Rebríček nezamestnanosti 2026: Slovensko je priemer, sever Európy bojuje s vysokým percentom

Na prvý pohľad sa môže zdať, že európsky trh práce funguje jednotne. Keď sa však pozrieš bližšie na čísla, uvidíš výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Práve tieto rozdiely ukazujú, kde sa nachádza aj Slovensko. O dátach informoval web Visual Capitalist.

Európa rozdelená na dva tábory

Aktuálne údaje z januára 2026 ukazujú, že priemerná nezamestnanosť v Európe dosahuje 5,5 %. Tento priemer však zakrýva výrazné rozdiely medzi štátmi. Kým niektoré krajiny sa pohybujú blízko plnej zamestnanosti, iné stále zápasia s vysokým podielom ľudí bez práce.

Slovensko sa nachádza na úrovni 5,6 %, čo znamená, že je veľmi blízko európskeho priemeru. Podobné hodnoty dosahujú napríklad Rakúsko či Portugalsko. V porovnaní s nimi sa Slovensko drží v strede európskeho rebríčka.

Na opačnom konci sa nachádzajú štáty s výrazne vyššou nezamestnanosťou. Najvyššie hodnoty dosahuje Fínsko s 10,2 % a Španielsko s 9,8 %. Vyššie čísla vykazujú aj Švédsko (8,7 %) či Francúzsko a Grécko, ktoré majú zhodne 7,7 %.

Kde je nezamestnanosť najnižšia

Na druhej strane rebríčka nájdeš krajiny, ktoré majú nezamestnanosť výrazne nižšiu. Najnižšiu mieru zaznamenalo Rusko s 2,2 %. Nasledujú Bulharsko a Poľsko, obe s hodnotou 3,1 %.

Medzi štáty s relatívne nízkou nezamestnanosťou patrí aj Švajčiarsko (3,2 %) či Nórsko (4,5 %). Spojené kráľovstvo sa pohybuje na úrovni 5,2 %, čo je blízko európskeho priemeru.

Tieto rozdiely naznačujú, že trh práce v Európe sa nevyvíja rovnakým tempom. Niektoré ekonomiky dokázali udržať nízku nezamestnanosť, zatiaľ čo iné sa stále vyrovnávajú s problémami.

Juh Európy stále zaostáva

Vyššie hodnoty nezamestnanosti sú dlhodobo typické najmä pre južnú časť Európy. Španielsko patrí medzi krajiny, ktoré sa aj napriek zlepšeniu stále držia na vyšších priečkach. Jeho aktuálna miera 9,8 % je síce nižšia než v minulosti, no stále patrí medzi najvyššie v Európe.

Podobne aj Francúzsko zostáva v skupine krajín s vyššou nezamestnanosťou. Tieto štáty čelia problémom, ktoré súvisia napríklad s pomalším hospodárskym rastom či štrukturálnymi obmedzeniami trhu práce.

Zaujímavý vývoj vidno aj v Taliansku. To sa s mierou nezamestnanosti 5,1 % nachádza pod európskym priemerom. Zároveň však zostáva problémom nezamestnanosť mladých, ktorá dosahuje približne 20 %. Aj keď ide o pokles oproti približne 40 % z roku 2014, stále ide o významnú hodnotu.

Celkovo tak vidíš, že situácia v Európe nie je jednotná. Niektoré krajiny napredujú rýchlejšie, iné zaostávajú. Slovensko sa pritom nachádza približne v strede tohto rozdelenia.

Nezamestnanosť na Slovensku začala rásť

To, že Slovensko sa nachádza blízko európskeho priemeru, však neznamená stabilitu. Vývoj v posledných mesiacoch ukazuje, že situácia na domácom trhu práce sa mení. O týchto zmenách sme ťa informovali v predchádzajúcom článku.

Slovensko v minulosti patrilo medzi krajiny s veľmi nízkou nezamestnanosťou. Tento trend sa však začal meniť na konci roka 2025, keď prišiel výraznejší nárast počtu ľudí bez práce.

Nárast nezamestnaných a nové čísla

Podľa údajov Štatistického úradu SR pribudlo v poslednom kvartáli roka takmer 10-tisíc nezamestnaných. Celkový počet ľudí bez práce sa tak zvýšil na približne 155-tisíc. Miera nezamestnanosti dosiahla 5,6 %, čo je najvyššia hodnota za posledné dva roky.

Aj keď priemer za celý rok 2025 zostal na úrovni 5,4 %, záver roka ukázal zmenu trendu. Významnú časť nezamestnaných tvoria dlhodobo nezamestnaní – až 65 % z nich je bez práce viac ako rok.

Výrazné rozdiely medzi regiónmi

Situácia sa líši aj medzi jednotlivými krajmi. Prešovský kraj dosiahol historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti 8,8 % a prestal byť najhorším regiónom. Naopak, Nitriansky kraj zaznamenal výrazný nárast, keď počet nezamestnaných medziročne stúpol o 54 %.

Rast nezamestnanosti zaznamenali aj Banskobystrický a Bratislavský kraj, pričom Bratislava si napriek tomu udržala najnižšiu mieru na úrovni 2,5 %.

Firmy narážajú na limity

Podľa analytika Mateja Horňáka mzdy síce rástli, no firmy čelia obmedzeniam. „Mzdy v závere roka vzrástli o 5,8 % medziročne, čo v reálnom vyjadrení prinieslo nárast kúpyschopnosti o necelé dve percentá. Na celoročnej báze nominálne mzdy narástli o 6,3 % medziročne s reálnym rastom na úrovni 2,2 %,“ uviedol.

Zároveň upozornil: „Vzhľadom na komplikované makroekonomické prostredie v zahraničí a nové náklady prichádzajúce v dôsledku konsolidácie verejných financií sú možnosti firiem na zvyšovanie miezd obmedzené.“

Prepúšťanie a výhľad trhu práce

Podľa prieskumov očakáva 29 % zamestnávateľov znižovanie počtu pracovníkov, zatiaľ čo len štvrtina plánuje prijímať nových ľudí. Slovensko sa tak dostalo na hodnotu indexu trhu práce -3 %.

Prepúšťanie sa už dotklo viacerých regiónov. V Nitre plánuje Foxconn prepustiť približne 300 zamestnancov. V Martine ukončila výrobu spoločnosť Ecco Slovakia (650 ľudí), pridáva sa DS Smith Turpak Obaly (200 ľudí) a neistota sa týka aj firmy Neografia. V Galante má odísť Samsung, ktorý zamestnáva približne 800 pracovníkov.

„Slovenský trh práce čelí veľkej výzve, keďže index zamestnanosti klesol po piatich rokoch na svoje minimum. Tento stav si vyžaduje aktívnu reakciu,“ uviedla Zuzana Rumiz. Analytici zároveň očakávajú spomalenie rastu miezd približne k piatim percentám, pričom tlak na zvyšovanie platov by sa mal zmierniť.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy