3 scenáre, ako by Trump mohol otvoriť Hormuzský prieliv. Prečo by to mohlo rozpútať nebezpečný konflikt? (ANALÝZA)

Hormuzský prieliv, jedna z najdôležitejších ropných trás na svete, je prakticky uzavretý, čo ochromuje globálny obchod. Irán kontroluje úzku, plytkú vodnú cestu, účtuje lodiam poplatky za bezpečnú plavbu a vyhráža sa im dronmi, malými útočnými člnmi a možnými námornými mínami.

Spojené štáty by mohli zabezpečiť vojenský sprievod obchodných lodí, no bolo by to nákladné a riskantné. Čo by bolo v skutočnosti potrebné na to, aby sa táto úzka vodná cesta opäť otvorila?

Vojenské možnosti

Príchod amerických pozemných inváznych síl na Blízky východ cez víkend poskytuje Donaldovi Trumpovi možnosť nebezpečného pokusu o násilné otvorenie Hormuzského prielivu, najväčšieho tlakového bodu Iránu vo vojne. Americké médiá uviedli, že na Blízky východ smeruje tretia lietadlová loď a že administratíva zvažuje vyslanie ďalších 10 000 vojakov. 

Trump má dve vojenské možnosti na otvorenie prielivu: obsadenie územia alebo nasadenie masívnej námornej prítomnosti. Odborníci tvrdia, že aj obmedzeným pozemným vpádom riskuje taký počet obetí, že by to mohlo ohroziť jeho prezidentský úrad. Pre Irán by bol vstup na pevninu červenou čiarou. Navyše mnohí analytici tvrdia, že po otvorení Hormuzského prielivu budú nepokoje trvať ešte mesiace.

Prezident v pasci: November rozhodne, či bude Donald Trump vládnuť alebo sa z neho stane „chromá kačica“ (ANALÝZA)

Ako sme ťa už informovali, Trump by mohol eskaláciu ešte vyhrotiť obsadením jedného zo strategických iránskych ostrovov v Perzskom zálive. V rozhovore pre denník Financial Times (FT) vyhlásil, že Spojené štáty by sa mohli zmocniť iránskeho ostrova Charg.

„Možno si vezmeme ostrov Kharg, možno nie. Máme veľa možností,“ povedal pre FT. „Znamenalo by to tiež, že by sme tam (na ostrove Charg, pozn. redakcie) museli nejaký čas zostať.“

Charg môže byť pasca

Charg je malá iránska základňa používaná ako hlavný terminál na vývoz ropy. Odborníci tvrdia, že dobytie jedného alebo viacerých malých ostrovov by bolo jednoduchšie, hoci sily tejto veľkosti by boli rozptýlené. Akonáhle by sa tam dostali, skutočné nebezpečenstvo by začalo, keďže by Irán čelil spŕške raketových útokov a útokov dronmi.

Podľa bývalého veliteľa NATO Jamesa Stavridisa by však prípadná operácia čelila vážnym rizikám, píše CNN na základe správy agentúry Bloomberg. Americké jednotky by museli prejsť cez Hormuzský prieliv a vyrovnať sa s iránskymi dronmi, raketami a mínami.

Zároveň by hrozili útoky na obojživelné lode a komplikácie s civilným obyvateľstvom ostrova. Stavridis zároveň spochybňuje, či by takáto operácia mala reálny strategický efekt: „Ak je cieľom vyjednávať s Teheránom o otvorení Hormuzského prielivu, nie je jasné, či by zostávajúcich vodcov režimu zastrašila hrozba straty Chargu.“

Podobne Richard Haass, bývalý americký diplomat a dlhoročný prezident vplyvného think-tanku Council on Foreign Relations, na svojej stránke upozorňuje, že operácia by mohla vyčerpať americké raketové zásoby a vo svete by bola vnímaná skôr ako snaha USA získať kontrolu nad iránskou ropou.

Charg leží hlboko v Perzskom zálive, ďaleko za Hormuzským prielivom, čo predstavuje logistické ťažkosti a zraniteľnosť pre amerických vojakov.

zdroj: Google maps

Ďalšie ostrovy

V samotnom prielive sa nachádza séria iránskych ostrovov, ktoré ovládajú vodnú cestu, z ktorých najväčší je Kešm. Tri z menších ostrovov, Abú Músa, Veľký Tunb a Malý Tunb, na ktoré si nárokujú Spojené arabské emiráty, tvoria chrbticu iránskeho vplyvu nad prielivom.

V sobotu dorazila na Blízky východ polovica z kontingentu 5 000 mariňákov špecializovaných na obojživelné vylodenia. Očakáva sa aj príchod približne 2 000 výsadkárov. 

Ruben Stewart, vedúci pracovník pre pozemné vojny v Medzinárodnom inštitúte pre strategické štúdie, pre The Guardian povedal, že nasadenie môže byť len demonštráciou sily na posilnenie americkej rokovacej pozície, pretože by bolo ťažké udržať akýkoľvek ostrov dlhšie ako niekoľko dní. „Je možné, že by sa mohli vylodiť na niektorých z týchto miest,“ povedal. „Zdá sa byť mimoriadne nepravdepodobné, že by sa tým dalo niečo dosiahnuť vo vojenskom zmysle.“

zdroj: Startiup,AI

Obnova môže trvať mesiace

Ako píše Al Jazeera, aj keby sa prieliv okamžite otvoril, dodávateľské reťazce sa budú obnovovať mesiace kvôli nahromadeným objednávkam a zdržaniam.

Svein Ringbakken, výkonný riaditeľ Nórskej asociácie vzájomných vojnových rizík majiteľov lodí, uviedol pre Al Jazeera, že aj keď logistické zariadenia fungujú na plnú kapacitu, vyriešenie nahromadených nedostatkov ropy, plynu a iného tovaru vyloženého z plavidiel bude nejaký čas trvať.

Podľa Nicka Marra, hlavného analytika pre globálny obchod v Economist Intelligence Unit, bude dlhodobé zabezpečenie bezpečnosti lodnej dopravy v regióne veľmi náročné, čo potvrdzuje aj situácia v Červenom mori po útokoch Hútíov, píše Al Jazeera.

Hoci sa tam doprava čiastočne obnovila, stále nedosahuje úroveň spred roku 2023, pretože pretrvávajú obavy z ďalších útokov a nestability. Marro upozorňuje, že neistota okolo trvácnosti prímeria alebo deeskalácie konfliktu vedie firmy k opatrnejšiemu prístupu k riziku.

Podobný názor má aj Seikaly, analytik bezpečnostnej organizácie NSI, podľa ktorého nestabilita núti krajiny a firmy hľadať alternatívne trasy, čo môže viesť k postupnému poklesu významu Hormuzského prielivu.

Iránske faktické uzavretie vodnej cesty, ktoré bolo odvetou za americko-izraelské útoky, ktoré sa začali 28. februára, narušilo približne 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG), čo zvýšilo ceny energií na celom svete.

Blokáda tiež prerušila vývoz veľkého množstva petrochemických produktov, hnojív a surovín používaných pri výrobe plastov.

Diplomatická cesta

Americký prezident povedal, že je pripravený dať diplomacii šancu, hoci bombardovanie Iránu pokračuje.

Popri scenároch eskalácie sa čoraz viac dostáva spomínaná diplomatická línia, ktorá môže zohrávať kľúčovú úlohu pri obnove stability v strategicky dôležitom prielive.

Británia bude tento týždeň hostiť stretnutie približne 35 krajín s cieľom rokovať o obnovení bezpečnej lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý paralyzovala vojna na Blízkom východe. Na stredajšej tlačovej konferencii to oznámil premiér Keir Starmer. TASR sa odvoláva na správy agentúr AFP a Reuters.

Podľa britského premiéra sa rokovanie zameria na „posúdenie všetkých realizovateľných diplomatických a politických opatrení, ktoré môžeme prijať na obnovenie slobodnej plavby, zaistenie bezpečnosti uviaznutých lodí a námorníkov a obnovenie prepravy životne dôležitých komodít“.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie