Slováci si zuby brúsia pilníkom a bielia citrónom. Zubár odhalil, prečo TikTok trendy končia katastrofou (ROZHOVOR)

Sociálne siete sú zaplavené rýchlymi návodmi na „dokonalý úsmev“, ktoré sľubujú zázraky na počkanie a za pár eur. Mnohí mladí ľudia vnímajú tieto virálne „zubné hacky“ ako neškodnú zábavu alebo lacnú alternatívu k drahým zákrokom, no v skutočnosti hazardujú s trvalým poškodením svojho chrupu.

Kde však končí nevinné experimentovanie a začína nezvratná deštrukcia zubnej skloviny?

Nebezpečenstvo skryté za filtrom

Zubár Boris Vraňák, ktorý sa špecializuje na mikroskopickú stomatológiu, v rozhovore objasnil, prečo domáce bielenie citrónom či brúsenie zubov pilníkom vyvoláva u odborníkov zdesenie.

Vysvetlil, aké riziká so sebou nesie neodborná manipulácia s chrupom, prečo označenie „prírodné“ neznamená bezpečné a či je vôbec možné napraviť škody spôsobené trendmi z TikToku.

• Ktoré bizarné metódy z internetu dokážu vážne ohroziť tvoje zdravie?

• Čo v skutočnosti robí s tvojou sklovinou populárne domáce bielenie?

• Prečo ani produkty označené ako „prírodné“ nemusia byť pre tvoj chrup bezpečné?

• V čom spočíva najväčšie riziko pri neodbornom vyrovnávaní zubov bez dozoru lekára?

• Akých troch kľúčových zásad by si sa mal držať, aby si si udržal úsmev v perfektnej kondícii?

Sociálne siete sú plné „zubných hackov“. Ktorý trend vás ako odborníka v poslednom období najviac zaskočil?

Nedávno som narazil na video, kde si mladá žena „vybielila“ zuby pomocou korekčného laku, teda niečoho ako zmizík. Doslova si tým natrela zuby na bielo. Dokonca som si ten produkt kúpil, aby som to vedel otestovať. Výsledok síce na prvý pohľad pôsobil, že zuby sú biele, ale vyzerali neprirodzene – skôr ako natreté kriedou.

Navyše je otázne, ako to zo zubov dostanete dole, keďže ide o látku podobnú laku na nechty. Zarážajúce boli aj extrémnejšie prípady – napríklad keď si ľudia obrusovali zuby nástrojmi alebo si ich „strihali“ klieštikmi na nechty. To už nie je trend, ale skôr hazard so zdravím.

Bielenie zubov pomocou citróna, sódy bikarbóny či aktívneho uhlia má milióny zhliadnutí. Čo sa pritom v skutočnosti deje so zubnou sklovinou?

Pri aktívnom uhlí aj sóde bikarbóne ide o abrazívne látky – fungujú podobne ako brúsna pasta. Znamená to, že mechanicky obrusujú povrch zuba. Zub sa potom môže javiť svetlejší, pretože sa viac leskne a lepšie odráža svetlo, no v skutočnosti dochádza k úbytku skloviny.

Citrón je zas kyselina, ktorá povrch zubu naleptáva. Tým sa sklovina zmäkčí a následne sa ešte ľahšie poškodí pri čistení alebo použití abrazívnych látok. Áno, krátkodobo môže byť efekt viditeľný, ale dlhodobo si človek doslova „zoderie“ zuby. A problém je, že sklovina sa nedokáže obnoviť – raz ju stratíte a už nikdy nenarastie späť.

Ako rozlíšiť neškodný trik od potenciálne nebezpečného zásahu do zdravia ústnej dutiny?

Pre laika je to pomerne náročné. Vo všeobecnosti by som sa riadil aj vlastnou intuíciou – ak niečo pôsobí zvláštne alebo neprirodzene, je veľká šanca, že to bezpečné nie je. Ak ide o zásah, ktorý mení štruktúru zuba, obrusuje ho alebo naň aplikuje agresívne látky, treba byť veľmi opatrný.

Vidíte v ambulancii následky experimentovania podľa videí zo sociálnych sietí? Ak áno, s čím sa stretávate najčastejšie?

