„Zabára sa hlbšie a hlbšie.“ Trumpovej vojne v Iráne bežia hodiny, už o 7 dní mu môže vystaviť stopku starý zákon

Trumpova vojna proti Iránu sa dostáva do bodu, keď už nepôjde len o vývoj na bojisku, ale aj o tvrdý spor o právomoci vo Washingtone.

Podľa denníka The New York Times sa prezident Donald Trump blíži k prvej dôležitej hranici, ktorú určuje zákon o vojnových právomociach z roku 1973. Ten vznikol práve preto, aby americký prezident nemohol viesť ozbrojený konflikt bez súhlasu Kongresu neobmedzene dlho.

Boje sa začali 28. februára spoločnými útokmi Spojených štátov a izraelského letectva. Trump následne 2. marca formálne informoval Kongres, čím sa podľa zákona spustilo 60-dňové obdobie. To sa končí 1. mája. Práve tento termín teraz určuje, čo môže Biely dom robiť ďalej a dokedy mu budú republikáni ochotní kryť chrbát.

Šesťdesiat dní, ktoré menia pravidlá

Podľa New York Times sa Trump od začiatku odvoláva na svoje právomoci vrchného veliteľa a tvrdí, že koná v záujme ochrany amerických základní na Blízkom východe a regionálnych spojencov vrátane Izraela. Demokrati však dlhodobo namietajú, že prezident začal vojnu bez súhlasu Kongresu a tým prekročil svoje právomoci.

Zákon z roku 1973 hovorí, že prezident môže bez povolenia Kongresu viesť vojenskú operáciu len obmedzený čas. Po 60 dňoch musí americké sily z konfliktu stiahnuť, alebo si vypýtať výslovný súhlas zákonodarcov. V praxi to znamená, že Trumpovi bežia hodiny a prvý zásadný termín pripadá na 1. mája.

Aj medzi republikánmi sa už objavujú signály, že práve tento dátum môže byť zlomový. Senátor John Curtis z Utahu podľa New York Times napísal, že „nepodporí pokračujúcu vojenskú akciu po uplynutí 60 dní bez súhlasu Kongresu“. Podobne sa vyjadrili aj ďalší republikáni, ktorí naznačili, že podpora prezidenta nemusí byť v máji taká pevná ako doteraz.

zdroj: TASR/AP Photo/Vahid Salemi

Demokrati prehrávajú hlasovania, spor však nekončí

Demokrati sa opakovane pokúšali Trumpovi ďalší postup obmedziť. Ako pripomína New York Times, republikáni v Senáte už piaty raz zablokovali návrh, ktorý sa opieral o zákon o vojnových právomociach a mal prezidenta prinútiť konzultovať vojenské kroky s Kongresom.

Dopĺňajúci obraz ponúka CBS News. Stanica uviedla, že najnovší pokus neprešiel pomerom hlasov 46 ku 51. Návrh senátorky Tammy Baldwinovej mal nariadiť stiahnutie amerických ozbrojených síl z bojov v Iráne, pokiaľ by ich Kongres výslovne neschválil vyhlásením vojny alebo osobitným povolením.

Šéf demokratickej menšiny Chuck Schumer pred hlasovaním povedal, že je síce „rád, že termín prímeria bol predĺžený“, no zároveň vyzval Kongres, aby túto príležitosť využil a zastavil konflikt ešte pred obnovením bojov. Dodal aj ostrejšie varovanie, keď povedal, že „každý deň, čo táto katastrofálna vojna pokračuje, sa Donald Trump zabára hlbšie a hlbšie do jamy“.

Trump má tri možnosti

Ak 60-dňová lehota uplynie, možnosti Bieleho domu sa zúžia. Podľa New York Times má prezident v zásade tri cesty. Môže požiadať Kongres o súhlas s pokračovaním operácie, môže začať americkú účasť utlmovať, alebo môže využiť jednorazové 30-dňové predĺženie.

Tu je dôležité jedno spresnenie. Zákon umožňuje prezidentovi predĺžiť nasadenie o ďalších 30 dní len vtedy, ak písomne potvrdí, že je to nevyhnutné na bezpečné stiahnutie amerických síl. Tento dodatok teda neslúži ako voľný lístok na pokračovanie ofenzívy, ale ako technický priestor na ukončenie operácie bez ohrozenia vojakov.

Aj preto sa v Kongrese začína hovoriť o tom, či by nebolo potrebné formálne povolenie na použitie sily. Senátorka Lisa Murkowskiová z Aljašky podľa New York Times pracuje so skupinou kolegov na takejto autorizácii, no zatiaľ ju nepredložila.

Prečo môže Biely dom lehotu spochybniť

Situáciu komplikuje to, že prezidenti oboch strán už roky tvrdia, že ústava im ako vrchným veliteľom dáva širšie právomoci, než pripúšťa zákon z roku 1973. New York Times na záver pripomína, že Barack Obama v roku 2011 pokračoval v operácii v Líbyi aj po 60 dňoch a jeho administratíva tvrdila, že zákon sa na tento prípad nevzťahuje.

Podobne postupoval aj Trump počas svojho prvého mandátu, keď v roku 2019 vetoval spoločné uznesenie oboch komôr Kongresu, ktoré malo ukončiť americkú vojenskú účasť v jemenskej vojne vedenej Saudskou Arábiou. Vtedy tvrdil, že ide o „zbytočný a nebezpečný pokus oslabiť moje ústavné právomoci“.

Aj teraz teda existuje možnosť, že Biely dom sa pokúsi termín obísť alebo spochybniť jeho záväznosť. Politicky to však môže byť čoraz náročnejšie. Demokrat Chris Murphy upozornil, že mnohí republikáni už sami označili 60-dňovú hranicu za právne dôležitú. Ak sa vojna dostane za tento bod bez súhlasu Kongresu, tlak na Trumpa môže rýchlo zosilnieť.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie