Prielom vo výskume: Placenta odhalí riziko schizofrénie aj vplyv rizikových látok v tehotenstve

Schizofrénia predstavuje pre postihnutých obrovskú výzvu, pretože toto závažné ochorenie sprevádzané psychózami stiera hranice medzi realitou a predstavami. Podľa štatistík postihuje približne jedno percento Kanaďanov a často so sebou prináša aj kratšiu dĺžku života.

O tom, že vedci intenzívne hľadajú spôsob, ako toto riziko predpovedať už v kolíske, informoval web ScienceAlert. Práve včasné zachytenie symptómov totiž znamená pre pacientov výrazne lepšie vyhliadky na úspešnú liečbu a kvalitnejší život.

Zázračné prepojenie placenty s mozgom

Hoci na vznik schizofrénie vplýva rodinná anamnéza, traumy z detstva či život v meste, odborníci sa teraz sústredili na niečo úplne iné – na placentu. Tento orgán funguje ako fascinujúci „záznamník“, ktorý dokumentuje všetko, čo sa počas tehotenstva s bábätkom deje. Tento koncept sa nazýva os placenta-mozog.

Ak je placenta pod vplyvom negatívnych faktorov, môže to trvalo poškodiť vývoj mozgu dieťaťa. Rozsiahle výskumy už predtým naznačili, že pri nízkej pôrodnej váhe dochádza k zmenám genetických markerov v placente, ktoré súvisia s vyšším rizikom autizmu, kognitívnych porúch a práve schizofrénie.

Mar*huana ako tichý spúšťač rizika

Obzvlášť znepokojivým faktorom je užívanie kon*pe počas gravidity. Od legalizácie mar*huany v Kanade v roku 2018 počet užívateliek stúpa, pričom u tehotných dospievajúcich dosahuje až 24 percent. Tím pod vedením profesora z Western University v štúdii publikovanej skúmal, či T*C priamo ovplyvňuje rizikové markery.

Pri pokusoch na hlodavcoch, ktorým podávali T*C v potrave, sa u potomkov prejavila znížená schopnosť filtrovať nepodstatné podnety. Ide o psychologický test prepulzovej inhibície, ktorý sa bežne používa pri diagnostike schizofrénie u ľudí.

Diagnostika priamo po pôrode

Výskum priniesol prelomové zistenie: v placentách vystavených T*C sa zvýšila prítomnosť markerov spojených so schizofréniou. Rovnaký výsledok potvrdili aj testy na ľudských bunkových kultúrach už po 24 hodinách pôsobenia T*C.

Pre lekársku prax to má obrovský význam. Ak by sa placenta testovala hneď po pôrode, lekári by vedeli identifikovať ohrozené deti desiatky rokov pred tým, než sa choroba bežne prejaví (zvyčajne medzi 16. a 30. rokom).

Včasné psychologické zásahy alebo úprava stravy by potom mohli zmierniť negatívne dopady na správanie. Hoci sa v tehotenstve odporúča úplná abstinencia, pre mnohých je to pre závislosť ťažké. Práve preto sú tieto zistenia kľúčové pre tvorbu nových bezpečnostných politík.

Domáci miláčikovia a psychické zdravie

Hoci predchádzajúci text jasne ukazuje, že základy nášho duševného zdravia sa kladú už v maternici, vplyv prostredia na našu psychiku pokračuje aj po narodení. Jedným z najdiskutovanejších faktorov v tejto oblasti je prítomnosť zvierat v našich životoch.

O tom, že spolužitie s obľúbenými mačkami môže mať aj nečakané neurologické súvislosti, sme ťa informovali už v minulosti.

Mačka ako spoločník aj otáznik

Mačky milujeme pre ich pokojnú povahu, no vedci sa už desaťročia pýtajú, či toto puto nemá aj svoju odvrátenú stranu. Nová metaanalýza 17 štúdií z posledných 44 rokov naznačuje štatistickú súvislosť medzi vlastníctvom mačky a zvýšeným rizikom rozvoja schizofrénie.

Tím psychiatra Johna McGratha zistil, že u ľudí, ktorí boli v kontakte s mačkami, sa pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia takmer zdvojnásobila. Tento vzťah však nie je priamočiary a vedci upozorňujú, že zatiaľ nemáme jasný dôkaz o tom, že by mačka bola priamou príčinou.

Parazit, ktorý mení správanie

Hlavným podozrivým v tomto vzťahu zostáva parazit Toxoplasma gondii. Tento organizmus, ktorý mačky prenášajú, dokáže preniknúť do tvojho centrálneho nervového systému a ovplyvňovať neurotransmitery v mozgu. Hoci je na Slovensku infikovaných približne 21 % populácie, väčšina ľudí nemá žiadne príznaky.

Niektoré výskumy však spájajú prítomnosť parazita s jemnými zmenami osobnosti či psychotickými prejavmi. Zaujímavé je, že rizikovým obdobím sa zdá byť vek medzi 9. a 12. rokom života, no výsledky sú stále nekonzistentné.

Odborníci preto volajú po ďalšom výskume, ktorý by oddelil vplyv mačiek od iných zdrojov nákazy a zohľadnil genetiku či sociálne prostredie, aby sa predišlo zbytočnej panike medzi milovníkmi zvierat.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy