„Môže rozhodnúť o živote a smrti,“ hovorí lekár. Baktéria v čreve „zabíja“ rakovinu, väčšina ľudí jej má žalostne málo

  • Nie všetci pacienti reagujú na liečbu rakoviny rovnako
  • Dôležitú úlohu zohráva aj črevný mikrobióm
  • Podľa lekára môže rozhodnúť jediná baktéria
Dr. William W. Li
  • Nie všetci pacienti reagujú na liečbu rakoviny rovnako
  • Dôležitú úlohu zohráva aj črevný mikrobióm
  • Podľa lekára môže rozhodnúť jediná baktéria
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ešte donedávna sa medicína pozerala na telo ako na súbor oddelených systémov. Mozog riadil myslenie, črevo trávenie, imunitný systém ochranu pred chorobami. Dnes však vzniká nový, oveľa komplexnejší pohľad.

Dr. William W. Li patrí medzi tých, ktorí tento posun nielen sledujú, ale ho aj aktívne formujú. Ako lekár a výskumník vedie Angiogenesis Foundation, organizáciu zameranú na výskum procesov, ktoré riadia zásobovanie tkanív krvou a ovplyvňujú vznik chorôb. V jeho práci sa prirodzene prepájajú rakovina, imunita aj metabolizmus.

Vo svojom videu publikovanom na YouTube Dr. Li ukazuje, že črevo už nemožno vnímať ako izolovaný orgán. Vysvetľuje, ako črevný mikrobióm vstupuje do procesov, ktoré rozhodujú o tom, či imunitný systém zareaguje na nádor alebo akým spôsobom funguje mozog. V ich centre stojí nenápadná baktéria Akkermansia muciniphila.

Čo je Akkermansia muciniphila a prečo je výnimočná

Akkermansia muciniphila bola objavená približne pred 30 rokmi. Osídľuje hrubé črevo, konkrétne úsek, ktorý bezprostredne nadväzuje na tenké črevo. „Je to akoby vakovitá časť a práve tam žije väčšina prospešných črevných baktérií,“ hovorí Dr. Li. V posledných rokoch sa dokonca stala jedným z najzaujímavejších kandidátov novej generácie probiotík.

Zaujímajú ťa témy Zdravie a Rozhovory?

Najpresvedčivejšie dôkazy zatiaľ smerujú do oblasti metabolizmu.„Akkermansia znižuje hemoglobín A1C, zlepšuje reguláciu glukózy a citlivosť na inzulín,“ hovorí Dr. Li. Klinická štúdia publikovaná v Nature Medicine ukázala, že suplementácia Akkermansie môže zlepšiť inzulínovú senzitivitu aj viaceré metabolické ukazovatele u ľudí s nadváhou.

Dr. Li zároveň spomína aj ďalší zaujímavý mechanizmus. Tvrdí, že Akkermansia môže podporovať uvoľňovanie hormónu GLP-1. Ten zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii apetítu a hladiny cukru v krvi. Moderné lieky založené na tomto mechanizme patria medzi najúčinnejšie nástroje v liečbe obezity.

„Namiesto toho, aby ste platili stovky dolárov za niečo, čo si musíte pichať do brucha alebo stehna, môžete užívať baktériu, ktorá takisto pomôže vášmu telu uvoľňovať GLP-1,“ hovorí. GLP-1 pritom zasahuje podstatne širšie spektrum procesov, než si väčšina ľudí uvedomuje.

„Receptor pre GLP-1 sa nachádza na každej jednej cievnej bunke vo vašom tele. Takže približne 96 500 kilometrov ciev, z ktorých asi 640 kilometrov sa nachádza v mozgu, všetky obsahujú receptory pre GLP-1,“ hovorí Dr. Li.

Objav, ktorý zmenil pohľad na liečbu rakoviny

Najohromujúcejšie údaje o Akkermansii však nesúvisia s metabolizmom. Týkajú sa imunitného systému a odpovede na liečbu rakoviny. Dr. Li opisuje výskum, ktorý sledoval vyše 200 onkologických pacientov.

„Títo pacienti dostávali imunoterapiu. Ide o liečbu, ktorá aktivuje prirodzené imunitné bunky vášho tela, aby bojovali proti rakovine. Pozitívne však reaguje len asi 20 % ľudí,“ hovorí Dr. Li.

Prečo u niektorých pacientov imunitný systém zareaguje s mimoriadnou silou, zatiaľ čo u iných zostane prakticky nečinný? Onkologička Laurence Zitvogel sa rozhodla túto záhadu rozlúštiť.

Postavila vedľa seba dve skupiny pacientov. Na jednej strane stáli tí, ktorým sa imunitný systém prebudil, zosilnel a začal cielene ničiť nádor. Na druhej strane boli pacienti, u ktorých imunitná odpoveď zlyhala a nádor rástol ďalej.

onkologička, pacientka, rakovina
zdroj: AI

Nasledovala systematická analýza. „Skúmala pohlavie, vek, pridružené ochorenia, lieky — nič. Pozrela sa na genetiku — nič. Jediný rozdiel medzi ľuďmi, ktorí reagovali, a tými, ktorí nereagovali, bol v črevných baktériách. A bola to jedna jediná baktéria. Akkermansia,“ hovorí Dr. Li.

„Ľudia, ktorí reagovali na imunoterapiu a ktorým zachránila život, mali Akkermansiu. Ľuďom, ktorí nereagovali, Akkermansia chýbala. Keď som to videl na konferencii, som si istý, že ľudia sediaci vedľa mňa počuli, ako mi spadla sánka na zem,“ opisuje lekár.

