia

Situáciu komplikuje aj nastavenie európskych fiškálnych pravidiel, reformovaný rámec bol prijatý v roku 2024, uvádza Sme. Cieľom je stabilizovať deficit pod tri percentá HDP a dlh by mal klesnúť pod 60 % HDP. Slovensko môže pravidlá formálne splniť, a to aj pri vysokom deficite. Podľa odhadov môže deficit v roku 2027 dosiahnuť až 6 % HDP a napriek tomu by krajina neporušila pravidlo rastu čistých výdavkov. 

Slovenské verejné financie dnes v niektorých aspektoch pripomínajú vývoj v Grécku 🇬🇷
Dôraz na zvyšovanie daní pri spomaľujúcej ekonomike má obmedzený efekt.
Udržateľnosť dlhu si vyžiada buď úpravu výdavkov, alebo vyššie a efektívnejšie vyberané dane.
🔗https://t.co/9TqtFPdB8l pic.twitter.com/79EJIoA7L2

— Národná banka Slovenska (@NBS_sk) February 16, 2026

Slovensko stojí pred hrozbou ďalšieho nárastu dlhu. V roku 2028 by mohol presiahnuť 70 % HDP. Takýto vývoj je v rozpore s cieľom stabilizácie verejných financií. Opakovane na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Problémom sú aj optimistické predpoklady príjmov. Európska komisia rátala s rýchlejším rastom, realita však ukazuje slabší vývoj, pripomína RRZ. Spotrebné dane a nedaňové príjmy nerastú tempom HDP a ich podiel na ekonomike dokonca klesá. Ďalším faktorom je nižší rast cien. Pravidlá vychádzali z vyššej inflácie, skutočný rast cien bol slabší, vznikol tak priestor pre voľnejšiu fiškálnu politiku.

„Sú to hlúposti,“ Zelenskyj odkázal Putinovi. Ukrajinský prezident načrtol možné kompromisy na ukončenie vojny

K uvoľneniu prispela aj výnimka na obranné výdavky. Aktivovaná bola v roku 2025, v priemere uvoľní pravidlá o 0,6 % HDP ročne. Kombinácia faktorov oslabuje tlak na konsolidáciu.

Vláda tak stojí pred rozhodnutím. Buď sa uspokojí s formálnym plnením pravidiel alebo prijme ambicióznejšie opatrenia. Bez nich hrozí rast dlhu a vyššie úroky, čo by obmedzilo schopnosť reagovať na krízy. Riešením je rast ekonomiky.

„Rast však nevznikne administratívnym rozhodnutím. Vzniká vo firmách, ktoré majú prístup ku kapitálu. Bez funkčného kapitálového trhu bude každá konsolidácia len dočasným riešením. Krajina, ktorá rieši iba dlh a nerieši rast, si dlhodobú stabilitu nezabezpečí,“ uzatvára analytik. 

Čítaj viac z kategórie: Politika