Zatiaľ som sa s extrémnymi následkami priamo nestretol, pravdepodobne aj preto, že ľudia, ktorí takéto veci skúšajú, často k zubárovi nechodia. Niektorí pacienti priznajú, že skúšali napríklad sódu bikarbónu či rôzne domáce bielenie, ale zatiaľ som nevidel výrazné poškodenia z týchto konkrétnych pokusov.

„Dokážem to, čo len pár ľudí na svete.“ Slovenka Silvia ohúrila svetové celebrity tancom pod vodou (ROZHOVOR)

Trend „DIY bonding“ – teda domáce lepenie alebo tvarovanie zubov – pôsobí na prvý pohľad jednoducho. Aké riziká sa za tým skrývajú?

Princíp je podobný ako pri gélových nechtoch – povrch sa upraví, nanesie sa materiál a ten sa vytvrdí svetlom. Problém je, že doma nemáte správne podmienky ani materiály. Pozitívom paradoxne je, že ak to spravíte zle, väčšinou to ani nedrží a časom to odpadne. Horšie je, ak si človek nanesie príliš veľa materiálu a naruší si zhryz. To môže viesť k problémom so zubami alebo čeľustným kĺbom.

Mnohí influenceri propagujú domáce sady na vyrovnávanie zubov bez návštevy ortodontistu. Prečo môže byť takýto postup problémový?

Pohyb zubov musí byť presne kontrolovaný odborníkom. Zuby sa síce dajú posúvať rôznymi smermi, ale ak to nie je správne riadené, môže dôjsť k poškodeniu závesného aparátu zuba alebo k narušeniu zhryzu. Laik nedokáže posúdiť, či sa zuby hýbu správnym smerom. Ortodontista priebežne sleduje vývoj a zasahuje, ak je to potrebné.

Do akej miery pri starostlivosti o zuby platí, že prírodné znamená bezpečné ?

To, že je niečo prírodné, automaticky neznamená, že je to aj bezpečné pre zuby. Veľmi dobrým príkladom sú práve látky ako citrón, sóda bikarbóna alebo aktívne uhlie. Všetky sú považované za „prírodné“, no ich účinok na zuby môže byť negatívny. V praxi totiž nezáleží na tom, či je látka vyrobená v prírode alebo v laboratóriu, ale na tom, ako pôsobí na sklovinu.

Kyseliny, aj keď sú prírodné, môžu sklovinu naleptávať a abrazívne látky ju zas mechanicky poškodzujú. Pri laických zásahoch do zubov preto často dochádza k opaku toho, čo človek očakáva – namiesto zlepšenia si môže chrup postupne poškodzovať.

Zubné pilníky na úpravu tvaru zubov sa stali virálnym hitom. Čo však môže spôsobiť takéto neodborné obrusovanie skloviny?

Pri obrusovaní zubov je najväčším problémom to, že ide o nevratný zásah. Sklovina sa totiž nedokáže obnoviť, takže ak si ju človek raz odstráni, už nikdy nenarastie späť. Aj keď pilník reálne funguje a dokáže zmeniť tvar zuba, treba rátať s tým, že ide o trvalú zmenu. Môže sa stať, že sa vám výsledok po čase prestane páčiť, no späť sa to už vrátiť nedá.

V ordinácii sa síce dá takýto zub upraviť napríklad výplňou, ale už to nebude prirodzený zub. Ide teda o zásah, ktorý by si mal človek veľmi dobre premyslieť.

Existuje medzi populárnymi online trendmi aj niečo, čo by ste vedeli označiť za skutočne prospešné?

Ako relatívne neškodný sa dá vnímať napríklad trend známy ako „mewing“, teda držanie jazyka na podnebí. Nie je síce jednoznačne dokázané, do akej miery dokáže táto technika ovplyvniť tvar tváre, ako to často prezentujú videá na internete. Treba si uvedomiť aj to, že mnohé zmeny u mladých ľudí sú prirodzenou súčasťou rastu, nie výsledkom konkrétnej techniky. Pozitívom však je, že tento trend vedie ľudí k tomu, aby mali zatvorené ústa a dýchali nosom, čo je z pohľadu zdravia správne.

Prečo sú práve témy ako rýchle bielenie či „dokonalý úsmev za pár minút“ tak lákavé pre mladých ľudí?

Ideál krásy sa v priebehu času mení, no biele a zdravé zuby boli vždy vnímané ako znak atraktivity a zdravia. Pre mladých ľudí je zároveň veľmi lákavá predstava rýchleho výsledku. Ide o jednoduché a často lacné riešenie problému, ktorý je v skutočnosti dlhodobý a vyžaduje si systematickú starostlivosť, prípadne aj vyššie finančné náklady. Práve kombinácia rýchlosti, dostupnosti a vizuálneho efektu robí z týchto trendov taký silný magnet.

Aký je rozdiel medzi profesionálnym bielením v ambulancii a domácimi metódami odporúčanými influencermi?

Zásadný rozdiel je v tom, že v ambulancii sa najskôr posudzuje celkový stav chrupu. Zuby musia byť zdravé – nemali by obsahovať kazy ani iné poškodenia, ktoré by mohli bielenie skomplikovať. Dôležité je aj to, že bielenie nepôsobí na výplne, korunky či implantáty. Ak to človek nevie, môže po bielení skončiť s nerovnomerným odtieňom zubov. Pri profesionálnom zákroku sa zároveň dbá na presnú aplikáciu bieliaceho gélu a ochranu ďasien, aby nedošlo k ich podráždeniu. V domácich podmienkach je veľmi ťažké dosiahnuť takúto presnosť a bezpečnosť.

Čo by sa mohlo stať, ak si človek opakovane aplikuje agresívne látky na zuby v snahe dosiahnuť belší odtieň?

Pri mechanických, teda abrazívnych metódach si môže človek postupne zoderieť sklovinu. Pri chemických látkach zas hrozí poškodenie alebo „spálenie“ ďasien. Častým problémom býva aj zvýšená citlivosť zubov. Tá môže súvisieť napríklad s tým, že má človek skrytý kaz, ktorý voľným okom nevidí – napríklad medzi zubami. Takýto problém sa často odhalí až na röntgene. Používaním agresívnych látok si tak môže človek privodiť vážnejšie komplikácie, než aké sa snažil riešiť.

Ako by mali rodičia reagovať, keď ich tínedžer chce vyskúšať virálny zubný trend?

Rodič by mal mať v tejto situácii väčší nadhľad než tínedžer a snažiť sa ho od takýchto experimentov skôr odradiť. Problém môže nastať v prípade, že rodič a dieťa vnímajú veci rovnako a rodič takýto trend nepovažuje za rizikový. Niektorí ľudia majú navyše prirodzene tendenciu skúšať nové veci bez ohľadu na možné následky. Každý rodič však musí zvoliť prístup podľa vlastnej výchovy a zvážiť, kde nastaví hranice.

Z pohľadu zubára – kde je hranica medzi estetickou úpravou a poškodzovaním zdravého chrupu?

Táto hranica je veľmi individuálna a často závisí od konkrétneho pacienta. Každý má iné predstavy o tom, čo považuje za estetické a aké zásahy je ochotný podstúpiť. Niekto je ochotný podstúpiť aj výraznejšie úpravy, ak mu to pomôže psychicky a zvýši jeho sebavedomie – podobne ako pri iných estetických zákrokoch. Zároveň však existujú limity. Ak by išlo o zásahy, ktoré by znamenali neodôvodnené poškodenie zdravých zubov, väčšina odborníkov ich odmietne.

Keby ste mali čitateľom odkázať tri základné pravidlá bezpečnej starostlivosti o zuby, ktoré by to boli?

Základom je pravidelná dentálna hygiena – ideálne raz za pol roka alebo raz ročne, podľa odporúčania odborníka. Dôležité je aj používanie medzizubných kefiek, pretože bežná kefka nedokáže vyčistiť všetky miesta medzi zubami. Rovnako by mal človek obmedziť sladené nápoje, ktoré výrazne prispievajú k vzniku kazov.

A napokon, kľúčové je správne čistenie zubov. Mnohí ľudia si síce zuby čistia pravidelne, no robia to nesprávne. Práve dentálna hygienička alebo zubár dokážu ukázať, ktoré miesta človek pri čistení vynecháva a ako techniku zlepšiť.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory