Ako sa má slovenská kultúra a kto ju môže zachrániť? Aj my rozhodujeme o tom, ako to celé dopadne (KOMENTÁR)

Kultúra v nás dokáže vzbudiť emócie. A tie nemusia byť nevyhnutne pozitívne. Podstatné je, že nie sme len roboti, čo vstanú, maximálne si zacvičia, idú do práce a na záver dňa si spravia ten dokonalý meal prep podľa sociálnych sietí. Skvelé pre telo a pre zdravie, ale čo naposledy pohladilo vašu dušu? A nemyslím tú z bicykla.

Kedy ste sa naposledy zasmiali? Kedy ste si poplakali? Kedy ste boli v kine, divadle, na slam poetry, stand-upe alebo koncerte? Kdekoľvek? Skúste si predstaviť, aké by to bolo, keby sme všetci chodili len do práce, do fitka a pozerali doma streamovacie platformy. Trochu smutné, nie?

Sú miesta, ktoré aktuálnu situáciu zvládajú svojpomocne. Ale, potom sú tu malé nezávislé kultúrne centrá, ktoré to bez nás nezvládnu. Práve o tých chcem dnes písať. Aj keď, ako mi nedávno povedal jeden múdry človek, bolo by veľmi fajn, keby sa o kultúre písalo zas len na piatej strane novín a nemuseli sa jej venovať aj politickí novinári.

Tuhý kultúrny korienok

Nepamätám si, kedy presne som sa začala venovať kultúre, ale nebolo to veľmi dlho po tom, ako si posty rozdelili vzácni ľudia. Obzvlášť si pamätám jeden veľmi teplý deň, kedy teplomer na bratislavskom Námestí SNP ukazoval vyše 30 stupňov a napriek tomu sa až po Kamenné námestie tlačili tisícky ľudí. Vtedy som si uvedomila, že ľudia v tejto krajine už nevládzu naprieč všetkými sektormi.

O to viac som si to potvrdila, keď sa začala zbierka Kultúra potrebuje priestor. Stojí za ňou sieť Anténa, ktorá združuje 33 kultúrnych centier. Všetkých týchto 33 centier je ohrozených. Patria totiž medzi tie, ktoré štát koncom roka 2025 odstrihol od financií. Iniciátori zbierky prízvukujú, že ak sa raz podarí tieto miesta po celom Slovensku umlčať, ich hlas už nikdy nebudeme znovu počuť.

Keď usporiadali novinárske stretnutie, pomerne dlho som hovorila s Lacom Oravcom. Alebo, lepšie povedané, prišla som si ho vypočuť. Chcela som totiž priamo od niekoho z týchto organizácií počuť, ako sa to vyvíja, čo ich trápi, kde sú tie najboľavejšie miesta.

Nebudem to tu rozpisovať do detailov, zhrniem to tak, že vďaka pánovi Oravcovi som pochopila, že kultúra existovať neprestane. Má tuhý korienok, čoho dôkazom je aj zbierka, ktorá vďaka ľuďom či firmám do dnešného dňa vyzbierala približne 260-tisíc eur (tá suma sa, samozrejme, môže meniť v závislosti od toho, kedy tento text čítate).

Posledný koncert, ktorý nebol posledný

Sieť Anténa zorganizovala aj koncert, v ktorého názve je slovo POSLEDNÝ symbolicky preškrtnuté. „Je to vizuálne vyjadrenie našej spoločnej snahy tento koniec odvrátiť. Je to posledná nádej, ako vyzbierať prostriedky na prežitie slobodných priestorov, ktoré robia našu krajinu kultúrnejšou,“ vysvetľujú organizátori. Koncert sa konal v pondelok 18. mája a jeho atmosféra bola v niečom iná.

Na pódiu vystúpili napríklad Para, Vidiek, Vec, Tono S či Katarína Koščová. Čo som však čítala vo všetkých titulkoch: Noga a Skrúcaný. Ono ide asi naozaj do tuhého, keď sa mikrofónu chopila opäť táto legendárna dvojica. Už naďalej nie je možné ignorovať, že s kultúrnym sektorom nie je všetko v poriadku. A napriek tomu to tí najvyšší ignorujú.

Ako Oscar zavítal na Slovensko. Film Pán Nikto proti Putinovi ukazuje autentické propagandistické Rusko (KOMENTÁR)

Slová s jasnou koncovkou

Nie je to len o protestoch alebo sieti Anténa. Veľký kus roboty robí na Slovensku aj platforma Otvorená kultúra! Keď minulý rok vznikla táto iniciatíva, možno málokto čakal, že sa z lokálneho občianskeho hlasu tak rýchlo stane rešpektovaný medzinárodný partner. Druhý ročník bratislavskej konferencie jasne demonštroval, že systematický tlak na slobodu tvorby a nezávislosť inštitúcií už dávno nie je len špecifickým problémom slovenskej politickej reality. Stal sa z neho celoeurópsky fenomén, ktorý si vyžaduje rovnako globálnu odpoveď.

Prvý deň konferencie priniesol pragmatickú nádej pre domáci kultúrny ekosystém. Predstavenie Plánu obnovy a odolnosti kultúry (POOK), na ktorom sa podieľala viac než stovka odborníkov, ukázalo, že kultúrna obec nečaká so založenými rukami. Ponúka hotové, konštruktívne riešenia pre budúce vedenie rezortu.

Čo je však v dnešnej polarizovanej dobe kľúčové, diskusia s opozičnými politickými lídrami odhalila prekvapivú zhodu nad týmito krokmi naprieč politickým spektrom. Ukazuje sa, že systematický dialóg o kultúrnej politike sa konečne stáva realitou.

Ešte ambicióznejší tón priniesol druhý deň, ktorý posunul slovenské témy na stôl Európskej komisie. Myšlienka Európskeho zákona o umeleckej slobode, postavená na vlaňajšej Bratislavskej deklarácii, totiž dostala reálne kontúry.

Právna stratégia je pritom brilantne pragmatická: namiesto narážania na národné kompetencie v oblasti kultúry sa opiera o pravidlá vnútorného trhu EÚ. Ak totiž svojvoľné politické zásahy, čistky v inštitúciách či netransparentné granty obmedzujú mobilitu umelcov a voľný trh služieb, Brusel má plné právo konať – rovnako ako pri ochrane médií.

Otvorená kultúra rozpohybuje ulice: „Momentálne prešli všetky červené čiary. Tá zlosť je obrovská“

Navrhovaný zákon by mal priniesť jasné pravidlá pre menovanie manažmentu bez ministerskej svojvôle, lepšiu ochranu tvorcov aj zjednodušenie vízových procesov. Bratislava tak vyslala jasný signál: ak existuje silný dopyt zdola, v Európskej únii nie je nič nemožné.

Kto to môže celé zachrániť?

Spomínaná konferencia dokázala, že kultúrna obec už nie je len pasívnou obeťou politických čistiek, ale sebavedomým tvorcom novej európskej legislatívy. Už to však nie je v ich rukách. Je to v tých našich. Lebo tým, koho volíme, volíme aj budúcnosť našej kultúry.

Veľmi by som si, rovnako ako Laco Oravec, želala, aby kultúra bola opäť len na piatej strane v novinách. Aby sme si čítali recenzie, pozvánky na podujatia, aby sme čítali o úspechoch našich umelcov.

Odmalička ma rodičia viedli k filmu, hudbe aj divadlu. Čím som staršia tým viac navštevujem práve nezávislé kultúrne priestory. Mám pár svojich obľúbencov, o ktorých by som veľmi nerada prišla, nielen sebecky kvôli sebe, ale aj pre ľudí, ktorí za nimi stoja. A tak sa opakujem, je to v našich rukách.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre