Kým Švajčiar má 634-tisíc eur, priemerný Slovák len 58-tisíc. Nový rebríček majetku odhalil obrovskú priepasť v Európe

Porovnanie majetku naprieč Európou ukazuje, že rozdiely medzi krajinami zostávajú veľké – a Slovensko sa v nich drží skôr v slabšej polovici. Vyplýva to z údajov Global Wealth Report 2025, ktorý mapuje, ako sa mení bohatstvo domácností, koľko majetku v priemere pripadá na jedného dospelého a kde sa Európa v globálnom kontexte posúva – alebo naopak zaostáva.

Slovensko pod európskym priemerom

Na Slovensku dosahuje priemerný majetok približne 58-tisíc eur na dospelého. V európskom rebríčku to znamená, že krajina patrí skôr k slabším hráčom – najmä v porovnaní so západom a severom kontinentu, kde sú hodnoty výrazne vyššie.

Podobné úrovne majetku majú aj viaceré štáty strednej a východnej Európy. V rámci EÚ sa v tejto skupine spomína napríklad Poľsko či Maďarsko, zatiaľ čo najbohatšie krajiny únie sa držia na opačnom konci rebríčka. Trend je dlhodobý: čím viac smerom na východ, tým častejšie sa priemerný majetok na dospelého pohybuje pod hranicou 100-tisíc eur.

Švajčiarsko a Luxembursko sú úplne inde

Kontrast vidno najmä pri porovnaní s najbohatšími štátmi Európy. Vo Švajčiarsku presahuje priemer podľa porovnania 630-tisíc eur na dospelého, v Luxembursku je to viac než 523-tisíc eur. Oproti Slovensku tak ide o násobne vyššie sumy, ktoré zvýrazňujú majetkovú priepasť medzi západom a východom Európy.

Správa zároveň pripomína, že Slovensko nie je úplne na chvoste. Najnižšie hodnoty v EÚ vykazuje Rumunsko, mimo únie je na spodných priečkach aj Turecko. Slovensko sa tak nachádza „medzi“ – vyššie než úplne najslabšie štáty, no stále výrazne pod najbohatším jadrom Európy.

Priemer môže skresľovať

Dôležitým upozornením reportu je, že priemerné čísla nie vždy presne opisujú, ako na tom sú bežné domácnosti. Vysoký priemer totiž môže ťahať nahor relatívne malá skupina veľmi bohatých ľudí. „Priemerné hodnoty často zvyšuje malý počet veľmi bohatých ľudí, zatiaľ čo medián lepšie ukazuje situáciu väčšiny populácie,“ uvádza správa.

Práve pri mediánovom majetku – teda pri hodnote „stredového“ človeka v krajine – bývajú rozdiely ešte ostrejšie. Vo viacerých štátoch strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, medián ukazuje, že väčšina populácie má k bohatstvu západných krajín ešte vzdialenejšie než naznačuje priemer. To je dôvod, prečo sa pri hodnotení životnej úrovne a stability domácností často sledujú obe čísla: priemer aj medián.

Globálne bohatstvo rástlo, Európa sa posúvala pomalšie

UBS Global Wealth Report 2025 zároveň opisuje širší obraz: v roku 2024 globálne bohatstvo vzrástlo o 4,6 % po raste 4,2 % v roku 2023. Rast však nebol rovnomerný.

Najväčší podiel prírastku pripadol na Ameriku – celý región rástol o viac než 11 %, k čomu prispel stabilný dolár a silné finančné trhy. Ázia a Pacifik (APAC) rástli pod 3 %, kým región EMEA (Európa, Blízky východ a Afrika) podľa správy zaostal s rastom pod 0,5 %.

Správa upozorňuje aj na ďalšie posuny: počet dolárových milionárov sa v roku 2024 zvýšil o 1,2 %, čo predstavuje viac než 684-tisíc nových milionárov. Zaujímavým trendom je rast skupiny tzv. „everyday millionaires“ (EMILLI) – ľudí s investovateľnými aktívami v rozmedzí 1 až 5 miliónov dolárov, ktorých počet sa od roku 2000 viac než zoštvornásobil. V pozadí zároveň prebieha veľký presun majetku medzi generáciami: v najbližších 20 až 25 rokoch sa má globálne presunúť viac než 83 biliónov dolárov.

V európskom porovnaní však zostáva kľúčová hlavná línia: západ a sever kontinentu si držia náskok, zatiaľ čo východ Európy, vrátane Slovenska, ostáva výrazne pod nimi. Rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími krajinami sú podľa porovnania viac než dvadsaťnásobné, čo naznačuje, že majetková nerovnosť v Európe pretrváva aj napriek celkovému rastu bohatstva vo svete.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika