Banky vlani zarobili miliardu eur, no ich zamestnanci sa vyšších miezd nedočkajú

Bankový sektor na Slovensku patrí dlhodobo medzi najziskovejšie odvetvia ekonomiky. Aj napriek vyššiemu zdaneniu, rastúcim nákladom či reguláciám si banky udržiavajú stabilné výnosy a každoročne generujú stovky miliónov eur. Práve preto čoraz viac rezonuje otázka, ako sa tento rast premieta do odmeňovania zamestnancov.

V čase, keď banky reportujú miliardové zisky a zvyšujú poplatky za poskytované služby či dosahujú vyššie úrokové výnosy, sa totiž otvára konflikt medzi vedením finančných domov a zamestnancami. Odbory upozorňujú na stagnáciu miezd a nedostatok ochoty bánk rokovať o ich raste. V centre pozornosti sa tak ocitá nielen ziskovosť sektora, ale aj férovosť jeho fungovania smerom dovnútra.

Ziskovosť bánk presiahla miliardu eur 

Ako informuje SITA, slovenské banky si pritom aj v poslednom období udržali silné výsledky. Za rok 2025 dosiahol ich čistý zisk približne 1,05 až 1,06 miliardy eur, čím si sektor udržal hranicu miliardovej ziskovosti už niekoľko rokov po sebe . Už počas roka bolo pritom viditeľné, že banky profitujú najmä z vyšších úrokových výnosov a oživenia úverového trhu, keď napríklad za prvé tri štvrťroky 2025 vzrástol ich zisk medziročne o viac ako 7 % .

Práve tieto čísla dnes stoja v centre kritiky bankových odborov. Tie upozorňujú, že napriek vysokým ziskom banky podľa nich odmietajú viesť kolektívne vyjednávanie o platoch a zvyšovaní miezd zamestnancov. Spor sa tak nevedie o to, či banky zarábajú – ale o to, ako sa tieto zisky rozdeľujú.

Na jednej strane stoja banky, ktoré argumentujú rastúcimi nákladmi, reguláciou a potrebou stability. Na druhej strane zamestnanci, ktorí očakávajú, že sa dobré výsledky premietnu aj do ich príjmov. Výsledkom je napätie, ktoré môže výraznejšie otvoriť tému férového odmeňovania v celom sektore.

Zamestnanci bánk chcú rokovať o platoch, asociácia to odmieta

Napätie v bankovom sektore vyostrila aktuálna situácia okolo kolektívneho vyjednávania. Odborový zväz bánk a poisťovní (OZBP) upozorňuje, že Slovenská banková asociácia (SBA) zastrešujúca banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu odmieta rokovať o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa – a to napriek rastúcim ziskom bánk. Na situáciu upozornila TASR.

Odborári pritom predložili konkrétny návrh už v máji minulého roka. Ten sa netýka len miezd, ale aj širších pracovných podmienok – od pracovného času, cez home office, až po vplyv umelej inteligencie na pracovné miesta či podmienky pri chorobe a odchode zo zamestnania. Podľa OZBP však SBA odmietla návrh riešiť vecne. Namiesto otvorenia rokovaní argumentuje tým, že nemá mandát na kolektívne vyjednávanie a pripúšťa len nezáväzné diskusie mimo oficiálneho sociálneho dialógu.

Práve tento postoj je podľa odborárov problematický. Upozorňujú, že SBA vystupuje ako reprezentant bankového sektora napríklad v Republikovej únii zamestnávateľov, no zároveň odmieta niesť zodpovednosť sociálneho partnera na úrovni celého odvetvia. Takýto prístup podľa nich odporuje princípom kolektívneho vyjednávania.

Národná banka Slovenska varuje: Naše ekonomika je na hrane, prognóza je pesimistická

Odborári zároveň poukazujú na prax v zahraničí, kde je sektorové vyjednávanie v bankovníctve štandardom. V krajinách, ako sú Rakúsko, Belgicko či Taliansko, banky bežne rokujú o spoločných podmienkach pre zamestnancov, čo prispieva k stabilite aj predvídateľnosti pracovného prostredia.

„Ak sa ani v ziskovom a stabilnom odvetví nedá otvoriť debata o mzdách a pracovných podmienkach, vzniká otázka, ako má Slovensko dobiehať životnú úroveň západnej Európy,“ upozorňuje podpredseda OZBP Radovan Nárožný.

Keďže rokovania sa zatiaľ neposunuli, odborový zväz sa obrátil na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR so žiadosťou o určenie sprostredkovateľa. Spor tak vstupuje do ďalšej fázy a môže prerásť do širšej diskusie o postavení zamestnancov v jednom z najziskovejších sektorov ekonomiky. 

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny