Slovensko zasiahla energetická chudoba: Ľuďom nezostávajú peniaze na zateplenie ani klimatizáciu. Smerujeme k „balkánskej“ klíme

Energetická chudoba na Slovensku nadobúda nový rozmer. Kým v minulosti sa spájala najmä so zimou a nedostatočným vykurovaním, dnes čoraz viac domácností zápasí aj s opačným extrémom – s horúčavami, na ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou musíme pripraviť aj tento rok.

Najnovší prieskum Európskej environmentálnej agentúry a Eurofoundu ukazuje, že takmer polovica slovenských domácností si počas extrémnych teplôt nemôže dovoliť udržať primeraný tepelný komfort.

Energetická chudoba sa tak stáva celoročným problémom. Nejde už len o ceny energií, ale o stav bývania, kvalitu izolácie, technické vybavenie domácností a výšku príjmov. Energetická chudoba sa postupne zaraďuje medzi kľúčové sociálne výzvy, na ktoré zatiaľ chýbajú jasné definície aj systematické riešenia.

Smerujeme k balkánskej klíme, no bez prípravy

Podľa odborníkov bude Slovensko čoraz intenzívnejšie čeliť výraznému otepľovaniu. „Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré budú výrazne vystavené otepľovaniu. Podľa klimatických scenárov sa naša klíma bude v budúcnosti podobať na balkánsku. Na rozdiel od južnejších krajín však na vysoké teploty nie sme pripravení. Chýba tienenie budov, adaptované mestské prostredie aj zvyklosti obyvateľov,“ upozorňuje Dušana Dokupilová (na snímke) z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Horúčavy sa tak stávajú každodennou realitou pre desaťtisíce ľudí. Prehrievanie bytov a domov už nie je otázkou komfortu. Má priamy vplyv na zdravie, pracovnú výkonnosť aj kvalitu života.

zdroj: Infografika zobrazuje percentuálny podiel Európanov, ktorí si nedokážu dovoliť udržiavať dom primerane chladný v lete, rozdelený podľa regiónov, krajín, finančných možností, vlastníctva nehnuteľnosti, veku a zloženia domácnosti.

Polovica Slovákov si nemôže dovoliť chladiť domácnosť

Prieskum ukázal, že až 49,1 % Slovákov si nemôže dovoliť ochladzovať svoje domovy počas leta. Slovensko sa tým radí medzi krajiny s najvyšším podielom domácností, ktoré nezvládajú extrémne teploty. Horšie sú na tom už len Poľsko s podielom 52,1 % a Litva s 50,7 %.

Najviac zasiahnuté sú domácnosti s nízkymi príjmami. Až 66 % ľudí, ktorí majú problém vyžiť z financií, si nemôže dovoliť ochladzovať svoje bývanie. V mnohých prípadoch pritom nejde len o absenciu klimatizácie, ale o slabú izoláciu, nedostatočné tienenie a staré budovy, ktoré teplo akumulujú.

Dokupilová upozorňuje na širší kontext: „Máme vysoký podiel nerekonštruovaných a energeticky neefektívnych domov, do ktorých sa teplo ľahko dostáva. K tomu sa pridáva energetická chudoba – domácnosti majú vysoké výdavky za energie a nezostávajú im prostriedky ani na zateplenie, ani na klimatizáciu, nieto ešte na jej prevádzku.“

Vysoké teploty v interiéri zvyšujú riziko dehydratácie, vyčerpania, kolapsov aj zhoršovania chronických ochorení. Najviac ohrození sú seniori, malé deti a ľudia so zhoršeným zdravotným stavom.

„Najväčšie riziko prichádza so zvyšujúcim sa vekom obyvateľov. Starší ľudia znášajú horúčavy podstatne horšie, čo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám,“ vysvetľuje Dokupilová. V kontexte starnúcej populácie sa tak energetická chudoba stáva aj zdravotníckou témou.

Chladenie ako verejná služba, nie luxus

Odborníci upozorňujú, že riešenia existujú. Od zatepľovania a cenovo dostupného tienenia až po zdieľanú fotovoltiku. Podľa Fabšíka by sa chladenie malo stať súčasťou verejných politík rovnako ako vykurovanie.

„Chladenie musí byť súčasťou národných aj mestských koncepcií, rovnako ako vykurovanie. Budúcnosťou nie sú tisíce samostatných klimatizácií, ale zdieľané systémy, zásobníky chladu, využívanie geotermálnej energie a inteligentné riadenie spotreby. Ak začneme konať teraz, vieme z chladenia spraviť dostupnú verejnú službu, nie luxus pre pár vyvolených,“ dodáva.

Na problém upozorňujú aj diskusie National Climate Talk organizované v rámci Európskeho klimatického paktu v spolupráci s iniciatívou Klíma ťa potrebuje. Prvá diskusia o energetickej chudobe sa konala v Rimavskej Sobote, v regióne, kde sú jej dopady obzvlášť výrazné.

Zuzana Žuborová z iniciatívy Klíma ťa potrebuje zdôrazňuje význam regionálnych debát: „Teší nás, že občania sú pripravení otvorene diskutovať o náročných témach, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Dlhodobo považujeme za dôležité prepájať odborníkov s miestnymi komunitami a organizovať diskusie priamo v regiónoch, kde môžeme hovoriť o energetickej chudobe tam, kde je jej dopad najsilnejší.“

Technológie musia byť súčasťou riešenia energetickej chudoby

Ak má byť chladenie dostupnou verejnou službou a nie luxusom, nestačia len politické vyhlásenia. Rovnako dôležité budú konkrétne technologické nástroje, ktoré pomôžu domácnostiam, firmám aj verejným inštitúciám lepšie riadiť spotrebu a predchádzať plytvaniu. Práve na tomto princípe stavia slovenský startup DAITABLE, ktorý sa zameriava na prácu s energetickými dátami a ich premenu na reálne úspory.

Firma ešte v roku 2023 vykazovala stratu vyše 1 000 eur a tržby len niečo cez 11 000 eur. O rok neskôr však dosiahla zisk viac ako 2 000 eur a tržby 146 901 eur. Podľa CEO a spoluzakladateľa Šimona Staňa bol prvý rok najmä o hľadaní smeru.

„Prvý rok bol pre nás v mnohom skúšobný, nielenže sme ešte nemali hotový produkt, ale úprimne, ani účtovníctvu sme veľmi nerozumeli. Firma existovala v rozbehovom režime a reálny vývoj a predaj sme spustili až v druhom roku,“ hovorí Staňa pre Startitup. Zlom nastal po vybudovaní tímu a získaní investície.

Virtuálny energetik a prediktívna údržba

Jedným z nástrojov, ktoré firma vyvíja, je chatbot DALIBOR, virtuálny energetický manažér. Ten dokáže pracovať s dátami v reálnom čase a odporučiť optimálne riešenia bez nutnosti manuálneho spracovania údajov.

Podľa Staňa ide o spôsob, ako dostať energetický manažment aj do prostredí, kde na to doteraz neboli kapacity. „Dokáže reagovať na dáta v reálnom čase, prepájať ich s verejne dostupnými informáciami a odporučiť optimálne riešenie prakticky okamžite. V praxi to znamená, že klient má vo vrecku ‚energetika‘, ktorý reaguje tisíckrát rýchlejšie ako človek,“ vysvetľuje.

Súčasťou riešenia sú aj prediktívne modely, ktoré upozornia na poruchy alebo preťaženia skôr, než spôsobia výpadok. V jednom z prípadov sa podarilo včas odhaliť poruchu čerpadla a zabrániť odstávke výroby, čím klient ušetril približne 10 000 eur. Takéto zásahy podľa firmy dokazujú, že práca s dátami nemusí byť abstraktná, ale môže mať priamy finančný vplyv. 

Úspory v praxi a ambícia rásť

Podľa DAITABLE sa priemerné úspory energie u klientov pohybujú medzi 15 až 30 %. Konkrétny príklad uvádza firma Taplast Levice, kde sa po zavedení systému podarilo optimalizovať výrobu a dosiahnuť ročné úspory v rozmedzí 25 000 až 40 000 eur. Okrem finančného efektu priniesol systém aj väčšiu transparentnosť a možnosť plánovať výrobu podľa cien energie.

Startup dnes spolupracuje aj s nemocnicami, priemyselnými podnikmi či veľkými prevádzkami. Celková výška externého financovania dosiahla takmer 1 milión eur, z toho 260 000 eur tvoril súkromný kapitál a 715 000 eur granty na výskum a vývoj. Firma plánuje ďalšie investičné kolo a expanziu najmä do Škandinávie. Ambíciou je stať sa do roku 2030 lídrom v oblasti smart meteringu pre priemysel a komerčné budovy.

V kontexte rastúcej energetickej chudoby tak technologické riešenia ukazujú, že úspora energie nie je len environmentálnou otázkou. Môže byť aj nástrojom, ako zmierniť tlak vysokých cien a extrémnych teplôt na rozpočty domácností a verejných inštitúcií.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy