Gény nie sú všetko, tvoje telo starne podľa toho, kde žiješ. Ľudia na týchto miestach majú vyhraté

Starnutie si často spájame najmä s génmi. Hovoríme si, že ak sa naši starí rodičia dožili vysokého veku, máme dobrý základ. Ak sa v rodine opakujú choroby, berieme to ako varovanie. Lenže najnovšie výskumy čoraz jasnejšie ukazujú, že gény nie sú celý príbeh. Veľkú úlohu hrá aj prostredie, v ktorom žijeme. To, čo jeme, aký vzduch dýchame, koľko sa hýbeme, ako funguje zdravotníctvo, aký stres zažívame a aké mikróby žijú v našom čreve, môže ovplyvniť, ako rýchlo naše telo starne.

Nová medzinárodná štúdia v magazíne Cell sledovala 322 ľudí z rôznych častí sveta a ukázala zaujímavú vec: nezáleží iba na tom, odkiaľ pochádzajú naši predkovia, ale aj na tom, kde dnes žijeme. Vedci skúmali ľudí s európskym, východoázijským a juhoázijským pôvodom, ktorí žili v rôznych regiónoch sveta. Neanalyzovali len DNA. Pozreli sa aj na bielkoviny, tuky, črevné baktérie, imunitné markery a metabolity, teda látky, ktoré vznikajú pri metabolických procesoch v tele. Z týchto údajov si vyskladali oveľa komplexnejší obraz biologického starnutia.

Gény si nesieme so sebou, prostredie ich však mení

Výsledky ukázali, že pôvod človeka sa nedá jednoducho „vymazať“ tým, že sa presťahuje do inej krajiny. Ľudia s rovnakým pôvodom mali podobné základné vzorce v genetike, metabolizme či črevnom mikrobióme bez ohľadu na to, kde žili. Napríklad ľudia juhoázijského pôvodu vykazovali vyššiu imunitnú aktivitu, východoázijský pôvod sa spájal s odlišnými vzorcami metabolizmu tukov a ľudia európskeho pôvodu mali v porovnaní s ostatnými skupinami rozmanitejší mikrobióm.

Zároveň sa však ukázalo, že miesto života dokáže tieto biologické procesy výrazne posunúť. Prostredie môže ovplyvniť správanie génov, zápalové procesy, metabolizmus aj biologický vek. Biologický vek pritom nehovorí o tom, koľko sviečok máme na torte. Ukazuje skôr to, ako staro pôsobia naše bunky a tkanivá.

Kde je starnutie pomalšie?

Jedno z najzaujímavejších zistení sa týkalo práve biologického veku. Ľudia východoázijského pôvodu, ktorí žili mimo východnej Ázie, vykazovali rýchlejšie biologické starnutie než tí, ktorí žili priamo v tomto regióne. Inými slovami, pre túto skupinu vychádzalo priaznivejšie prostredie východnej Ázie.

Zabudni na detoxikačné kúry: Hepatológovia odporúčajú ranný návyk, ktorý pečeň skutočne ocení

Pri Európanoch vedci pozorovali opačný trend. Ľudia európskeho pôvodu žijúci v Európe mali pokročilejší biologický vek než Európania žijúci v Severnej Amerike. To neznamená, že Severná Amerika automaticky „omladzuje“ každého, ani že Európa škodí všetkým. Štúdia skôr ukazuje, že konkrétna kombinácia pôvodu, prostredia, životného štýlu, stravy, stresu, zdravotnej starostlivosti a mikrobiómu môže pôsobiť rozdielne na rôzne skupiny ľudí.

zdroj: AI

Starnutie nie je súťaž národov

Vedci upozorňujú, že výskum nemáme čítať ako rebríček etník alebo krajín. Nehovorí, že jedna skupina starne „lepšie“ než druhá. Ukazuje skôr to, že univerzálne rady typu „jedz toto, ži takto a budeš zdravý“ nemusia fungovať rovnako pre všetkých.

Genetik Richard Unwin podľa Science Alert vysvetľuje, že biológiu človeka formuje kombinácia genetického pôvodu a miesta, kde žije. Aj preto by medicína, výživa a prevencia nemali stáť na jednom modeli pre všetkých. Budúcnosť môže patriť personalizovaným odporúčaniam, ktoré zohľadnia nielen vek a zdravotný stav, ale aj pôvod, prostredie a životný štýl.

Črevo môže rozhodovať viac, než si myslíš

Štúdia upozornila aj na dôležitú úlohu črevného mikrobiómu. Niektoré črevné baktérie súviseli so zmenami tukov nazývaných sfingolipidy. Tie sa zase spájali s génmi, ktoré pomáhajú udržiavať teloméry – ochranné zakončenia chromozómov, ktoré vedci často dávajú do súvislosti so starnutím. Vyššie hladiny sfingolipidov sa v odborných prácach spájajú s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení, inzulínovej rezistencie, aterosklerózy aj neurodegenerácie.

Záver je praktický: miesto, kde žijeme, nie je len adresa. Je to každodenný súbor podmienok, ktoré formujú naše telo. Kvalita jedla, vzduchu, pohybu, spánku, stresu, zdravotníctva aj sociálnych vzťahov môže rozhodovať o tom, ako rýchlo starneme. Gény dostávame do vienka. Prostredie však každý deň píše ďalšiu kapitolu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti