Nový rebríček 20 najbohatších krajín sveta v roku 2026. Dominujú mu malé štáty, na zozname aj náš sused

Ukazovatele „najbohatších krajín“ môžu byť zavádzajúce. V novom indexe prosperity platformy HelloSafe na popredných priečkach neočakávaj USA, Nemecko ani Francúzsko. Index kombinuje príjmy, HDP aj to, ako sa bohatstvo premieta do kvality života, sociálnej súdržnosti a dlhodobého rozvoja.

Ako upozorňuje Euronews, Európa síce dlhodobo dominuje globálnym rebríčkom bohatstva, no odpoveď na otázku, čo znamená byť „bohatou krajinou“, závisí od metodiky. Rozhodujúce nie je len to, koľko ekonomika vyprodukuje, ale aj to, ako sa tento výkon premieta do života obyvateľov.

„Byť najbohatšou krajinou sveta neznamená len veľa produkovať,“ uvádza analýza platformy HelloSafe. Podľa nej je kľúčové, ako sa bohatstvo reálne prejavuje v každodennom živote. V roku 2026 týmto kritériám najviac zodpovedá Nórsko.

Limity HDP: prečo čísla skresľujú realitu

Samotný HDP na obyvateľa môže podľa autorov výrazne skresľovať porovnania, keďže implicitne predpokladá rovnomerné rozdelenie bohatstva.

Typickým príkladom je podľa HelloSafe Írsko. Hoci jeho HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily dosahuje približne 150-tisíc dolárov, veľkú časť výkonu generujú nadnárodné firmy ako Apple, Google či Pfizer. Rozdiel medzi produkciou ekonomiky a reálnymi príjmami domácností sa odhaduje približne na 70-tisíc dolárov na osobu.

Index prosperity od HelloSafe hodnotí viac než 50 krajín na základe kombinovaného skóre zo 100 bodov. Vychádza z údajov Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, UNDP, Eurostatu a OECD.

Do jedného ukazovateľa spája príjmy, mieru nerovnosti a širšie sociálne faktory. Výsledkom je komplexnejší pohľad na prosperitu, ktorý presahuje tradičné ekonomické metriky.

Rebríček najbohatších európskych krajín do roku 2030: Česi lídrom nášho regiónu, Slovensko narazí na realitu

Európa na čele, malé krajiny dominujú

Na základe tohto indexu dominujú rebríčku európske krajiny – prvých päť priečok patrí práve im.

Na čele stojí Nórsko, ktoré ťaží z najvyššieho hrubého národného dôchodku na svete a zároveň vyváženého sociálneho modelu. Druhé miesto obsadilo Írsko, ktoré si napriek špecifikám HDP udržiava vysoké reálne príjmy. Luxembursko skončilo tretie a po prvýkrát od vzniku indexu stratilo líderskú pozíciu.

Tieto krajiny podľa správy kombinujú silný ekonomický výkon s nadpriemernými sociálnymi ukazovateľmi.

Nerovnosť ako brzda bohatstva

Ďalšie vysoké priečky obsadil Island, ktorý boduje najmä v oblasti ľudského rozvoja a nízkej chudoby. Singapur síce dosahuje vysoké príjmy, no jeho výsledok znižuje vyššia miera nerovnosti. Mimo Európy sa Spojené štáty umiestnili až na 17. mieste. Dôvodom je kombinácia silnej ekonomiky s výraznou nerovnosťou a relatívnou chudobou.

Francúzsko skončilo na 20. mieste, hneď za Českom, ktoré profituje z najrovnomernejšieho rozdelenia príjmov a nízkej miery chudoby. Slovensko sa do rebríčka dvadsiatich najbohatších krajín sveta nedostalo. Čo sa týka európskeho rebríčka, Česko obsadilo 13. miesto, Slovensko sa opäť nedostalo do prvej dvadsiatky.  

Pohľad mimo Európy

V Afrike vedú Seychely, ktoré profitujú z najvyššieho HDP na obyvateľa na kontinente, dobrých výsledkov v oblasti ľudského rozvoja a relatívne nízkej nerovnosti. Nasledujú Maurícius a Alžírsko. V Latinskej Amerike sa na prvé miesto dostal Uruguaj, ktorý má najvyšší hrubý národný dôchodok v regióne, nízku chudobu a rovnomernejšie rozdelenie príjmov. Za ním nasledujú Čile a Panama.

V Ázii vedie Singapur, za ktorým nasledujú Katar a Spojené arabské emiráty.

Nová definícia bohatstva

Výsledky ukazujú, že dominancia Európy pretrváva, no poradie sa výrazne mení, keď sa zohľadní nerovnosť a sociálne dopady. Byť „bohatou krajinou“ už neznamená len vysokú produkciu. Kľúčové je, do akej miery je toto bohatstvo rozdelené a ako sa premieta do reálneho života obyvateľov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie