Od zajtra si pospíme menej, odborníci varujú pred rizikami. Zmena času útočí na srdce a mozog

Možno si povieš, že jedna hodina hore-dole nič neznamená, no tvoje telo má na to úplne iný názor. Už túto nedeľu, 29. marca 2026, sa hodiny posunú vpred a hoci sa dni začnú opticky predlžovať, tvoj vnútorný systém čaká poriadna skúška. O tom, že tento prechod nie je len o rannom vstávaní, informoval web Euronews.

Zdravotnícki experti totiž zdvíhajú varovný prst: narušenie tvojich cirkadiánnych rytmov môže mať oveľa hlbšie následky, než si ochotný pripustiť. Tieto vnútorné hodiny riadia tvoj spánok, náladu, produkciu hormónov aj bdelosť počas celého dňa.

Telo bojuje s genetikou

Zatiaľ čo väčšina z nás sa novému režimu prispôsobí v priebehu týždňa, existuje skupina ľudí, pre ktorých je tento proces hotovým peklom. Jeffrey Kelu z King’s College London vysvetlil, že tvoje vnútorné nastavenie je silne ovplyvnené genetikou. Niektorí ľudia sa z jednej stratenej hodiny spamätávajú celé týždne či dokonca mesiace.

Jarná zmena nie je len o únave. Štatistiky jasne ukazujú krátkodobý nárast dopravných nehôd, srdcových infarktov a dokonca aj depresií. Tvoj biorytmus skrátka nevie oklamať mechanický posun ručičiek.

Svetlo ako nepriateľ spánku

Hoci sa mnohí z nás tešia na dlhšie večery plné slnka, pre tvoj spánok to môže byť medvedia služba. Kelu upozorňuje, že večerné svetlo potláča uvoľňovanie melatonínu – hormónu, ktorý tvoja „šišinka“ produkuje v tme, aby si mohol v pokoji zaspať. Keď je vonku dlho svetlo, tvoje telo nedostáva signál na relaxáciu a ty sa v posteli len zbytočne prehadzuješ.

Riešením môže byť dôkladné zatemnenie spálne, čím svojmu mozgu nasimuluješ noc. Pamätaj, že narušený biorytmus nie je len o kruhoch pod očami. Dlhodobo sa spája s vyšším rizikom obezity, cukrovky typu 2, vysokého krvného tlaku a najnovšie štúdie ho spájajú dokonca aj s vyšším rizikom kognitívnych problémov.

Prečo stále striedame čas?

Snahy o zrušenie tohto rituálu z čias prvej svetovej vojny sú v Európe nekonečným príbehom. Ešte v roku 2018 chcela Európska komisia striedanie času nadobro zastaviť, pričom až 84 % ľudí v konzultácii hlasovalo za jeho koniec. Jediné štáty, ktoré mali výhrady, boli Cyprus a Grécko.

Štáty sa však nikdy nedokázali dohodnúť na jednotnom postupe, a tak návrh uviazol na mŕtvom bode. Ak by sme s tým raz sekli, vedci jednoznačne odporúčajú zostať pri štandardnom (zimnom) čase. Ranné prirodzené svetlo je totiž pre naše zdravie nenahraditeľné a umelé osvetlenie v kanceláriách ho nedokáže plnohodnotne zastúpiť.

Vedci odmietajú večné leto

V predchádzajúcich riadkoch sme si ukázali, ako nás ovplyvňuje nadchádzajúci posun času v Európe. Tento problém je však globálny a vedecká komunita intenzívne diskutuje o tom, či by sme sa nemali vrátiť k prirodzenému poriadku.

Aby si pochopil, prečo je ranné slnko pre teba dôležitejšie ako večerná grilovačka, pozrime sa na fakty, ktoré priniesol web Science. Tie doplňujú mozaiku toho, prečo je manipulácia s časom politikou, ktorá môže mať v krajných prípadoch fatálne následky.

Tvoje telo funguje na princípe svetla a tmy. Neurologička Joanna Fong-Isariyawongse zdôrazňuje, že ranné slnečné lúče potláčajú melatonín a okamžite ťa „naštartujú“. Ak by sme natrvalo zaviedli letný čas, väčšinu roka by si sa do práce či školy presúval v úplnej tme, čo vedie k chronickej ospalosti a vyššej nehodovosti.

Podľa webu Science je ranné svetlo kľúčové pre tvoj spánkový cyklus a jeho absencia spôsobuje dlhodobé zdravotné problémy, ktoré stoja ekonomiku miliardy eur kvôli strate produktivity. Mnohé lekárske organizácie preto bojujú za zavedenie fixného štandardného času, ktorý je v súlade s našou biológiou.

Druhá strana mince

Nie všetci akademici však vidia situáciu tak čierne-bielo. Fyzik José María Martín-Olalla argumentuje, že striedanie času je praktickým riešením, ako zosúladiť moderný fixný pracovný čas s meniacim sa východom slnka počas roka.

Podľa neho ľudia v minulosti prirodzene prispôsobovali svoju aktivitu dĺžke dňa, čo dnes kvôli pevným rozvrhom nie je možné. Tvrdí, že dáta o zdravotných rizikách nemusia byť jednoznačné a vplyv striedania času sa niekedy zbytočne dramatizuje. Tieto názory však stoja v opozícii voči väčšine lekárov, ktorí trvajú na tom, že umelé zasahovanie do rytmu tela zvyšuje riziko mŕtvic a zranení na pracovisku.

Flexibilita namiesto hodiniek

Namiesto neustáleho prestavovania hodiniek by podľa niektorých odborníkov bolo lepšie, keby školy a firmy zaviedli flexibilnejšie začiatky podľa aktuálnych svetelných podmienok. Neurovedec Derk-Jan Dijk však priznáva, že implementácia takéhoto systému by bola v dnešnej zosynchronizovanej spoločnosti nesmierne náročná.

Faktom zostáva, že neexistuje riešenie, ktoré by vyhovovalo úplne každému, keďže každý z nás má iné vnútorné hodiny. Pre verejné zdravie je však podľa väčšiny expertov zrušenie striedania času a návrat k štandardnému času tou najlepšou možnou cestou.