Kliešte šíria vzácnu alergiu, lekári potvrdili už druhé úmrtie. Stačí jedno uštipnutie

Bežné uhryznutie kliešťom môže u niektorých ľudí vyvolať nečakanú a závažnú imunitnú reakciu. Tento parazit dokáže zmeniť nastavenie organizmu tak, že konzumácia červeného mäsa spôsobí život ohrozujúcu alergiu. Ochorenie, odborne nazývané syndróm alfa-gal, si vo svete vyžiadalo už druhú potvrdenú obeť. Po prípade amerického pilota z roku 2024 úrady v Austrálii aktuálne uzavreli vyšetrovanie úmrtia 16-ročného tínedžera z roku 2022, ktorý zomrel po konzumácii hovädzích klobás.

Podľa informácií portálu zive.aktuality.sk nie je vinníkom vírus ani baktéria, ale špecifická molekula cukru, ktorú má kliešť prirodzene v slinách a počas sania krvi ju vstrekne do ľudského obehu. V Austrálii je hlavným prenášačom kliešť druhu Ixodes holocyclus.

Molekula alfa-gal

Molekula s názvom alfa-gal (galaktóza-α-1,3-galaktóza) sa bežne nachádza v telách väčšiny cicavcov, no ľudský organizmus ju prirodzene neobsahuje. Ak sa tento cukor dostane do krvi cez uhryznutie kliešťom, imunitný systém ho vyhodnotí ako cudziu látku a začne proti nemu vytvárať špecifické protilátky (IgE).

Telo sa týmto procesom stáva precitlivené. Problém nastáva pri následnej konzumácii hovädzieho, bravčového či jahňacieho mäsa, ktoré alfa-gal prirodzene obsahuje. Imunitný systém na prítomnosť tohto cukru v potrave zareaguje alergickou reakciou, ktorá môže vyústiť až do anafylaktického šoku.

Oneskorený nástup sťažuje diagnostiku

Na rozdiel od bežných potravinových alergií, ktoré sa prejavia takmer okamžite, syndróm alfa-gal má oneskorený nástup. Príznaky sa zvyčajne objavujú 2 až 10 hodín po jedle. Tento časový posun je pre pacientov nebezpečný, pretože si náhle dýchacie ťažkosti, kŕče v bruchu či žihľavku často nespoja s jedlom, ktoré konzumovali pred niekoľkými hodinami.

V prípade 16-ročného Jeremyho Webba z Austrálie anafylaktická reakcia vyvolala silný astmatický záchvat a následné zlyhanie dýchania. U amerického pilota z New Jersey sa stav zhoršil po fyzickej aktivite a konzumácii alkoholu, čo sú faktory, ktoré priebeh alergickej reakcie urýchľujú a zosilňujú.

Polovici prípadov rakoviny hrubého čreva sa dá predísť tým, čo máš doma v chladničke, odhalili odborníci

Štatistiky a rizikové faktory

Analýza údajov, ktorú publikoval portál The Conversation, ukazuje, že počet prípadov tejto alergie v Austrálii od roku 2020 rastie priemerne o 22 % ročne. Do roku 2024 bolo v krajine pozitívne testovaných na protilátky alfa-gal takmer 800 ľudí. Väčšina nárastu sa pripisuje lepšej informovanosti a častejšiemu testovaniu, no odborníci nevylučujú ani vplyv klimatických zmien na populáciu kliešťov.

Výskum naznačuje, že najviac ohrozenou skupinou sú ľudia vo veku 45 až 75 rokov, pričom až 60 % prípadov tvoria ženy. Vedci zároveň skúmajú možnú súvislosť medzi expozíciou alfa-galu a zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení, keďže protilátky môžu spôsobovať mierny zápal v cievach.

Prevencia ako jediná ochrana

Keďže lekárska veda momentálne nepozná účinný liek na syndróm alfa-gal, kľúčová je prevencia. Ak sa človek vyhne ďalším uštipnutiam kliešťom, hladina protilátok v krvi môže časom klesnúť. Pri pobyte v rizikových oblastiach odborníci odporúčajú:

• Používať kvalitné repelenty s obsahom DEET (chemicky dietyltoluamid). V súčasnosti je to najúčinnejšia a najpoužívanejšia aktívna látka v repelentoch.

• Nosiť svetlé oblečenie s dlhými rukávmi a nohavice zastrčené do ponožiek. Nezabúdaj ani na pokrývku hlavy. 

• Kliešťa neodstraňovať pinzetou (stlačenie tela parazita môže vstreknúť viac slín do rany), ale použiť mraziaci sprej alebo vyhľadať odbornú pomoc.

Okrem samotného mäsa by si mali diagnostikovaní pacienti dávať pozor aj na výrobky obsahujúce želatínu (napríklad niektoré sladkosti) alebo lieky živočíšneho pôvodu, ktoré môžu molekulu alfa-gal taktiež obsahovať.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie