Ekonomika štátu stojí na hrane: Slovensko čakajú roky neistoty, tvrdí analytik

Slovensko prežíva z ekonomického pohľadu značne negatívne obdobie, čo priamo vplýva na životy občanov. V období zvýšenej ekonomickej neistoty nadobúda odborná interpretácia makroekonomických ukazovateľov mimoriadny význam.

Aktuálny materiál Národnej banky Slovenska Ekonomický a menový vývoj – jar 2026, prerokovaný Bankovou radou NBS koncom marca 2026, upozorňuje na to, že slovenská ekonomika vstupuje do ďalšieho obdobia spomaleného rastu, pretrvávajúcich inflačných tlakov a výrazných geopolitických rizík.

• Je verejný dlh smerujúci k 65 % HDP hranicou, ktorá môže začať brzdiť ekonomický rast Slovenska?
• Mzdy vo verejnom sektore rástli rýchlejšie ako  v súkromnom. Aké riziká to prináša?
• Aké reformy by mohli najviac pomôcť dlhodobému rastu a konkurencieschopnosti?
• Ak by ste mali pomenovať tri najväčšie chyby, ktorým by sa mala slovenská hospodárska politika v najbližších rokoch vyhnúť, čo by to bolo?

NBS vo svojej jarnej prognóze predpokladá v roku 2026 rast HDP len na úrovni 0,5 %, infláciu v blízkosti 3,9 % a pokračovanie tlaku na verejné financie, pričom osobitne zdôrazňuje dosahy vojny na Blízkom východe, rast cien energií, slabší domáci dopyt aj zhoršené očakávania domácností a firiem. Tento stav je dôvodom, prečo sme oslovili odborníka, aby situáciu vysvetlil. Pozvánku na rozhovor prijal nezávislý equity analytik Miroslav Gáfrik. 

Slovensko v neistote

Cieľom tohto rozhovoru je ponúknuť hlbší odborný pohľad na súčasný ekonomický a menový vývoj, na riziká vyplývajúce z medzinárodného prostredia, ako aj na vnútorné limity slovenskej ekonomiky. Má ambíciu nielen interpretovať aktuálne prognózy NBS, ale aj kriticky zhodnotiť ich širšie dôsledky pre podnikateľské prostredie, domácnosti, trh práce a udržateľnosť verejných financií na Slovensku. Poďme sa teda bližšie pozrieť na slovenskú ekonomiku pohľadom analytika. 

Národná banka Slovenska odhaduje rast ekonomiky v roku 2026 len na približne 0,5 %. Znamená to, že slovenská ekonomika vstupuje do obdobia stagnácie?

Technicky to nie je stagnácia, ale pre bežného človeka to bude pôsobiť presne tak. Slovensko je malá, otvorená a exportne orientovaná ekonomika. Keď sa darí Európe, darí sa aj nám. Problém je, že aktuálne sa nedarí takmer nikomu. Navyše domáca konsolidácia verejných financií tlmí dopyt, takže negatívne tlaky prichádzajú z viacerých strán naraz.

Skôr by som hovoril o výraznom spomalení ako o stagnácii, ale priestor na optimizmus je momentálne veľmi úzky.

Aké veľké riziko predstavuje pre slovenskú ekonomiku geopolitická nestabilita a rast cien energií?

Je to jedno z najväčších rizík práve preto, že Slovensko je mimoriadne citlivé na ceny energií a zahraničný dopyt. Základný scenár počíta s tým, že konflikt na Blízkom východe sa relatívne rýchlo upokojí. Ak sa to nestane, dostávame sa do úplne iných čísel. Ekonomika môže stagnovať alebo mierne klesnúť a inflácia sa môže opäť dostať nad päť percent. Pre domácnosti by to znamenalo ďalší rok, keď mzdy reálne nestačia na rast cien.

Aby sme zhodnotili súčasný stav ekonomiky, mali by sme sa porovnávať s krajinami, ktoré sú na tom podobne z hľadiska vývoja po roku 1989. Ale ani tam to nevyzerá dobre. Prečo slovenská ekonomika zaostáva v raste za okolitými krajinami?

Dôvodov je viac a väčšina z nich nie je nová. Slovensko je stále silne naviazané na automobilový priemysel a energeticky náročnú výrobu, ktoré sú globálne pod tlakom. Konkurencieschopnosť postupne eroduje, investície do moderných technológií zaostávajú a kvalifikovanej pracovnej sily je nedostatok. K tomu sa pridáva slabý výkon nemeckej ekonomiky, ktorá je naším kľúčovým partnerom. Krajiny, ktoré diverzifikovali rýchlejšie alebo majú silnejší domáci dopyt, tieto šoky zvládajú lepšie.

Národná banka Slovenska upozorňuje, že domácnosti obmedzujú spotrebu a viac šetria. Ako dlho môže tento trend trvať?

Keď ľudia cítia neistotu, šetria. Problém je, že táto opatrnosť spätne brzdí ekonomiku. Menej spotreby znamená menej tržieb, menej investícií a slabší trh práce. Zlom môže priniesť pokles inflácie, ktorý zvýši reálnu kúpnu silu, alebo stabilizácia vonkajšieho prostredia, ktorá obnoví dôveru. Oživenie spotreby je reálne skôr v roku 2027 a aj to len za predpokladu, že sa geopolitická situácia výrazne nezhorší.

Inflácia blízko 4 % znamená, že Slovensko sa nevie vrátiť k stabilnej cenovej hladine?

Štyri percentá nie sú katastrofa, ale neznamenajú ani komfort. Cieľ Európskej centrálnej banky je 2 % a my sme stále výrazne nad ním. Za infláciou stoja aj štrukturálne faktory, najmä ceny energií, potravín a služieb, kde sa prejavuje aj rast miezd. Návrat k cenovej stabilite bude postupný. Je to skôr beh na dlhú trať ako rýchly návrat k normálu.

Je verejný dlh smerujúci k 65 % HDP hranicou, ktorá môže začať brzdiť ekonomický rast?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy