Vedci varujú pred bodom zlomu v Atlantiku. Kolaps kľúčových prúdov by mohol zmeniť klímu na stáročia

Atlantický oceán ukrýva jeden z najdôležitejších systémov, ktoré ovplyvňujú klímu na planéte. Reč je o AMOC, teda Atlantickej meridionálnej prevrátenej cirkulácii, do ktorej patrí aj známy Golfský prúd.

Tento systém funguje ako obrovský dopravníkový pás, ktorý prenáša teplo, soľ a živiny medzi rôznymi časťami oceánu. Vedci teraz upozorňujú, že ak by sa tento mechanizmus zrútil, nešlo by len o regionálny problém v Atlantiku, ale o zmenu, ktorá by zasiahla klímu po celom svete.

Nová štúdia publikovaná v časopise Communications Earth & Environment ukazuje, že kolaps AMOC by mohol zvýšiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére o 47 až 83 ppm a pridať približne 0,2 stupňa Celzia k celosvetovému otepleniu.

Vedci z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy simulovali scenáre pri rôznych úrovniach CO2 v atmosfére a upozornili na dôležitý bod. Pri predindustriálnej úrovni 280 ppm sa systém po kolapse vedel obnoviť.

Pri úrovniach 350 ppm a viac však model ukázal iný obraz. AMOC sa po zrútení už nevrátil späť a zostal vypnutý. Keďže dnešná koncentrácia CO2 sa pohybuje približne na úrovni 430 ppm, výskumníci hovoria o situácii, v ktorej sa riziko nezvratnosti stáva oveľa vážnejším.

Prečo je AMOC taký dôležitý

AMOC má zásadný význam pre rozloženie tepla medzi severnou a južnou pologuľou. Teplá voda sa vďaka nemu presúva smerom na sever, zatiaľ čo studenšia a hustejšia voda klesá do hĺbky a vracia sa späť.

Tento obeh pomáha udržiavať miernejšie podnebie v častiach Európy a zároveň ovplyvňuje zrážky, teploty aj fungovanie oceánskych ekosystémov. Ak sa do severného Atlantiku dostáva priveľa sladkej vody z topiacich sa ľadovcov a zmenených zrážkových režimov, mení sa slanosť aj hustota oceánu. Práve to oslabuje mechanizmus, ktorý celý systém poháňa.

Na AMOC sa vedci pozerajú ako na jeden z možných bodov zlomu klimatického systému. To znamená, že po prekročení určitej hranice už zmena nemusí byť plynulá a vratná, ale prudká a dlhodobá. Táto nová štúdia neprináša len varovanie pred samotným oslabením prúdov, ale aj pred tým, čo by nasledovalo po ich úplnom zastavení, píše Potsdam Institute.

Kolaps by neuvoľnil len chaos v počasí, ale aj ďalší uhlík

Najvýraznejším zistením výskumu je, že kolaps AMOC by nespôsobil len zmenu prúdenia oceánov. Zasiahol by aj uhlíkový cyklus. Podľa autorov by sa v dôsledku zmien v Južnom oceáne začali do atmosféry uvoľňovať hlboké vody bohaté na uhlík, ktoré sú dnes uložené pod hladinou.

Oceán, ktorý dnes pomáha pohlcovať časť emisií vytvorených človekom, by sa tak mohol zmeniť zo zásobníka uhlíka na jeho zdroj. Postupimský inštitút uvádza, že práve tento mechanizmus by pridal približne 0,2 stupňa Celzia k dodatočnému globálnemu otepleniu.

Riaditeľ PIK Johan Rockström v reakcii na výsledky zdôraznil, že oceán je dnes jedným z najväčších spojencov ľudstva v boji s klimatickou krízou, pretože absorbuje približne štvrtinu emisií CO2 produkovaných človekom. Ak by sa však AMOC zrútil, táto úloha by sa mohla zásadne zmeniť.

Následky by neboli rovnaké všade

Hoci číslo 0,2 stupňa môže na prvý pohľad pôsobiť ako relatívne malé navýšenie, regionálne dôsledky by boli oveľa dramatickejšie. Samotná štúdia uvádza, že v Arktíde by teploty mohli klesnúť približne o 7 stupňov Celzia, zatiaľ čo v Antarktíde by mohli stúpnuť asi o 6 stupňov.

To je veľmi výrazný rozdiel, ktorý ukazuje, že kolaps AMOC by neznamenal jednoduché rovnomerné oteplenie alebo ochladenie, ale prudké preskupenie klimatických pomerov medzi regiónmi.

Pre Európu by takýto vývoj znamenal veľkú zmenu zaužívaných podmienok. Výskum síce v abstrakte nerozpisuje detailnú predpoveď pre každú krajinu, no dlhodobo sa AMOC spája s tým, že pomáha udržiavať severný Atlantik a časti Európy teplotne miernejšie. Oslabenie alebo kolaps tohto systému by preto znamenal zásah do počasia, na aké je kontinent zvyknutý.

Vedci hovoria o riziku, ktoré sa nedá brať ako vzdialené

Dôležité je, že výskum nehovorí o krátkodobom výkyve na pár rokov. Práve naopak, autori upozorňujú na dlhodobú rovnovážnu odpoveď systému, ktorá by mohla pretrvať celé stáročia. To robí z AMOC jednu z najvážnejších klimatických hrozieb, pretože po prekročení bodu zlomu by už nemuselo existovať jednoduché riešenie, ako systém vrátiť do pôvodného stavu.

Výsledok štúdie preto nepredstavuje len ďalšie všeobecné varovanie pred klimatickou krízou. Ukazuje konkrétny mechanizmus, cez ktorý dnešné rastúce emisie zvyšujú riziko nezvratnej reťazovej reakcie.

Inak povedané, nejde len o to, že sa planéta postupne otepľuje. Ide aj o to, že pri určitých prahoch sa môžu spustiť procesy, ktoré zmenu ešte zosilnia a udržia ju veľmi dlho. A práve to je scenár, pred ktorým teraz vedci varujú najhlasnejšie.

Čítaj viac z kategórie: Počasie