Tieto poznatky nadväzujú na skoršie výsledky publikované v časopise Science, kde výskumníci preukázali, že črevný mikrobióm zásadne ovplyvňuje účinnosť imunoterapie. Prítomnosť konkrétnych baktérií, vrátane Akkermansie, súvisí s výrazne lepšou odpoveďou na liečbu.

Význam tohto poznania nemožno podceniť. Imunoterapia patrí medzi najpokročilejšie prístupy v onkológii a v úspešných prípadoch dokáže zvrátiť aj pokročilé štádiá ochorenia.

Ako podporiť rast Akkermansie

Akkermansia sa v bežnej strave takmer nevyskytuje. Práve preto dáva zmysel uvažovať o jej cielenej suplementácii. Živí sa mucínom, ochranným hlienom, ktorý pokrýva črevnú sliznicu. „Čím viac hlienu máte, tým viac môže Akkermansie rásť, pretože má viac potravy,“ hovorí Dr. Li.

Niektoré potraviny dokážu stimulovať tvorbu mucínu alebo vytvárajú podmienky, v ktorých sa Akkermansii mimoriadne darí. Dr. Li uvádza konkrétne príklady:

  • granátové jablko a šťava z granátového jablka
  • brusnice, ideálne sušené
  • hroznová šťava
  • čierny ocot
  • chilli papričky
  • broskyňová šťava

Črevné baktérie a zdravie mozgu

Dr. Li posúva diskusiu ešte ďalej. Črevný mikrobióm podľa neho neovplyvňuje len metabolizmus či imunitu, ale zasahuje priamo do fungovania mozgu.

„Lactobacillus plantarum v podobe probiotika sa podľa skorých klinických štúdií ukázal ako schopný zmierniť a spomaliť progresiu Parkinsonovej choroby. Už len to, že jediná baktéria môže mať merateľný klinický účinok u ľudí, ktorých Parkinsonova choroba nebola dobre kontrolovaná, je pozoruhodné,“ hovorí Dr. Li.

Vzápätí pridáva osobnú skúsenosť, ktorá dáva týmto zisteniam ešte silnejší rozmer. „Mal som veľmi dobrého priateľa, ktorý zomrel na ALS. Je to strašné neurodegeneratívne ochorenie. Boli sme celoživotní priatelia a sledoval som, ako postupne upadá. V posledných rokoch som hľadal baktérie, ktoré by mohli pomôcť mozgu, a práve vtedy som sa prvýkrát začal zaoberať baktériou Lactobacillus plantarum. On síce svojmu ochoreniu podľahol, ale výskum pokračuje ďalej.“

Jeden z najviac sledovaných kmeňov nesie označenie PS128 a čoraz viac štúdií skúma jeho vplyv na mozog a nervový systém. „Ďalšia vec, ktorú vieme, je, že Alzheimerova choroba a iné formy demencie sa zdajú byť spojené so škodlivými baktériami v ústach,“ hovorí Dr. Li.

„Ochorenia ďasien, zápaly ďasien spôsobené škodlivými baktériami alebo dysbióza, ako pri syndróme dráždivého čreva, môžu mať širší vplyv,“ pokračuje. Tento vplyv často prebieha potichu, bez jasných signálov, ktoré by si človek okamžite spojil s problémom.

„Dalo by sa povedať, že existuje aj niečo ako ‚syndróm dráždivých úst‘, len ho necítime rovnako ako črevné problémy. Neutekáte stále na toaletu, len si žijete bežný život, ale škodlivé baktérie môžu vysielať signály, ktoré narúšajú aj mozog.“

Podporuje uvoľňovanie „hormónu lásky“

Ďalším mimoriadne zaujímavým hráčom v osi črevo–mozog je Lactobacillus reuteri. „Je to úžasná baktéria. Kedysi bola v ľudskom čreve prítomná veľmi často, no počas posledného storočia, najmä s nástupom antibiotík, sa jej výskyt stal čoraz menej predvídateľným. Stále ju však nachádzame v niektorých potravinách,“ ozrejmuje Dr. Li.

Zároveň vysvetľuje, že v neskorých štádiách tehotenstva sa táto baktéria dokáže presunúť z čreva matky do krvného obehu a následne do prsnej žľazy. Pri prvom dojčení tak matka odovzdáva dieťaťu nielen výživu, ale aj dávku Lactobacillus reuteri.

„Je úžasné, že baktéria z matkinej črevnej flóry sa môže dostať do krvi, presunúť sa k prsníku a odtiaľ byť odovzdaná dieťaťu. Takéto mapovanie baktérií a ich ciest telom je fascinujúce. Či majú baktérie vlastné mechanizmy, ako sa dostať do rôznych orgánov, zatiaľ presne nevieme,“ hovorí Dr. Li.

Najzaujímavejší vplyv Lactobacillus reuteri sa však prejavuje na úrovni mozgu. Táto baktéria dokáže stimulovať uvoľňovanie oxytocínu, hormónu, ktorý formuje sociálne správanie, väzby aj emocionálne prežívanie.„Zaplaví nás, keď na letisku objímeme niekoho, koho sme dlho nevideli a máme ho radi. Cítime sa skvelo. To je oxytocín,“ hovorí lekár.

„Mozog teda nie je len zbierka neurónov na riešenie matematických úloh. Pomáha nám byť aj sociálnou bytosťou — a práve to je mimoriadne dôležité pre zdravé starnutie,“ uzatvára Dr. Li.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing

Zdroje: Dr. William W. Li, Nature Medicine, Science

Najnovšie videá

Trendové videá