EÚ nám dáva o 2,6 miliardy viac, ako my jej. „Slovensko je nielen Fico a fašisti, do Európy patrí,“ tvrdí Hojsík

Európska únia rozdeľuje miliardy eur medzi členské štáty, no otázka, kto vlastne komu pomáha, stále vyvoláva medzi občanmi silné emócie. Slovensko sa často ocitá v debatách o tom, či je skôr prispievateľom do spoločného rozpočtu alebo príjemcom výhod, ktorá spolupráca krajín na európskej úrovni poskytuje. 

Zatiaľ čo niektorí koaliční politici hovoria o suverenite a kritizujú Brusel, ekonomické dáta ukazujú oveľa konkrétnejší obraz. V kombinácii s rastúcou infláciou a tlakom na domácnosti sa diskusia o európskych peniazoch stáva ešte citlivejšou. Kto teda v skutočnosti viac dáva a kto viac dostáva – Slovensko alebo Európska únia?

Kto pomáha komu: Slovensko Únii, alebo je to naopak?

Po veľkých plánoch Európskej únie sa oplatí pozrieť aj na domácu realitu. Slovensko dnes čelí jednej z najvyšších inflácií v eurozóne. Kým priemer eurozóny sa v roku 2025 pohyboval približne okolo 2,4 až 2,6 %, Slovensko sa dlhodobo drží výrazne vyššie – v niektorých mesiacoch dokonca nad 4 %. Nejde o dramatické čísla na prvý pohľad, ale rozdiel je citeľný v peňaženkách. Znamená to, že ceny u nás rastú rýchlejšie ako vo väčšine Európy, a teda aj tlak na domácnosti je vyšší.

Toto je dôležitý kontext. Keď totiž hovoríme o európskych peniazoch, často zaznieva otázka, či nám EÚ viac berie alebo dáva. Realita je pomerne jasná – Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré z rozpočtu Únie výrazne viac čerpajú, ako doň odvádzajú.

Graf Európskej komisie to ukazuje veľmi priamo. Najväčšími čistými prispievateľmi sú krajiny ako Nemecko, ktoré do rozpočtu EÚ ročne prispieva sumou približne 26,5 miliardy eur, Francúzsko so sumou 14,5 miliardy eur či Holandsko a Dánsko s takisto viacmiliardovými príspevkami.

Na opačnej strane stoja krajiny strednej a východnej Európy. Slovensko patrí medzi čistých príjemcov a podľa odhadov dostáva približne o 2,6 miliardy eur viac, ako dáva do spoločnej kasy. Pre porovnanie – najväčším príjemcom s čiastkou prevyšujúcou 11,5 miliardy eur je Poľsko, nasledované Gréckom (6,2 miliardy eur) a Maďarskom (4,9 miliardy eur).

Inými slovami, peniaze, ktoré prichádzajú na Slovensko – či už na infraštruktúru, podnikanie alebo regionálny rozvoj – sú vo veľkej miere financované práve krajinami ako Nemecko či Francúzsko. To vytvára citlivú rovnováhu. Na jednej strane solidarita, na druhej strane očakávania, že tieto peniaze budú využité efektívne.

zdroj: Európska komisia/ Statista

Ako nás vníma Európsky parlament

Práve tu sa dostávame k otázke reputácie. Ako Slovensko vnímajú naši partneri v EÚ? Nie sme pre nich rizikom?

Europoslanec Michal Hojsík to pre Startitup pomenoval: „Cieľom Európskeho parlamentu je, aby všetky krajiny dostali podporu, ktorú majú mať – aj Slovensko. EÚ chce, aby sa podpora dostala k ľuďom, ktorí ju potrebujú. A tu je presne tá obava – keď vidíte, ako sa peniaze, ktoré dávajú daňoví poplatníci v Holandsku či Nemecku, u nás rozkrádajú a nie sú dostatočne chránené.“ 

Tlak preto rastie a nemusí zostať len pri slovách. „Áno, vidíme rastúci tlak na dodržiavanie právneho štátu. A áno, hrozí, že ak sa nič nezmení, môže dôjsť aj k pozastaveniu časti eurofondov,“ upozorňuje Hojsík.

Eštebácky synáčik a panička z wellnessu: Stanke apeluje na verejnosť a verí, že kultúra sa nedá len tak zvalcovať

Zároveň však zdôrazňuje, že Slovensko nie je v Bruseli vnímané čiernobielo: „My sa snažíme kolegom ukázať, že Slovensko nie je len súčasná vládna koalícia. Slovensko nie je len Fico, nie sú to len fašisti. Slovensko je krajina plná ľudí, ktorí chcú byť v Európe. Veľká väčšina Slovákov chce silnejšiu a jednotnejšiu Európsku úniu.“

Problém podľa neho vzniká najmä v komunikácii a politickom správaní: „Keď doma nadávate na Európu a zároveň podkopávate spoluprácu, kazí to našu povesť. Potom sa vás kolegovia pýtajú: čo sa to u vás deje?“

Čítaj viac z kategórie: Európa