Čurilla a Ďurka budú stíhaní na slobode. Súd zamietol návrh na väzbu

O tom, či policajti Ján Čurilla a Pavol Ďurka skončia opäť vo vyšetrovacej väzbe alebo budú stíhaní na slobode, rozhodoval sudca mestského súdu po prerušení výsluchu. Ten potreboval čas na oboznámenie sa s rozsiahlym spisovým materiálom, ktorý je pre rozhodnutie v prípade kľúčový.

Ako uviedol portál Aktuality.sk, „z dôvodu rozsiahleho spisového materiálu, s ktorým sa sudca musí oboznámiť, prerušil výsluch obvinených do 22.00, kedy bude rozhodnuté,“ povedal hovorca Pavol Adamčiak.

Rozhodnutie tak prišlo neskôr, než sa pôvodne očakávalo. Policajti Ján Čurilla a Pavol Ďurka ostávajú na slobode, rozhodol Mestský súd Bratislava I., informoval denník SME. 

Súd to odôvodnil tým, že návrh na väzobné stíhanie bol prokurátorom podaný na nepríslušný súd. Prokurátor podal voči rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodne Krajský súd v Bratislave 16. marca. Informoval o tom hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.

Obvinenia sa týkajú zneužitia právomoci aj vydierania

Ako sme písali v tomto článku, oboch policajtov zadržali v utorok a následne ich obvinili zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a z vydierania. Podľa vyšetrovateľov mali vyvíjať nátlak na osoby spojené so zločineckou skupinou takáčovcov. Vyšetrovanie pracuje s podozrením, že niektorých ľudí mali nútiť k priznaniu a zároveň ich presviedčať, aby usvedčovali ďalšie osoby.

Ján Čurilla aj Pavol Ďurka však takéto konanie odmietajú a tvrdia, že sa nedopustili ničoho nezákonného. Spor sa tak nevedie len o samotné skutky, ale aj o to, ako interpretovať ich postup pri práci s ľuďmi, ktorí sa pohybovali v prostredí organizovaného zločinu.

Prokurátor v návrhu na väzbu upozorňuje aj na to, že dvojica sa dlhodobo pozná a je v pravidelnom kontakte. Aj to má podľa neho zvyšovať riziko, že by mohli zosúlaďovať svoje výpovede alebo inak zasahovať do priebehu vyšetrovania.

Prípad má aj širší politický kontext

Prípad čurillovcov sa odohráva v citlivom prostredí, v ktorom sa trestné konania často stávajú aj predmetom politických sporov. V pozadí je napätie okolo fungovania prokuratúry, práce svedkov či spolupracujúcich obvinených a tiež dôvery v to, ako štát vedie citlivé vyšetrovania.

Do tejto debaty už vstúpil aj premiér Robert Fico, ktorý kritizoval generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Vyčítal mu, že podporuje systém, ktorý podľa neho umožňuje kajúcnikom zasahovať do životov iných ľudí. Fico zároveň spochybnil aj podanie prokuratúry na Ústavný súd a označil ho za zásah do politického súboja.

Generálny prokurátor tieto slová odmietol. Zdôraznil, že ide o útok na nezávislosť prokuratúry a že pri výkone svojej funkcie neuprednostňuje žiadne politické záujmy. Podanie na Ústavný súd podľa neho predstavuje odbornú právnu reakciu na novelu Trestného poriadku, ktorá sa týka spolupracujúcich obvinených.

Čítaj viac z kategórie: Politika