Koniec lacných plomb sa blíži. Pacienti si po novom za modernejšie zubné výplne často priplatia aj desiatky eur

Od júla 2026 čaká pacientov pri ošetrení zubov výrazná zmena. Na Slovensku sa skončí bežné používanie amalgámových plomb a do popredia sa dostanú modernejšie materiály. Tie sú síce kvalitnejšie a estetickejšie, no pre mnohých ľudí budú znamenať aj citeľne vyššie doplatky.

Zmena súvisí s európskou legislatívou, ktorá sa zameriava na obmedzenie ortuti v životnom prostredí. Slovensko malo pôvodne ukončiť používanie dentálneho amalgámu už od 1. januára 2025, napokon si však vyjednalo výnimku do 30. júna 2026. Dôvodom bolo najmä to, že systém verejného zdravotného poistenia nebol pripravený na okamžitý prechod na drahšie výplne.

Od leta sa amalgám stane výnimkou

Po 1. júli 2026 už zubári nebudú môcť amalgám používať bežne. Jeho nasadenie bude možné len vo výnimočných prípadoch, keď to bude z medicínskeho hľadiska nevyhnutné. Napríklad v situáciách, keď má pacient alergiu na iné materiály.

Michaela Klein, hlavná dentálna hygienička Dr. Martin a vedúca katedry dentálnej hygieny Slovenskej zdravotníckej univerzity, vysvetľuje, že odklad mal slúžiť na prípravu systému.

„Táto lehota slúži na to, aby zdravotné poisťovne a Ministerstvo zdravotníctva stihli upraviť úhradové vyhlášky a zabezpečili, aby kompozitné a cementové náhrady boli pre pacientov dostupné. Súčasný zákaz sa týka dávkovaného amalgámu, označovaného aj ako kapslový,“ uviedla.

Aj po tomto termíne teda amalgám úplne nezmizne, no jeho použitie bude prísne obmedzené a sledované. Pre väčšinu pacientov to bude znamenať prechod na kompozitné, skloionomerné alebo keramické výplne.

Bezplatná plomba existuje, v ambulancii ju nahradí doplatok

Na papieri má pacient stále nárok na bezplatné ošetrenie zubného kazu. V praxi je však situácia oveľa zložitejšia. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií SR sa za jeden rok na Slovensku vykonalo viac ako 2,7 milióna plombovaní, no bez doplatku bolo len každé desiate.

Dôvod je jednoduchý. Bezplatná výplň, ktorú zákon kryje, je spravidla základný skloionomerný cement miešaný ručne. Takýto materiál je dnes podľa odborníkov menej trvácny, menej estetický a pri niektorých kazoch aj nevhodný.

„Ten je však v súčasnosti menej trvácny, neestetický a často nevhodný pri hlbších kazoch. Moderná stomatológia si vyžaduje iné materiály, kompozitné, vrstvené, keramické výplne. Tie sú funkčne aj esteticky výrazne lepšie, ale poisťovňa ich nehradí. Lekár je však povinný pacienta na to upozorniť a nechať ho rozhodnúť,“ doplnila Michaela Klein.

Práve tu vzniká rozdiel medzi tým, čo pacient očakáva, a tým, čo napokon zaplatí. Človek síce môže mať nárok na základné ošetrenie bez doplatku, no často ide o riešenie, ktoré sa v modernej praxi používa čoraz menej.

O koľko si pacienti priplatia viac

Najciteľnejšia zmena sa dotkne peňaženiek pacientov. Po skončení amalgámu sa očakáva, že doplatky budú ešte častejšie. Kým základná výplň môže byť bez doplatku len vo veľmi úzko nastavených prípadoch, modernejšie kompozitné plomby sa podľa rozsahu zákroku pohybujú v desiatkach až stovkách eur.

To znamená, že rozdiel oproti bezplatnému výkonu môže byť od niekoľkých desiatok eur až po stovky eur pri väčších kazoch alebo estetických výplniach. Práve toto je najväčší finančný dopad zmeny, ktorý pacienti pocítia najviac.

Pri hlbšom kaze sa navyše cena môže zvýšiť ešte výraznejšie. Ošetrenie už totiž nemusí znamenať len jednoduché zaplombovanie, ale aj čistenie koreňových kanálikov, rekonštrukciu väčšej časti zuba alebo použitie špeciálneho materiálu.

„Tento výkon je bez komplikácií, nevyžaduje špeciálne techniky ani liečbu koreňových kanálikov. Ak však kaz prenikne k zubnej dreni, je potrebné komplexnejšie ošetrenie, čistenie koreňových kanálikov, rekonštrukcia väčšej časti zuba či výmena výplne za špeciálny materiál. V takých prípadoch ide už o tzv. rozšírené alebo nadštandardné ošetrenie, ktoré spadá mimo úhrady poisťovne,“ vysvetlila odborníčka v tlačovej správe. 

Rozhodovať bude aj výber zubára a jasná komunikácia

Na výslednú cenu vplýva aj to, či pacient navštívi zmluvného alebo nezmluvného zubára. Pri zmluvnom lekárovi sú niektoré výkony hradené z verejného zdravotného poistenia, pri nezmluvnom si pacient hradí všetko sám. Ani zmluvný zubár však automaticky neznamená nulový účet.

Odborníci preto odporúčajú pýtať sa ešte pred zákrokom, aký materiál lekár plánuje použiť, čo bude hradené poisťovňou a aký doplatok môže pacient očakávať. Dôležité je to najmä pri kazoch, kde základná cementová výplň nepripadá do úvahy.

„Navyše existujú klinické situácie, kedy nie je možné použiť cementovú výplň, napríklad pri väčšom defekte, kde by výplň nedržala. Ak sa má zub zachovať dlhodobo, lekár siahne po materiáli, ktorý je bezpečný, funkčný a čo najviac šetrný. Vtedy musí lekár informovať pacienta o nutnosti zvoliť iný typ materiálu,“ uviedla Michaela Klein.

Podľa nej je práve transparentnosť najlepšou ochranou pred nepríjemným prekvapením pri platení. „Zubné kliniky by mali byť transparentné. Tento prístup je kľúčový pre budovanie dôvery a eliminuje finančný stres pacienta. Je dôležité zaviesť prehľadnosť, kde je cena dohodnutá už pri vstupnej konzultácii a nemení sa podľa toho, či sa kaz ukáže byť hlbší alebo náročnejší. Pacient tak presne vie hneď od začiatku, čo ho čaká, a nemusí sa báť nečakaných výdavkov,“ zdôraznila.

Koniec amalgámových plomb tak nebude len technickou zmenou v stomatológii. Pre mnohých ľudí bude znamenať aj to, že za výplň, ktorú doteraz považovali za bežný výkon, zaplatia po novom výrazne viac.