Vojnová simulácia desaťročia: Pentagon si „zahral“ utajený konflikt s Čínou o Taiwan. Záver bol jednoznačný (ANALÝZA)

Keď minister obrany Pete Hegseth vlani v novembri pred kamerami pripustil, že americká armáda v simuláciách vojny s Čínou „prehráva zakaždým“, znelo to ako rétorické varovanie. V skutočnosti opisoval obsah jedného z najutajenejších dokumentov, aké Pentagon v posledných rokoch pripravil.

Volá sa Overmatch a podľa zistení denníka The New York Times ide o viacročnú analýzu pentagonského Úradu pre čisté hodnotenie (Office of Net Assessment), ktorá detailne mapuje schopnosti Číny zničiť americké stíhačky, lode aj satelity a presne identifikuje slabé miesta v dodávateľských reťazcoch americkej armády.

Hegseth pritom o čínskej hrozbe hovoril ešte pred nástupom do funkcie. Server Axios vlani v januári rozobral jeho svedectvo pred Senátom, kde varoval, že Peking buduje silu špeciálne dizajnovanú na porazenie Spojených štátov. Správa Overmatch tieto obavy potvrdzuje v omnoho mrazivejšej podobe.

Jeden z bývalých činiteľov pre národnú bezpečnosť, ktorému ju ukázali v roku 2021, podľa svedectva prítomného úradníka „zbledol, keď pochopil, že na každý trik mali Číňania niekoľkonásobnú redundanciu“.

Hra, ktorú Washington nedokáže vyhrať

Overmatch nie je obyčajná byrokratická analýza. Ide o systematické porovnanie americkej a čínskej vojenskej sily v scenári, ktorý Washington považuje za najpravdepodobnejší vojnový strop, čínsku inváziu na Taiwan.

Prezident Si Ťin-pching podľa amerických spravodajských služieb svojej armáde uložil, aby bola na takúto operáciu pripravená do roku 2027. Spojené štáty pritom dlhodobo udržiavajú politiku takzvanej strategickej nejednoznačnosti, oficiálne nepovedia, či Taiwan ubránia, aby Peking nikdy nemal istotu pri svojich kalkuláciách.

Čínska kalkulácia je v Overmatchi mrazivo presná. Podľa New York Times disponuje Peking arzenálom približne 600 hypersonických zbraní, ktoré sa pohybujú päťkrát rýchlejšie než zvuk a pri lete dokážu meniť kurz, čím zneškodňujú väčšinu amerických protiraketových systémov.

K tomu pribúda viac než 900 balistických rakiet krátkeho doletu, ktoré dokážu zasiahnuť americké základne v Japonsku či na Filipínach skôr, než stíhačky stihnú vzlietnuť. Samotné USA pritom podľa magazínu Foreign Policy v hypersonických zbraniach beznádejne zaostávajú a ich vlastné programy sa naťahujú o roky.

zdroj: TASR/AP Photo/John Clark, File

V simuláciách, ktoré Overmatch zachytáva, čínske jednotky podľa New York Times zničia jednu z najdrahších amerických zbraní, lietadlovú loď USS Gerald R. Ford v hodnote 13 miliárd dolárov, často v prvých hodinách konfliktu. Americké námorníctvo napriek tomu plánuje postaviť ešte minimálne deväť ďalších plavidiel rovnakej triedy a USA dodnes nenasadili ani jednu vlastnú hypersonickú strelu.

Drahé hračky proti lacným dronom

Najznepokojivejším zistením Overmatchu nie je samotný fakt, že Amerika prehráva. Je to dôvod, prečo prehráva. Pentagon dlhé desaťročia stavia svoju obranu na drahých, bohato vybavených platformách, lietadlových lodiach, stíhačkách F-35, balistických ponorkách.

Stíhačka F-35 potrebovala dvadsať rokov vývoja a testovania, kým sa dostala do plnej výroby. Medzitým Ukrajina ukázala, že jednu z najsilnejších čiernomorských flotíl planéty možno paralyzovať diaľkovo ovládanými člnmi a bezpilotnými lietadlami za pár stoviek dolárov.

zdroj: U.S.Navy/Maci Sternod

Americká vojenská kultúra sa s týmto posunom vyrovnáva ťažko. Vyšší dôstojníci sú podľa redakčnej rady New York Times pripútaní k zbraňovým systémom, na ktorých si budovali kariéry. Pentagon zároveň závisí od oligopolu piatich veľkých zbrojárov, hoci ešte začiatkom deväťdesiatych rokov ich existovalo päťdesiatjeden. Trh sa zúžil, ceny rastú, inovácie spomaľujú.

Zbrojársky priemysel stratil aj základnú produkčnú kapacitu. Bývalý poradca prezidenta Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan podľa New York Times priznal, že v prípade dlhého konfliktu s Čínou by Spojeným štátom rýchlo došli kľúčové strely.

Pentagon počas dvanásťdňovej vojny medzi Izraelom a Iránom spotreboval asi štvrtinu svojich výškových protiraketových interceptorov. Tri roky po začiatku vojny na Ukrajine USA stále nedokážu vyrobiť dosť rakiet Patriot pre Kyjev.

Lodenice Číny majú podľa Overmatchu dvestotridsaťkrát väčšiu kapacitu než americké, čo znamená, že prípadné straty by Peking dokázal nahrádzať tempom, ktorému Washington nemá ako zodpovedať.

Tichá hrozba, ktorá beží už dnes

Overmatch však neopisuje len budúce vojnové scenáre. Hovorí o tichej infiltrácii, ktorá podľa amerických bezpečnostných úradov beží už dnes. Čínska skupina hackerov známa pod menom Volt Typhoon vraj nainštalovala škodlivý softvér do počítačových sietí, ktoré riadia elektrické rozvody, komunikačné systémy a vodovody amerických vojenských základní.

Cieľom je v krízovom momente paralyzovať schopnosť Spojených štátov presunúť vojakov a techniku do Pacifiku, prípadne destabilizovať aj civilnú infraštruktúru. Americkí kybernetickí experti tento softvér zatiaľ nedokázali úplne odstrániť.

Čo hovorí najnovšia spravodajská analýza

V roku 2026 sa diskusia o Overmatchi mení v jednom kľúčovom bode. Najnovšiu výročnú spravodajskú správu zverejnil v marci kancelária úradu národného spravodajcu a tvrdí, že Peking aktuálne neplánuje vykonať inváziu v roku 2027. Žiadny pevný harmonogram zjednotenia podľa nej neexistuje, ako uvádza portál USNI News.

Si Ťin-pching podľa spravodajských agentúr uprednostňuje postupné posúvanie strategickej rovnováhy a používanie vojenskej sily ako odstrašovacieho prostriedku. Stanica CNN v tej istej súvislosti upozornila, že rozsiahla čistka v najvyšších štruktúrach čínskej armády zrejme oddialila prípadnú vojenskú akciu o najmenej dva roky. Politickým horizontom Pekingu zostáva rok 2049, keď si Čína pripomenie sto rokov existencie Čínskej ľudovej republiky.

Z teoretického hľadiska tu narážame na klasický problém realistickej školy medzinárodných vzťahov, problém vyrovnávania moci. Amerika dlho predpokladala, že jej dominancia v Pacifiku odradí Čínu od dobrodružstiev. Lenže odstrašovanie funguje len dovtedy, kým protivník verí, že obranca skutočne dokáže zaplatiť cenu konfliktu.

Overmatch tento predpoklad spochybňuje. A platí, že čím menej dôveryhodne pôsobí americká hrozba, tým väčšiu motiváciu majú spojenci hľadať vlastné poistky, vrátane vlastných zbraňových arzenálov.

Trumpova obranná stratégia mlčí o Taiwane

zdroj: SITA/AP Photo/Chiang Ying-ying

Pentagon by problém Overmatchu mal riešiť práve nová Národná obranná stratégia, ktorú Hegseth zverejnil v januári. Jej obsah však poslal úplne inú správu. Denník The Washington Post upozornil, že stratégia odsunula Čínu z pozície hlavnej priority na druhé miesto a hlavnú pozornosť presunula na ochranu samotného amerického územia a Západnej hemisféry.

Najnápadnejšie však je, že tridsaťštyristránkový dokument vôbec neuvádza Taiwan. Pre porovnanie, predošlá Bidenova stratégia z roku 2022 výslovne sľubovala podporu jeho asymetrickej obrany.

Časopis Foreign Affairs v analýze Dokonalá búrka pre Taiwan v roku 2026 varuje, že práve toto mlčanie vytvára nebezpečný strategický signál. Si Ťin-pching podľa autorov nikdy v ére moderného Pekingu nemal v Bielom dome prezidenta tak nezainteresovaného na obranu ostrova.

Trumpova vlažná reakcia na čínske decembrové cvičenie okolo Taiwanu a januárová operácia, ktorou Washington zajal venezuelského prezidenta Nicolása Madura, podľa nich potvrdzujú prioritu Západnej pologule. Okno príležitosti pre Peking sa tým otvára, hoci po amerických medzivoľbách v novembri sa môže opäť zatvoriť.

Iná analýza časopisu Foreign Affairs, Ako sa skončí vojna o Taiwan dopĺňa, že Spojeným štátom chýba aj premyslená stratégia pre záver konfliktu. Aj keby Pentagon dokázal čínsky útok zastaviť, podľa autorov nemá vierohodný plán, ako vojnu ukončiť bez toho, aby sa pretiahla na roky a vyčerpala americký priemysel.

V odbornej literatúre sa rozlišuje medzi odstrašovaním cez popretie a odstrašovaním cez trest. USA dnes oboje strácajú súčasne.

Dôsledky, ktoré sa týkajú aj Európy

Pre Slovensko a strednú Európu nejde o vzdialený pacifický príbeh. Svet, v ktorom americká armáda nedokáže udržať poriadok v Indo-Pacifiku, je svet, v ktorom musí Európa rátať s tým, že americký jadrový dáždnik sa stenčuje.

Trumpova administratíva chce v roku 2026 navýšiť obranný rozpočet nad bilión dolárov, hoci americké výdavky na obranu predstavujú aktuálne 3,4 percenta hrubého domáceho produktu, čo je najmenej za viac než osemdesiat rokov.

Väčšina nových peňazí podľa redakčnej rady New York Times smeruje do systémov, ktoré nezvyšujú americkú silu, len zakrývajú jej slabiny. Nová obranná stratégia podľa The Washington Post navyše európskym spojencom otvorene odkazuje, že vlastnú konvenčnú obranu si musia zabezpečiť sami.

Podstatné je niečo iné. Americkí stratégovia začínajú konečne otvorene pomenovávať to, čo desaťročia zametali pod koberec. Že svet, v ktorom Čína a Rusko menia pravidlá, si vyžaduje úplne inú armádu, než akú Spojené štáty dnes majú.

Otázka, ktorú samotný brief Overmatch kladie svojim adresátom v Bielom dome, znie strohejšie. Stihne sa Pentagon zmeniť skôr, než ho zmena dobehne? Odpoveď na túto otázku nám však už čiastočne dáva prebiehajúca vojna USA a Izraela proti Iránu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie