Tichá epidémia modernej spoločnosti: Obezita sa stáva jednou z najväčších hrozieb zdravia
- Obezita už nie je len estetický problém, ale komplexné chronické ochorenie s vážnymi zdravotnými dôsledkami
- Vzniká kombináciou genetických predispozícií, životného štýlu a prostredia moderného života
- Moderná liečba dnes zahŕňa nielen zmenu návykov, ale aj medicínske prístupy u indikovaných pacientov
- Obezita už nie je len estetický problém, ale komplexné chronické ochorenie s vážnymi zdravotnými dôsledkami
- Vzniká kombináciou genetických predispozícií, životného štýlu a prostredia moderného života
- Moderná liečba dnes zahŕňa nielen zmenu návykov, ale aj medicínske prístupy u indikovaných pacientov
Obezita patrí medzi najvýraznejšie zdravotné výzvy súčasnosti a jej výskyt naďalej rastie naprieč všetkými vekovými kategóriami. Už dávno pritom nejde len o estetický problém či otázku životného štýlu, ale o komplexné chronické ochorenie, ktoré významne ovplyvňuje fungovanie celého organizmu.
Súvisí s vysokým krvným tlakom, cukrovkou 2. typu, ochoreniami pečene či srdcovo-cievnymi komplikáciami a výrazne skracuje dĺžku života v zdraví. Napriek tomu ju stále mnohí ľudia vnímajú najmä ako otázku vôle.
Odborníci však upozorňujú, že realita je omnoho zložitejšia a zahŕňa genetické predispozície, vplyv prostredia aj zmeny v stravovacích návykoch modernej spoločnosti.
Práve preto sa mení aj samotný prístup k liečbe – od jednoduchého odporúčania „menej jesť a viac sa hýbať“ sa medicína posúva k individualizovanej starostlivosti, ktorá zahŕňa aj moderné farmakologické možnosti.
„Ženy častejšie vnímajú nadváhu ako estetický problém. Muži ju takto nevnímajú až do momentu, kým sa neobjavia zdravotné komplikácie,“ hovorí v rozhovore pre Startitup MUDr. Daniel Chovan.
Vysvetľuje aj to, ako vyzerá moderná liečba v praxi, aké výsledky možno reálne očakávať a prečo je dôležitejšie dlhodobé nastavenie než rýchle výsledky.
Ako vzniká obezita
Obezita vzniká ako výsledok dlhodobej nerovnováhy medzi energetickým príjmom a výdajom, no jej príčiny sú omnoho komplexnejšie než len „príliš veľa jedla a málo pohybu“.
Významnú úlohu zohráva genetická predispozícia, ktorá ovplyvňuje, ako telo ukladá tuk a reguluje hlad a sýtosť. K tomu sa pridávajú environmentálne faktory modernej spoločnosti – vysoká dostupnosť kaloricky bohatých a priemyselne spracovaných potravín, sedavý životný štýl či chronický stres.
Svoju rolu zohrávajú aj hormonálne a metabolické procesy, ktoré môžu u niektorých ľudí výrazne zvyšovať riziko priberania. Obezita tak nevzniká jedným rozhodnutím, ale postupne, ako súhra viacerých biologických a životných faktorov, ktoré sa dlhodobo kumulujú.
- Aký je rozdiel vo vnímaní obezity medzi pohlaviami
- Prečo muži a ženy pristupujú k svojej hmotnosti odlišne
- Aké zdravotné riziká sú pri obezite najzávažnejšie
- Kedy je vhodné pri obezite zaradiť farmakoterapiu
Obezita je dnes jedným z najväčších zdravotných problémov modernej spoločnosti. Prečo jej výskyt dlhodobo rastie naprieč celou populáciou?
Nemyslím si, že dnes existuje jedna presná odpoveď, ktorá by tento trend úplne vysvetľovala. Príčin je viac a navzájom sa kombinujú. Vieme napríklad, že obezita je geneticky podmienené ochorenie – hovoríme o viac ako stovke génov, ktoré môžu zohrávať úlohu.
Obrazne povedané, každý z nás má „nabitú zbraň“, ale nevieme presne, čo ju spustí. Zásadný zlom prišiel od 80. rokov minulého storočia, keď výrazne narástla dostupnosť vysoko spracovaných potravín.
Do mnohých výrobkov sa pridávajú jednoduché cukry, ktoré si často ani neuvedomujeme. Mení sa aj prostredie, v ktorom žijeme – napríklad teplota v domácnostiach dlhodobo rastie, čo môže mať vplyv na energetický výdaj. Ak by som to mal zhrnúť, najväčší vplyv majú podľa mňa stravovacie návyky a celkový životný štýl.
Muži a ženy pristupujú k svojej hmotnosti odlišne. V čom vidíte najväčšie rozdiely?
Ženy častejšie vnímajú nadváhu ako estetický problém. Muži ju takto nevnímajú až do momentu, kým sa neobjavia zdravotné komplikácie.
Zároveň tu zohráva úlohu aj biológia. Ženské hormóny majú do menopauzy určitý ochranný efekt, najmä v oblasti kardiovaskulárnych ochorení. Muži túto „ochranu“ nemajú, a preto sa u nich častejšie objavujú problémy ako vysoký krvný tlak už v mladšom veku.
Dá sa teda povedať, že ženy začínajú riešiť hmotnosť skôr kvôli vzhľadu, muži skôr kvôli zdraviu. Tento rozdiel sa však postupne stiera, pretože obezita sa presúva do čoraz nižších vekových kategórií.

Na Slovensku má nadváhu alebo obezitu viac ako polovica mužov. Prečo si mnohí stále neuvedomujú, že ide o chronické ochorenie?
Veľká časť populácie stále vníma obezitu ako zlyhanie jednotlivca – ako nedostatok vôle. To je zásadný omyl. Keby bola obezita len o vôli, nemali by sme dnes také vysoké čísla. Je to ochorenie, ktoré má svoje biologické, genetické aj environmentálne príčiny.
A rovnako ako iné ochorenia, aj toto sa dá liečiť. Dôležité je, aby sa k ľuďom dostávali overené informácie. Pretože stigma a nepochopenie často vedú k tomu, že pacienti problém neriešia.
Prevencia a liečba obezity
Prevencia obezity stojí najmä na dlhodobo udržateľných návykoch – vyváženej strave, pravidelnom pohybe a schopnosti včas reagovať na zmeny hmotnosti.
Kľúčové je uvedomiť si problém skôr, než sa rozvinú pridružené ochorenia, ktoré už výrazne zhoršujú zdravotný stav. Liečba obezity je dnes komplexný proces, ktorý už nie je založený len na redukcii jedla a zvýšení fyzickej aktivity.
Moderný prístup kombinuje zmenu životného štýlu s medicínskymi možnosťami, vrátane farmakoterapie u indikovaných pacientov.
Cieľom nie je rýchle chudnutie, ale postupná a stabilná redukcia hmotnosti s dôrazom na dlhodobé udržanie výsledkov a zlepšenie celkového zdravia.
Ženy často riešia hmotnosť skôr, muži prichádzajú neskôr. Čím si to vysvetľujete?
Ako som spomínal, ženy reagujú skôr na vizuálnu stránku. Muži majú tendenciu problém ignorovať, kým ich nezačne obmedzovať zdravotne.
Veľmi často vidíme mužov okolo tridsiatky s hypertenziou alebo inými kardiometabolickými problémami. Vtedy už prichádzajú k lekárovi nie kvôli váhe, ale kvôli konkrétnemu zdravotnému stavu.
Prevencia zostáva kľúčová. Prečo je pre ľudí také ťažké začať včas?
Pretože následky neprichádzajú okamžite. Telo si „zbiera“ problémy roky – často aj desaťročia – a potom sa prejavia naraz. Keď sa objaví napríklad cukrovka alebo vysoký krvný tlak, ten čas už nevieme vrátiť späť.
Preto sa snažím pacientom vysvetľovať, že neriešime len dnešok, ale predchádzame problémom o 10 či 20 rokov. Moderná medicína by mala byť oveľa viac o prevencii. To je cesta, ako zlepšiť kvalitu života aj udržateľnosť zdravotného systému.
Aké zdravotné riziká sú pri obezite najvážnejšie?
S obezitou je spojených viac ako 200 rôznych ochorení. Medzi najčastejšie patria vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, cukrovka 2. typu, chronické ochorenia obličiek a nealkoholové stukovatenie pečene.
Tieto diagnózy zásadne skracujú dĺžku života aj roky prežité v zdraví. A práve v týchto ukazovateľoch Slovensko zaostáva za väčšinou Európy.

Mnohí pacienti prichádzajú až pri prvých komplikáciách. S čím sa stretávate najčastejšie?
Najčastejšie ide o kombináciu viacerých diagnóz. Typický pacient má nadváhu, vysoký krvný tlak, zhoršené hladiny cukru a často aj problémy s pečeňou. Tieto ochorenia spolu úzko súvisia a navzájom sa zhoršujú.
Problém je aj v tom, že mnohé z nich sa rozvíjajú dlhé roky bez výrazných príznakov. Pacienti preto často prichádzajú až vo chvíli, keď ich začnú reálne obmedzovať alebo keď sa objavia prvé vážnejšie komplikácie. Práve preto je pri obezite taká dôležitá prevencia a včasné riešenie problému.
Ako silné je prepojenie medzi hmotnosťou a ochoreniami ako infarkt či cukrovka?
Veľmi silné. Obezita je jeden z hlavných rizikových faktorov týchto ochorení. Nejde len o štatistiku – v praxi vidíme, že redukcia hmotnosti dokáže výrazne zlepšiť zdravotný stav a znížiť riziko vážnych komplikácií.
U mnohých pacientov sa po schudnutí zlepšuje krvný tlak, hladina cukru aj celkové fungovanie organizmu. Často sa podarí znížiť množstvo liekov alebo oddialiť rozvoj ďalších ochorení. Aj relatívne menší úbytok hmotnosti vie mať z pohľadu zdravia veľmi výrazný efekt.
Liečba obezity sa dnes posunula. Ako vyzerá moderný prístup v ambulancii?
Dnes už to nie je len o tom „menej jesť a viac sa hýbať“. Moderný prístup kombinuje úpravu životného štýlu s medicínskou liečbou.
Máme k dispozícii bezpečné a overené lieky, ktoré pomáhajú regulovať apetít a metabolizmus.
V minulosti dokázala výrazné zníženie hmotnosti dosiahnuť najmä bariatrická chirurgia. Dnes vieme podobné výsledky dosiahnuť aj konzervatívnou liečbou – ak je pacient správne vedený a spolupracuje. Kľúčový je systém malých krokov a dlhodobá zmena návykov.

Kedy je vhodné zaradiť farmakoterapiu?
U pacientov s nadváhou a rizikovými faktormi alebo pri obezite podľa BMI by mala byť farmakoterapia súčasťou diskusie. Nejde o riešenie pre každého, ale pre správne indikovaných pacientov predstavuje veľmi efektívny nástroj.
Dôležité je, aby bola liečba vedená odborníkom a kombinovala sa so zmenou životného štýlu. Samotné lieky totiž problém dlhodobo nevyriešia, ale pacientovi výrazne pomôžu zvládnuť hlad, chute či večerné prejedanie, ktoré bývajú pri obezite častým problémom.
Čo je to farmakoterapia pri liečbe obezity
Farmakoterapia pri liečbe obezity je využitie liekov, ktoré pomáhajú pacientovi znižovať telesnú hmotnosť ako súčasť komplexnej liečby.
Tieto lieky pôsobia najmä na reguláciu chuti do jedla, pocitu sýtosti a metabolických procesov v tele, vďaka čomu pacient lepšie zvláda znížený kalorický príjem.
Nie je určená pre každého, ale pre indikovaných pacientov s nadváhou alebo obezitou, najmä ak sú prítomné aj ďalšie rizikové faktory alebo pridružené ochorenia. Vždy sa kombinuje so zmenou životného štýlu a pod dohľadom odborníka.
Základné princípy farmakoterapie:
- znižuje pocit hladu a pomáha kontrolovať apetít,
- podporuje dlhodobejšiu a udržateľnú redukciu hmotnosti,
- je súčasťou komplexnej liečby, nie samostatným riešením,
- využíva sa len u pacientov s medicínskou indikáciou,
- vždy sa kombinuje so zmenou stravovania a pohybových návykov.

Pacienti často očakávajú rýchle výsledky. Ako nastavujete očakávania?
Realita je taká, že zdravé chudnutie má svoje tempo. Nehovoríme o 50 kilogramoch za dva mesiace. Za dobrý výsledok považujeme priemerný úbytok približne 1,2 až 2 kilogramy mesačne.
Na začiatku môže byť pokles rýchlejší, najmä pri vyššej hmotnosti, ale dôležitá je udržateľnosť. Pacientom sa snažíme vysvetliť, že cieľom nie je krátkodobý efekt, ale dlhodobá zmena.
Ak sa podarí nastaviť nové návyky a postupovať systematicky, výsledky bývajú stabilnejšie a bez výrazného jojo efektu.
Cieľom nie je krátkodobý efekt, ale dlhodobá zmena – bez jojo efektu. Čo býva najčastejším impulzom, keď sa pacient rozhodne konať?
Najčastejšie je to zdravotný problém. Menej často ide o preventívne rozhodnutie. Pacientov často privedú k zmene až zhoršené výsledky, vysoký tlak, únava alebo diagnóza, ktorá ich začne obmedzovať v bežnom živote.
Vtedy si mnohí prvýkrát naplno uvedomia, že obezita nie je len otázkou vzhľadu, ale najmä zdravia.
Čo motivuje mužov začať chudnúť?
U mužov to býva najmä zdravie – diagnóza, zhoršené výsledky alebo fyzické obmedzenia. Estetika hrá väčšinou menšiu rolu. Veľkým impulzom býva moment, keď ich začne obmedzovať bežné fungovanie – zadýchavanie, únava či problémy s tlakom alebo pohybom.
Práve konkrétny zdravotný problém býva často tým bodom, keď sa rozhodnú začať situáciu riešiť.
Aké chyby robia ľudia najčastejšie, keď sa snažia schudnúť sami?
Radikálne diéty, nereálne očakávania a nedostatok trpezlivosti. Často ide o cyklus – rýchle chudnutie, následné pribratie a opakovanie. Ľudia sa snažia dosiahnuť výsledok čo najrýchlejšie, no bez dlhodobej zmeny návykov sa hmotnosť väčšinou vráti späť.
Problémom býva aj to, že sa pri chudnutí sústredia len na číslo na váhe, nie na celkové zdravie a udržateľnosť výsledku.

Čo rozhoduje o tom, či si človek výsledky udrží?
Zmena myslenia a návykov. Ak pacient upraví svoj životný štýl a pochopí súvislosti, vie si hmotnosť udržať aj bez liekov. Niektorí pacienti však zostávajú na nízkych udržiavacích dávkach liečby, ktoré im pomáhajú kontrolovať apetít. Je to individuálne.
Dôležité je, aby pacient nevnímal chudnutie ako krátkodobý projekt, ale ako dlhodobú zmenu fungovania. Práve nastavenie každodenných návykov rozhoduje o tom, či si výsledky dokáže udržať aj po skončení intenzívnej liečby.
Obezita sa dá liečiť, no prvý krok býva najťažší. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí stále odkladajú začiatok?
Ten ďalší pondelok už nemusí prísť. Netreba sa hanbiť a treba sa obrátiť na odborníka. Obezita je problém, ale je riešiteľný. Hovorím to aj z vlastnej skúsenosti – podarilo sa mi schudnúť 36 kilogramov.
Rozdiel je obrovský, nielen pocitovo, ale aj zdravotne. Ak to dokáže človek v 56 rokoch, dokáže to aj niekto mladší. Stačí začať.
MUDr. Daniel Chovan
MUDr. Daniel Chovan je slovenský lekár so špecializáciou v oblasti všeobecného lekárstva pre dospelých a urológie. Pôsobí v ambulantnej praxi a venuje sa aj moderným prístupom v manažmente pacientov, vrátane využívania telemedicíny a inovatívnych liečebných postupov.
Profesijne sa zameriava najmä na komplexnú starostlivosť o pacientov s chronickými ochoreniami, medzi ktoré patrí aj obezita a jej pridružené komplikácie.
V odbornej práci zdôrazňuje význam prevencie, včasnej diagnostiky a individuálneho prístupu k pacientovi. Popri klinickej praxi sa venuje aj odborným prednáškam a účasti na zdravotníckych konferenciách, kde sa zaoberá témami moderného zdravotníctva, digitalizácie a efektívnej liečby civilizačných ochorení.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory