Oči ťa pri lži iba oklamú. Vedci odhalili drobné zmeny, ktoré rozhodnú, či ihneď spoznáš klamára

Väčšina ľudí si pri odhaľovaní klamstva predstaví rovnaké veci. Môže ísť o uhýbanie pohľadom, nervózne pohyby rúk alebo atypické gestá. Filmy, seriály aj internetové videá o neverbálnej komunikácii roky tvrdili, že klamstvo sa dá odhaliť pohľadom do tváre.

Nový článok portálu Guardian však naznačuje niečo úplne iné. Vedci čoraz viac upozorňujú, že pri odhaľovaní klamárov môže byť dôležitejší hlas ako viditeľné signály. A paradoxne, ľudia vraj dokážu rozpoznať lož lepšie vtedy, keď človeka vôbec nevidia.

Hlas prezradí viac, ako si myslíme

Ľudský hlas neslúži len ako spôsob komunikácie. Ide o komplexný biologický „senzor“, ktorý odráža stres, únavu, hormóny, emócie aj psychické vypätie.

Keď človek klame, mozog často pracuje pod väčším tlakom. Musí si pamätať vymyslený príbeh, kontrolovať svoje emócie a zároveň pôsobiť dôveryhodne. Výsledkom môžu byť drobné zmeny v reči, akými sú vyšší tón hlasu, pomalšie odpovede, zvláštne pauzy alebo neprirodzený rytmus reči.

Psychológ Richard Wiseman pre BBC Science Focus vysvetľuje, že klamanie si vyžaduje veľkú mentálnu námahu. Práve preto majú klamári často dlhšie pauzy pred odpoveďou, používajú viac „ehm“ a „aaa“ alebo odpovedajú stručnejšie ako ľudia, ktorí hovoria pravdu.

Nejde však o univerzálne pravidlá. Vedci upozorňujú, že neexistuje jediný spoľahlivý znak klamstva. Skôr ide o kombináciu malých odchýlok od bežného správania konkrétneho človeka.

Klamár nepozerá do očí?

Jedna z najzaujímavejších vecí, na ktorých sa odborníci zhodujú, je fakt, že ľudia sú pri odhaľovaní klamstiev prekvapivo zlí. Výskumy ukazujú, že pri bežnom „čítaní“ človeka máme úspešnosť len mierne nad úrovňou náhody.

A veľkú časť viny nesú aj stereotypy. Mnohí stále veria, že klamár uhýba pohľadom, pôsobí nervózne alebo sa neustále hýbe. Psychológovia však tvrdia, že tieto predstavy sú často nesprávne.

Práve preto môže byť vizuálny kontakt paradoxne problémom. Keď sledujeme tvár, gestá a pohyby človeka, mozog sa môže zahltiť množstvom informácií a prehliadnuť jemné zmeny v hlase.

Výskumníci z Univerzity v Portsmouth dokonca zistili, že ľudia dokázali lepšie identifikovať lož v zvukových nahrávkach ako vo videách. Bez vizuálnych elementov, ktoré často môžu človeka zmiasť, sa viac sústredili na spôsob rozprávania.

Sociálne siete vytvorili armádu „ľudských detektorov“

TikTok, YouTube aj Instagram sú dnes plné samozvaných expertov na reč tela. Virálne videá analyzujú politikov, celebrity alebo influencerov a tvrdia, že z jedného pohybu očí alebo založenia rúk vedia určiť lož.

Vedci však pred podobnými interpretáciami varujú. Mnohé z týchto populárnych „trikov“ nemajú vedecký základ a často vedú k nesprávnym záverom.

Problém je aj v tom, že stres automaticky neznamená klamstvo. Človek môže byť nervózny z kamery, konfliktu alebo samotného rozhovoru. Rovnaké fyzické prejavy môže mať vinný aj nevinný človek.

Klamári dnes často poznajú stereotypy lepšie ako ostatní

Ďalší problém modernej doby je, že skúsení manipulátori už poznajú klasické predstavy o klamaní. Očný kontakt preto často zámerne udržiavajú dlhšie, pôsobia pokojne a snažia sa kontrolovať gestá.

Psychológovia tvrdia, že profesionálni klamári alebo ľudia s psychopatickými črtami dokážu emócie maskovať výrazne lepšie ako bežní ľudia.

Práve preto sa odborníci dnes viac zameriavajú na obsah výpovede, konzistentnosť príbehu a jemné hlasové zmeny ako na dramatické gestá.

Dokonalý detektor lži pravdepodobne nikdy existovať nebude

Aj keď technológie napredujú, odborníci upozorňujú, že stopercentný spôsob odhalenia klamstva stále neexistuje. Polygrafy, analýzy hlasu alebo AI systémy majú svoje limity a často produkujú nepresné výsledky.

Aj preto psychológovia odporúčajú opatrnosť. Jeden zvláštny pohyb, vyšší tón hlasu alebo nervózna reakcia ešte automaticky neznamenajú klamstvo. Ak však chceš lepšie odhaliť klamára, možno by bolo dobré menej využívať oči a viac uši.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti