Až 81 % Slovákov trápi zdražovanie: Domácnosti každý mesiac prichádzajú o stovky eur

Slováci sa v súčasnosti trápia so zvyšovaním cien, ktoré sa prejavujú v inflačných číslach. To sa premieta do reálnych výdavkov, čo už ovplyvňuje priamo životy občanov Slovenska. Podľa prieskumu spoločnosti Home Credit Slovakia až 81 % domácností uvádza medziročne vyššie mesačné náklady, pričom 35 % hovorí o výraznom zdražení. Najčastejšie ide o nárast výdavkov o 100 až 200 eur mesačne, uvádza tlačová správa spoločnosti Home Credit. 

Reprezentatívny prieskum realizovaný agentúrou Ipsos pre túto spoločnosť ukazuje, že slovenské domácnosti pociťujú rast životných nákladov intenzívnejšie než v Česku. Kým na Slovensku deklaruje vyššie výdavky 81 % respondentov, v Českej republike ide o 65 %. Výrazný nárast nákladov uvádza 35 % Slovákov, no v Česku len 17 %. 

Slováci cítia zvýšené náklady

Najväčšia skupina respondentov z prieskumu, približne štyria z desiatich, uvádza zvýšenie mesačných výdavkov o 100 až 200 eur. Tretina domácností sa zmestila pod hranicu 100 eur, no každá piata domácnosť míňa o 200 až 300 eur viac. Každý desiaty respondent deklaruje nárast nad 300 eur mesačne.

„Výrazne vyššie výdavky deklarovali vo vyššej miere viacpočetné rodiny a zriedkavejšie mladí ľudia do 26 rokov,“ uviedol analytik Jaroslav Ondrušek.

Za hlavné príčiny zdražovania považujú Slováci celkový rast cien (74 %), zdražovanie potravín (73 %) a energií (63 %). Nasledujú stúpajúce ceny služieb (46 %) a daní (44 %). Podľa Ondrušeka výrazne vzrástlo najmä vnímanie cien energií, ktoré medziročne posilnilo o takmer štvrtinu.

Domácnosti šetria, no potrebujú vyššie príjmy

Rast výdavkov núti domácnosti meniť finančné správanie. Najčastejšie obmedzujú cestovanie (42 %) a celkové výdavky (41 %). Viac ako tretina respondentov znížila nákupy drahších vecí do domácnosti, oblečenia či obuvi. Takmer tretina šetrí aj na potravinách a desatina obmedzila výdavky na zdravotnú starostlivosť.

Podiel ľudí, ktorí sa nemuseli uskromniť, medziročne klesol z 18 % na 13 %. Zároveň rastie tlak na príjmy. Takmer tretina domácností by potrebovala zvýšiť svoj mesačný príjem o 200 až 300 eur, štvrtina o viac ako 300 eur. Ďalších 23 % uvádza potrebu navýšenia o 300 až 500 eur a desatina domácností potrebuje viac ako 500 eur mesačne navyše.

Podľa ombudsmana Miroslava Zborovského je v tejto situácii kľúčové riadenie rodinného rozpočtu. „Je potrebné mať prehľad o príjmoch a výdavkoch, a hľadať úspory najmä v oblastiach, ktoré nemajú zásadný vplyv na kvalitu života,“ uviedol.

Slováci a chudoba

Chudoba na Slovensku v roku 2025 mierne ustúpila, no naďalej zasahuje významnú časť populácie. Podľa údajov Štatistický úrad Slovenskej republiky čelil riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia každý šiesty obyvateľ, čo predstavuje 16,7 % populácie, teda približne 895-tisíc ľudí, uvádza Štatistický úrad Slovenskej republiky. 

Po štyroch rokoch rastu ide o medziročné zlepšenie. V porovnaní s rokom 2024 klesol počet ohrozených ľudí o takmer 85-tisíc osôb a ich podiel sa znížil o 1,6 percentuálneho bodu. Zlepšenie situácie sa prejavilo vo väčšine regiónov, konkrétne v šiestich z ôsmich krajov Slovenska.

Najnižšia miera chudoby bola v Bratislavskom, Žilinskom a Trnavskom kraji, kde nepresiahla 10 %. Naopak, najvyššie hodnoty evidovali Košický, Banskobystrický a Prešovský kraj, kde chudobe čelilo až 23 až 30 % obyvateľov.

Najviac ohrozené zostávajú domácnosti s deťmi, najmä neúplné rodiny. Až polovica osôb žijúcich v domácnostiach s jedným rodičom a deťmi čelila chudobe. Vysoké riziko sa týka aj viacdetných rodín.

Najčastejšou príčinou je nízky príjem. Pod hranicou príjmovej chudoby žilo až 12,2 % obyvateľov Slovenska. Napriek zlepšeniu tak chudoba na Slovensku zostáva významným sociálnym problémom podčiarknutým výraznými regionálnymi a sociálnymi rozdielmi. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska