Neurochirurg varuje pred bežnými liekmi. Štrukturálne menia mozog a urýchľujú mentálny úpadok

Lieky sú nepochybne jedným z najväčších triumfov modernej medicíny. Vďaka nim dnes zvládame diagnózy, ktoré ešte pred niekoľkými desaťročiami znamenali rozsudok smrti.

Neurochirurg Jay Jagannathan z Michigan Neurosurgery Institute však zároveň upozorňuje aj na odvrátenú stránku liekov. „Štúdie skúmali prepojenia so zmenami pamäti, pomalším spracovaním informácií, posunmi v rovnováhe neurotransmiterov a v niektorých prípadoch aj so štrukturálnymi rozdielmi viditeľnými na zobrazovacích vyšetreniach,“ uvádza vo svojom príspevku.

Rozhovor o liekoch preto nesmie končiť len pri otázke, či fungujú. Musí zahŕňať aj otázku, ako dlhodobo vplývajú na orgán, ktorý nás robí tým, kým sme.

Lieky menia mozog?

Prvou skupinou, ktorú spomenul, sú benz*diazepíny ako alpr*zolam, loraz*pam či diaz*pam. V klinickej praxi ich lekári nasadzujú pri úzkostných poruchách, panických atakoch, akútnej nespavosti či ako doplnok liečby epilepsie.

V akútnej fáze dokážu rýchlo utlmiť nadmernú nervovú aktivitu, zmierniť napätie a priniesť pacientovi citeľnú úľavu. Človek, ktorého ochromuje úzkosť a niekoľko nocí po sebe nespí, často zažije po ich podaní okamžitý pocit upokojenia. Problém vzniká v momente, keď sa krátkodobá pomoc zmení na dlhodobý návyk.

Klinické pozorovania aj epidemiologické dáta poukazujú na poruchy pamäti, spomalenie reakcií a zvýšené riziko pádov, najmä u starších pacientov. Aktualizované odporúčania American Geriatrics Society upozorňujú, že benz*diazepíny zvyšujú riziko kognitívneho úpadku a závislosti.

Druhou skupinou sú antich*linergiká, teda lieky, ktoré blokujú acetylcholín. Ten patrí medzi kľúčové neurotransmitery pre učenie a pamäť. Do tejto skupiny patria niektoré antih*staminiká, ako difenh*dramín, lieky na inkontinenciu typu ox*butynín či antidepresíva.

Jagannathan upozornil, že vyššia kumulatívna expozícia antich*linergikám sa v observačných štúdiách spája so zmätenosťou a vyšším rizikom demencie. Nejde o okamžitý účinok jednej tablety, ale o dlhodobú záťaž, ktorá sa kumuluje roky.

Takmer o 40 % vyššie riziko demencie: Vedci ukazujú prstom na „zdravé" produkty, ktoré má v chladničke skoro každý

Pozor aj na stimulanty

Treťou skupinou sú opio*dy, teda lieky ako oxyk*dón, hydrok*dón alebo m*rfín. V urgentnej medicíne, po operačných zákrokoch či v paliatívnej starostlivosti zohrávajú kľúčovú úlohu. Dokážu utlmiť bolesť, ktorú by iné analgetiká nezvládli, a prinášajú tak pacientom úľavu v najťažších chvíľach.

Pri dlhodobom užívaní však menia štruktúru mozgu, znižujú objem sivej hmoty, zhoršujú exekutívne funkcie a narúšajú i samotné spracovanie bolesti. Mozog začne reagovať citlivejšie na bolestivé podnety, čím sa pôvodný cieľ liečby paradoxne komplikuje.

Štvrtú kapitolu tvoria chem*terapeutiká ako met*trexát či cispl*tina. Jagannathan ich nazval život zachraňujúcimi, no zároveň pripomenul, že niektorí pacienti po ich užívaní pociťujú ťažkosti so sústredením, výpadky pamäti a spomalené myslenie.

Systematické prehľady publikované v neurologických časopisoch dokumentujú zmeny v oblastiach zodpovedných za pamäť a pozornosť. Predpokladá sa, že úlohu v tom zohráva najmä neurozápal a oxidačný stres. Mozog síce disponuje schopnosťou regenerácie, no intenzívna systémová liečba ho vystavuje výraznej biologickej záťaži.

Poslednou, teda piatou oblasťou, sú stimulanty. Jagannathan upozornil, že „výkon mozgu nie je to isté ako zdravie mozgu.“ Amf*tamín a ďalšie lieky na ADHD dokážu zvýšiť bdelosť, zrýchliť reakčný čas a posilniť sústredenie. Pri správnej indikácii a pod lekárskym dohľadom môžu výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov s poruchou pozornosti.

Problém nastáva pri vysokých dávkach alebo pri užívaní bez medicínskej kontroly. Vysoké dávky zvyšujú úzkosť, narúšajú spánok a preťažujú dopamínové dráhy. Chronický nedostatok spánku oslabuje schopnosť ukladať nové informácie a zhoršuje reguláciu emócií. Človek síce podáva výkon, no jeho nervový systém funguje pod neustálym tlakom.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing