Štát rozposlal nepríjemné listy: Od slovenských rodičov vymáha späť 1,7 milióna eur
- Štát sa rozhodol pre odvážny experiment
- Rozposlal odvážne listy, ktoré vymáhajú peniaze od slovenských rodičov
- Štát sa rozhodol pre odvážny experiment
- Rozposlal odvážne listy, ktoré vymáhajú peniaze od slovenských rodičov
Mnohí rodičia si daňový bonus na dieťa uplatňujú automaticky a často ani netušia, že pri ňom môžu urobiť chybu. Práve na to sa teraz zameral štát. Finančná správa SR v spolupráci s analytikmi Inštitútu finančnej politiky upozornila na opakujúci sa problém, pri ktorom si časť daňovníkov uplatňuje bonus na jedno dieťa dvakrát.
Výsledkom sú nepríjemné listy, ktoré smerujú k rodičom a opatrovníkom s výzvou, aby neoprávnene čerpané peniaze vrátili. Ak by štát takýto postup využíval pravidelne, mohol by podľa analytikov získať späť až 1,7 milióna eur ročne.
Chyba v daňovom bonuse, ktorá môže rodičov stáť stovky eur
Daňový bonus na dieťa pomáha pracujúcim rodičom zvýšiť čistý príjem. Zákon však hovorí jasne – na jedno dieťa si ho za rovnaké obdobie možno uplatniť len raz. V praxi sa však opakovane stáva, že túto výhodu čerpajú dvaja ľudia súčasne, alebo si ju jeden rodič uplatní dvojmo.
Najčastejšie ide o dve situácie. V prvom prípade si bonus na to isté dieťa v tom istom čase uplatnia dvaja opatrovníci. V druhom prípade si jeden daňovník uplatní bonus dvoma spôsobmi – najskôr cez zamestnávateľa a potom opäť cez daňové priznanie. Práve takéto chyby môžu viesť k nedoplatku na dani, ktorý pri jednom dieťati môže dosiahnuť až 1 200 eur ročne.
Analytici upozorňujú, že nejde o ojedinelé zlyhania. V roku 2022 zaznamenali viac ako 5 000 prípadov, keď si bonus na jedno dieťa uplatnili dvaja opatrovníci súčasne. Ďalších viac ako 900 prípadov tvorili situácie, keď si ten istý človek uplatnil bonus duplicitne cez dva rôzne kanály.
V rovnakom roku si daňový bonus na dieťa uplatnilo až 608-tisíc ľudí v celkovej výške 544 miliónov eur, informuje SITA. Aj malé percento chýb tak v konečnom dôsledku znamená výrazný zásah do štátneho rozpočtu.
Štát skúšal, čo na ľudí zaberie
Inštitút finančnej politiky preto spolu s Finančnou správou SR pripravil dva experimenty. V prvom testoval, či obyčajné upozornenie vôbec funguje. Časť daňovníkov dostala list s vysvetlením situácie a návodom, ako chybu napraviť. Druhá časť žiadny list nedostala.
Výsledok bol výrazný. V skupine, ktorá dostala upozornenie, vrátilo neoprávnene čerpaný bonus viac ako 37 % jednotlivcov a 36 % dvojíc. V kontrolnej skupine bez listu bola miera nápravy takmer nulová. Priemerná vrátená suma dosiahla 580 eur pri jednotlivcoch a 561 eur pri dvojiciach. Celkový prínos prvého experimentu dosiahol 625-tisíc eur.
O úspechu pri bonuse rozhodol aj tón listu
V druhom experimente sa analytici zamerali na formuláciu upozornení. Skúšali viacero verzií listov a porovnávali, ktoré ľudí presvedčia konať najrýchlejšie. Najlepšie zafungovala priama a istejšia formulácia, ktorá situáciu pomenovala jednoznačne a bez zbytočných podmieňovacích viet.
Práve tento typ listu priniesol ešte lepšie výsledky ako základné upozornenie. Bonus po jeho doručení vrátilo o 15 percentuálnych bodov viac jednotlivcov a o 11 bodov viac dvojíc. Priemerná vrátená suma v druhom experimente dosiahla 731 eur pri jednotlivcoch a 617 eur pri dvojiciach. Celkový prínos sa podľa portálu Teraz.sk vyšplhal na 1,5 milióna eur. Podľa analytikov listy lepšie fungovali u mužov, starších ľudí a pri vyšších dlžných sumách.
Štát chce tento model využívať častejšie
Výskum ukázal aj ďalšiu dôležitú vec – účinnosť listov sa časom neznižuje. To znamená, že pravidelné upozorňovanie nestráca efekt ani pri opakovanom používaní. Práve preto analytici odporúčajú, aby štát siahal po takýchto listoch častejšie a používal jasnejší, rozhodnejší jazyk.
Ak by Finančná správa SR posielala podobné upozornenia pravidelne, mohla by podľa IFP priniesť späť do rozpočtu až 1,7 milióna eur ročne. Tento princíp sa navyše nemusí týkať len daňového bonusu na dieťa. Podobne by štát mohol kontrolovať aj ďalšie daňové úľavy, napríklad nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo na manžela či manželku.
Celý prípad tak ukazuje dve veci naraz. Na jednej strane štát hľadá spôsob, ako efektívnejšie vyberať peniaze, ktoré mu podľa zákona patria. Na druhej strane rodičom pripomína, že aj zdanlivo bežná chyba v daňovom bonuse sa môže neskôr zmeniť na nepríjemný dlh.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: Teraz.sk, SITA