Slovensko prehráva boj o zahraničné zdroje: Až 40 % zahraničných firiem by u nás už neinvestovalo

Slovensko investuje menej ako priemer Európskej únie aj štátov strednej a východnej Európy. Zároveň sa zhoršuje nálada medzi zahraničnými firmami, ktoré upozorňujú na slabú predvídateľnosť nášho podnikateľského prostredia, rast nákladov a slabnúcu dôveru v ekonomický vývoj krajiny. Kombinácia nižšej investičnej aktivity, nevhodnej štruktúry investícií a rastúcej neistoty podľa analytikov oslabuje budúci rastový potenciál krajiny.

Podľa údajov Eurostatu dosiahla miera investícií na Slovensku v rokoch 2023 až 2025 úroveň 20,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer krajín strednej a východnej Európy predstavoval 21,7 % a priemer celej EÚ 21,5 % HDP. Samotný objem investícií však nevypovedá celú pravdu o stave investícií v krajine. Čoraz dôležitejšie je aj to, kam peniaze smerujú a akú pridanú hodnotu dokážu priniesť, upozorňuje Denník N.

Investície smerujú najmä do betónu a železa

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozorňuje, že Slovensko dnes nečelí investičnému kolapsu, no zároveň neťaží z takej dynamiky a efektivity investícií, akú majú úspešnejšie ekonomiky. Problémom nie je len nižší objem, ale aj štruktúra investičných výdavkov.

Slovenské investície podľa neho smerujú predovšetkým do infraštruktúry, verejnej dopravy, budov, ciest, strojov a spracovateľského priemyslu. Zjednodušene povedané, krajina investuje najmä do železa a betónu. Naopak, slabšia je v oblastiach, ktoré podporujú dlhodobý rast produktivity, ako sú výskum, inovácie, duševné vlastníctvo, školstvo a zdravotníctvo.

Práve tieto segmenty rozhodujú o tom, či sa ekonomika dokáže posúvať k vyššej pridanej hodnote. Koršňák upozorňuje, že nízka investičná aktivita v jadrových verejných službách síce nemusí okamžite brzdiť rast, ale vytvára investičný dlh. Ten sa môže v strednodobom horizonte prejaviť v kvalite verejných služieb aj vo verejných financiách, informuje portál Noviny.

Poučný je podľa analytika aj príklad Maďarska. Tam smerovali do spracovateľského priemyslu veľké objemy investícií, no bez výrazného rastu pridanej hodnoty. V roku 2024 bola pridaná hodnota maďarského spracovateľského sektora len o 7 % vyššia ako priemer rokov 2010 až 2019. Priemer v celej EÚ pritom dosiahol 15 %. Podľa Koršňáka to naznačuje, že investície môžu smerovať aj do málo produktívnych sektorov s vysokou investičnou náročnosťou a nízkou pridanou hodnotou.

Dôvera zahraničných investorov v Slovensko sa prepadá

Varovné signály prichádzajú aj zo strany zahraničných investorov. Marcový prieskum Nemeckej obchodnej komory medzi 112 zahraničnými firmami, prevažne z priemyslu, ukázal, že tri zo štyroch spoločností očakávajú zhoršenie podnikania na Slovensku v najbližších rokoch. Podľa hovorcu AHK Slowakei Markusa Halta sú vyhliadky investorov veľmi negatívne.

Firmy podľa zistení komory vysoko hodnotili členstvo Slovenska v Európskej únii. Horšie známky však dostali oblasti, ako napríklad transparentnosť verejného obstarávania, právna istota, politická stabilita, predvídateľnosť podnikateľského prostredia či boj proti korupcii. Obchodná radkyňa Rakúskeho veľvyslanectva Bettina Trojer uviedla, že 60 % firiem a investorov hodnotí podmienky pre podnikanie na Slovensku ako negatívne.

Koršňák odhaduje, že Slovensko sa z pohľadu efektivity investícií pohybuje niekde medzi Maďarskom a Poľskom. Kým Maďarsko ukazuje riziko nízkej produktivity investícií, Poľsko je podľa neho príkladom vysokej hodnoty za peniaze a efektívneho využívania eurofondov.

Poliaci zarábajú v priemere 2 280 eur, Slováci zostávajú na 1 620 eurách. O stovky eur nás predbehli aj v „minimálke“

Záver je preto dvojitý. Slovensko nepotrebuje len viac investícií, ale najmä lepšie investície. Bez presunu kapitálu do inovácií, vzdelávania, zdravotníctva a stabilnejšieho podnikateľského prostredia môže krajina ďalej strácať konkurencieschopnosť aj dôveru investorov.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska