Prvý štát na svete zaviedol univerzálny základný príjem. Peniaze dávajú každému občanovi

Republiku Marshallových ostrovov pozná väčšina ľudí len ako vzdialeného tichomorského suseda. No táto malá ostrovná krajina s približne 43 000 obyvateľmi sa práve zapísala do dejín sociálnej politiky.

Od konca roka 2025 vypláca každému občanovi pravidelný a bezpodmienečný príjem. Ročne ide o približne 740 eur na osobu, čo sa na prvý pohľad môže európskemu čitateľovi zdať ako nízka suma. V miestnych podmienkach však predstavuje významnú finančnú pomoc. Priemerný týždenný príjem totiž na ostrovoch často nedosahuje ani 185 eur a ceny potravín po pandémii výrazne vzrástli.

Krajina sa tak stala prvým štátom na svete, ktorý zaviedol celoštátny program univerzálneho základného príjmu (UBI). Program s názvom Enra má zmierniť chudobu, spomaliť odchod obyvateľov do zahraničia a poskytnúť ľuďom väčší pocit finančnej istoty, informujú Island Times.

Čo je univerzálny základný príjem

Univerzálny základný príjem (anglicky Universal Basic Income, UBI) je pravidelná peňažná platba, ktorú štát bezpodmienečne vypláca všetkým obyvateľom na individuálnej báze. Nepodlieha testovaniu majetku ani príjmu a nie je podmienená prácou alebo akoukoľvek inou aktivitou.

Podľa definície organizácie BIEN (Basic Income Earth Network) ide o „periodickú hotovostnú platbu bezpodmienečne doručenú všetkým na individuálnom základe, bez majetkového testu alebo pracovnej požiadavky.“

O UBI sa vo svete diskutuje už desaťročia. Myšlienku podporovali ekonómovia naprieč politickým spektrom, od libertariána Miltona Friedmana po ľavicového teoretika Guya Standinga. V praxi sa doteraz realizovali len časovo obmedzené pilotné projekty vo Fínsku, Keni, Kanade, Brazílii a ďalších krajinách. Marshallove ostrovy sú prvou krajinou, ktorá UBI zaviedla ako trvalý celoštátny systém.

Koľko a komu

Program Enra (oficiálne Individual Support Distribution) vypláca každému občanovi Marshallovych ostrovov žijúcemu v krajine 800 dolárov ročne, rozdelených do štvrťročných platieb po približne 200 dolárov. Príjem dostávajú aj deti. 

Prvé platby boli vyplatené 26. novembra 2025. Podľa údajov Správy sociálneho zabezpečenia Marshallových ostrovov (MISSA) sa do programu zaregistrovalo viac ako 33 000 občanov. Každá štvrťročná platba predstavuje približne 6,6 milióna dolárov, čo za fiškálny rok 2026 zodpovedá celkovým výdavkom okolo 26,4 milióna dolárov.

„Podľa posledného sčítania sa 46 percent ľudí obávalo, kde zoženú ďalšie jedlo. To ukazuje, akú úroveň chudoby ľudia znášajú,“ povedal minister financií David Paul. „Pre päťčlennú rodinu je to 1 000 dolárov za štvrťrok, čo poskytuje určitú úroveň ekonomickej istoty,“ ABC Pacific.

Prečo práve Marshallove ostrovy

Marshallove ostrovy čelia viacerým existenčným výzvam súčasne. Krajina má úzku daňovú základňu, obmedzené formálne zamestnanie, vysokú závislosť od zahraničnej pomoci a akútnu klimatickú zraniteľnosť. Obyvateľstvo klesá alarmujúcim tempom. Podľa údajov zo sčítania v roku 2021 každý piaty občan opustil krajinu od roku 2011. Tretina domácností uviedla, že jej pravidelne dochádzalo jedlo.

„Z každých 1 000 narodených máme 300 úmrtí a z tých zvyšných 700 asi 30 percent odíde. Ak im dokážeme poskytnúť motiváciu ako UBI, je to investícia do našich ľudí,“ vysvetlil minister Paul.

Ceny potravín dramaticky vzrástli po pandémii. Miska polievky ramen s fľašou vody stála 1,50 dolára. Dnes stojí len samotné vajce dolár. Navyše, priemerný človek tu zarobí menej ako 200 dolárov týždenne.

Odkiaľ na to majú peniaze

Program financuje Compact Trust Fund, zriadený v rámci Dohody o voľnom pridružení (Compact of Free Association) medzi Marshallovými ostrovmi a Spojenými štátmi. Táto dohoda poskytuje Washingtonu strategické vojenské prístupy v Tichomorí výmenou za rozpočtovú podporu, verejné služby a obranné záväzky.

Do fondu prispievajú aj Taiwan (v rámci súperenia s Čínou o diplomatické uznanie) a samotné Marshallove ostrovy. V roku 2023 bola dohoda nanovo vyjednaná a USA sa zaviazali vložiť do fondu ďalších približne 700 miliónov dolárov do roku 2027.

K polovici roka 2025 aktíva fondu dosahovali približne 1,3 miliardy dolárov. Programy Enra a END (Extraordinary Needs Distribution, špeciálna podpora pre najzraniteľnejšie atoly) čerpajú spolu asi 50 miliónov dolárov ročne, čo predstavuje približne 3,6 percenta hodnoty fondu. Fond pritom rastie priemerným tempom 6,9 percenta ročne od roku 2004.

Podľa Medzinárodného menového fondu bude samotný program Enra stáť približne 8,1 percenta HDP krajiny, čo je výrazný štrukturálny záväzok.

Prečo to sleduje celý svet

Marshallove ostrovy sú mikroštát s unikátnymi podmienkami, ale ich experiment má globálny význam. Ukazuje, či je možné financovať trvalý UBI zo suverénneho fondu, podobne ako Aljaška vypláca každoročnú dividendu zo svojho ropného fondu. Rozdiel je v tom, že aljašská dividenda sa pohybuje okolo 1 000 až 3 000 dolárov ročne a nespĺňa definíciu UBI, pretože sa nevypláca pravidelne a bezpodmienečne.

Téma UBI naberá na aktuálnosti aj v Európe. V januári 2026 britský investičný minister Jason Stockwood uviedol, že Spojené kráľovstvo by mohlo zaviesť UBI na zmiernenie dopadov umelej inteligencie na pracovný trh. V Južnej Kórei bol v roku 2025 zvolený prezident, ktorý UBI aktívne podporuje.

Jioji Ravulo, profesor sociálnej práce na Univerzite v Sydney, zhrnul význam programu takto: UBI znižuje chudobu a umožňuje ľuďom prispievať do ekonomiky aj tam, kde pracovné príležitosti neexistujú. Bez toho sa chudoba len prehlbuje a vytvára ďalšie sociálne problémy, ktoré spoločnosť stoja viac.

Zmena pracovného trhu

Diskusia o univerzálnom základnom príjme sa v posledných rokoch zintenzívnila najmä kvôli rýchlemu rozvoju umelej inteligencie. Jeden z najznámejších odborníkov v tejto oblasti, britsko-kanadský vedec Geoffrey Hinton, často označovaný ako „krstný otec umelej inteligencie“, varuje, že technologická revolúcia môže zásadne zmeniť fungovanie pracovného trhu.

Podľa Hintona nejde o bežnú technologickú zmenu, aké ľudstvo zažilo v minulosti. Nové nástroje umelej inteligencie totiž dokážu vykonávať nielen fyzickú prácu, ale aj veľkú časť rutinných intelektuálnych úloh. „Keď sa objavila mechanizácia, ľudia, ktorí stratili prácu napríklad pri kopaní priekop, mohli robiť administratívu. Ale superinteligentná AI bude robiť administratívu ešte lepšie,“ vysvetlil Hinton v rozhovore.

Hrozí strata miliónov pracovných miest

Vedec upozorňuje, že najväčšie riziko sa týka profesií založených na opakujúcich sa úlohách. Ide napríklad o pracovníkov call centier, administratívnych zamestnancov či právnych asistentov, ktorí vyhľadávajú podobné súdne prípady. Takéto úlohy dokáže moderná umelá inteligencia spracovať rýchlejšie a často aj presnejšie.

„Zdá sa mi pomerne jasné, že uvidíme masívnu stratu pracovných miest,“ povedal Hinton. Paradoxom je, že technologický pokrok zároveň zvyšuje produktivitu ekonomiky. V ideálnom svete by to znamenalo viac tovarov a služieb pre všetkých. V realite však podľa neho hrozí, že väčšina prínosov skončí u úzkej skupiny najbohatších.

Základný príjem – čiastočné riešenie

Hinton patrí medzi technologických odborníkov, ktorí považujú univerzálny základný príjem za nevyhnutnú súčasť budúcich sociálnych politík. Podľa neho by mohol pomôcť ľuďom, ktorí prídu o prácu, zabezpečiť základné životné potreby.

„UBI bude pravdepodobne nevyhnutný. Ľudia nebudú hladovať a budú si môcť zaplatiť nájom,“ povedal.

Zároveň však upozorňuje, že samotný základný príjem všetky problémy nevyrieši. Práca totiž pre mnohých ľudí neznamená len zdroj príjmu, ale aj pocit identity a spoločenského uznania. Ak by technológie pripravili milióny ľudí o zamestnanie, spoločnosť bude podľa neho musieť hľadať aj nové spôsoby, ako rozdeliť ekonomické prínosy umelej inteligencie – napríklad prostredníctvom špeciálnych daní z AI alebo dividend z technologického bohatstva.

Ako financovať základný príjem

Jednou z najväčších otázok pri univerzálnom základnom príjme zostáva jeho financovanie. Geoffrey Hinton upozorňuje, že ak umelá inteligencia nahradí veľké množstvo pracovníkov, štáty prídu o významnú časť daňových príjmov. Ľudia, ktorí dnes pracujú a odvádzajú dane, by totiž v takom prípade zostali bez práce.

Podľa vedca by preto vlády mali hľadať nové zdroje príjmov. Jednou z možností je napríklad zdaňovanie umelej inteligencie alebo technologických systémov, ktoré nahrádzajú ľudskú prácu. „Ak chceme financovať univerzálny základný príjem, peniaze by mali prísť z technológií, ktoré tieto pracovné miesta nahrádzajú,“ naznačil Hinton.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti