Emiráty lámu pravidlá: Odchod z OPECu môže spustiť pád cien ropy aj dominový efekt a rozpad kartelu

Spojené arabské emiráty (SAE) oznámili odchod z Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Krok jednej z mála krajín s výraznou voľnou ťažobnou kapacitou pritom otvára otázku, ako stabilná zostane koordinácia produkcie v rámci kartelu.

Podľa bývalého osobitného veľvyslanca pre energetickú bezpečnosť a odborníka na energetiku Urbana Rusnáka krok SAE signalizuje tlak na samotné fungovanie kartelu a jeho schopnosť koordinovať ťažbu. „V prvom rade to znamená zmenšenie trhového podielu OPECu na svetovom trhu. Aj keď v absolútnych číslach zníženie nie je vizuálne významné, dôležitý je geopolitický kontext,“ uvádza pre Startitup Rusnák.

Emiráty patria k najväčším producentom ropy v rámci OPEC, pričom väčšina ich produkcie smeruje na export. Podľa Rusnáka bola produkcia SAE dlhodobo limitovaná kvótami v rámci OPEC a OPEC+. Emiráty tak nevyužívali plnú ťažobnú kapacitu, čo sa po odchode z organizácie môže zmeniť.

„Produkcia ropy v SAE bola obmedzená kvótami dohodnutými v rámci OPEC a OPEC+. Keďže Emiráty dodávali na trh okolo 2,85 milióna barelov denne pri aktuálnej ťažobnej kapacite okolo 5 miliónov, teoreticky môžu dodať ešte vyše 2 milióny barelov denne,“ vysvetľuje.

Dodatočný objem by podľa neho predstavoval približne 2,3 % globálnej ponuky, čo je už úroveň, ktorá môže ovplyvniť trhovú rovnováhu.

„Takýto dodatočný objem predstavuje približne 2,3 % svetovej ponuky, čo bude tlačiť ceny ropy dole. Vzhľadom na nízke náklady na ťažbu v SAE budú dostatočne ziskové aj v situácii cien za barel okolo 35 až 40 dolárov, čo však neplatí pre väčšinu svetovej produkcie,“ dodáva.

zdroj: TASR/AP

Krátkodobý efekt brzdí Hormuz

V krátkodobom horizonte však podľa Rusnáka odchod SAE z OPECu ceny zásadne neovplyvní. Dôvodom je aktuálna situácia v Hormuzskom prielive, ktorá obmedzuje exportné možnosti. 

„Krátkodobo vystúpenie SAE z OPECu neovplyvní ceny ropy, minimálne do úplného odblokovanie Hormuzského prielivu,“ konštatuje.

Väčšina ropy z Emirátov sa totiž exportuje z oblasti Perzského zálivu, pričom alternatívna infraštruktúra zatiaľ nedokáže pokryť ani súčasnú produkciu. „Kapacita ropovodu do terminálu v Ománskom zálive (Fudžajra) nestačí ani na doterajšiu, kvótami obmedzenú ťažbu,“ vysvetľuje.

Pre Európu to podľa predsedu analytickej platformy Export Analytica Petra Blaškovitša znamená väčšiu neistotu – krátkodobo vyššie ceny v dôsledku napätia, neskôr potenciálne lacnejšiu ropu, ale za cenu väčších výkyvov cien.

Riziko dominového efektu