Geopolitické riziko rastie: Závislosť od turizmu ukazuje, ktoré krajiny Perzského zálivu sú najzraniteľnejší (REBRÍČEK)

Krajiny Perzského zálivu sa už roky snažia oslabiť svoju závislosť od ropy a plynu. Jednou z najdôležitejších ciest sa stal cestovný ruch, do ktorého vlády investovali miliardy dolárov.

Nové porovnanie ukazuje, že v rámci štátov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive sú od medzinárodného turizmu najviac závislé Bahrajn a Spojené arabské emiráty. Práve v ich prípade tvoria príjmy zo zahraničných návštevníkov viac než desatinu hrubého domáceho produktu.

Bahrajn a Emiráty sú v regióne na čele

Podľa údajov spracovaných platformou Visual Capitalist na základe dát UN Tourism dosahuje Bahrajn podiel medzinárodných turistických príjmov na úrovni 10,6 percenta HDP a Spojené arabské emiráty 10,3 percenta.

To ich zaraďuje nielen na čelo krajín Perzského zálivu, ale aj medzi ekonomiky, ktoré sú od cestovného ruchu výrazne závislé v globálnom meradle. Pre porovnanie, Grécko sa v rovnakom prehľade pohybuje na úrovni 9,1 percenta a Thajsko na úrovni 8,1 percenta.

Rozdiel medzi týmito dvoma krajinami a zvyškom regiónu je výrazný. Katar dosahuje podiel 3,8 percenta HDP, Saudská Arábia 3,3 percenta, Omán 2,4 percenta a Kuvajt len 1,4 percenta.

Už samotné čísla ukazujú, že hoci sa o rozvoji turizmu v Perzskom zálive hovorí často ako o spoločnom regionálnom projekte, jeho skutočný význam je v jednotlivých štátoch veľmi odlišný. Kým niekde ide o jeden z pilierov hospodárstva, inde zostáva skôr doplnkom k silnejším sektorom.

Turizmus ako cesta od ropy

Práve tento rozdiel veľa napovedá o ekonomickej stratégii jednotlivých monarchií. V Spojených arabských emirátoch sa cestovný ruch stal jedným z hlavných nástrojov diverzifikácie ekonomiky.

Najmä Dubaj sa v priebehu rokov vyprofiloval ako globálny dopravný uzol, luxusná dovolenková destinácia aj obchodné centrum. V Bahrajne je situácia odlišná, no výsledok podobný.

Krajina je menšia, no z turizmu profituje výrazne, pričom značnú časť návštevníkov tvoria ľudia zo susednej Saudskej Arábie, ktorí prichádzajú najmä cez most kráľa Fahda.

Aj ďalšie štáty regiónu sa snažia rozvíjať turistickú infraštruktúru, no ich závislosť od príjmov návštevníkov je zatiaľ nižšia. Saudská Arábia stavia významnú časť cestovného ruchu na náboženských púťach do Mekky a Mediny, teda na hadždži a umre.

Katar a Omán investujú do hotelov, letísk či medzinárodnej propagácie, no z pohľadu podielu na HDP zostávajú v strede poľa. Aj Reuters minulý rok upozornil, že štáty Perzského zálivu čoraz viac počítajú s turizmom ako s dôležitou súčasťou príjmov mimo ropného sektora.

Silná stránka aj slabé miesto

To, čo sa roky považovalo za výhodu, sa však môže rýchlo zmeniť na slabinu. Čím vyšší je podiel cestovného ruchu na ekonomike, tým citlivejšie krajina reaguje na výkyvy v globálnom dopyte, bezpečnostnú situáciu či regionálne napätie.

V prípade Bahrajnu a Emirátov to znamená, že prípadný pokles zahraničných návštevníkov môže mať citeľnejší dosah na hospodárstvo než v krajinách, ktoré sa o turizmus opierajú menej.

Práve na tento problém v posledných týždňoch upozorňujú aj analytici sledujúci konflikt na Blízkom východe. Reuters začiatkom marca informoval, že cestovný ruch na Blízkom východe v hodnote približne 367 miliárd dolárov ročne zasahuje rastúce napätie medzi Iránom a protivníkmi v regióne.

Konzultačná spoločnosť Tourism Economics odhadla, že región môže prísť o 23 až 38 miliónov návštevníkov a strata na turistických výdavkoch by sa mohla pohybovať od 34 do 56 miliárd dolárov, ak by sa konflikt natiahol.

Porovnanie so svetom ukazuje, aké veľké sú stávky

V globálnom porovnaní nie sú Bahrajn ani Spojené arabské emiráty exotickou výnimkou, ale patria do skupiny krajín, kde cestovný ruch hrá naozaj veľkú ekonomickú rolu. Kým veľké ekonomiky ako Spojené štáty alebo Čína majú podiel turistických príjmov na HDP nízky, v menších alebo špecializovaných ekonomikách môže byť turizmus zásadný.

V prípade štátov Perzského zálivu je dôležité práve to, že závislosť od turizmu vznikla ako súčasť vedomej stratégie odklonu od ropy. Dnes sa však ukazuje, že aj tento model prináša vlastné riziká.

Pre krajiny regiónu je to dôležité varovanie. Turizmus môže prinášať rast, pracovné miesta aj medzinárodnú prestíž, no zároveň zvyšuje citlivosť na krízy, ktoré štát nedokáže úplne ovplyvniť.

Bahrajn a Emiráty sú dnes príkladom toho, ako ďaleko sa dá v tejto stratégii zájsť. Zároveň ukazujú, že čím väčšiu váhu dostane cestovný ruch v hospodárstve, tým väčšie sú aj stávky pri každom otrase v regióne.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie