Umelá inteligencia v praxi: Takto dosiahneš rýchly pokrok v učení (NÁZOR)

Umelá inteligencia sa v debate o vzdelávaní často opisuje buď ako revolučný nástroj, alebo ako hrozba pre skutočné poznanie. Oveľa presnejšie je však vnímať ju ako technológiu, ktorá zároveň uľahčuje aj komplikuje učenie. Na jednej strane dokáže odstrániť množstvo zbytočných prekážok: sprístupňuje vysvetlenia, generuje príklady, pripravuje cvičenia a zrýchľuje spätnú väzbu. OECD upozorňuje, že na druhej strane môže zvádzať k tomu, aby človek preskočil práve tie fázy učenia, ktoré sú pre skutočné pochopenie nevyhnutné.

Práve v tejto situácii sa dnes rozhoduje o tom, či bude AI pre študentov a samoukov prínosom, alebo skratkou k povrchnosti. To však nezáleží od nej, ale od nás. 

Umelá inteligencia je nástroj, využitie zostáva na ľuďoch

Základná myšlienka je jednoduchá: nie každá námaha pri učení má rovnakú hodnotu. Existuje úsilie, ktorému sa nedá vyhnúť, ak sa chceme niečo naozaj naučiť. Patrí sem sústredenie, vytváranie mentálnych modelov, vybavovanie si informácií z pamäti, precvičovanie či rozpoznávanie vlastných medzier v chápaní. To sú procesy, ktoré za nás technológia neurobí.

Popri tom však existuje aj zbytočné úsilie: problém s nejasným a nepochopiteľným výkladom, chýbajúcimi materiálmi, nevhodne nastavenou náročnosťou alebo s učením metódou pokus-omyl bez spätnej väzby. Práve tu môže byť umelá inteligencia mimoriadne užitočná.

Ak AI pomôže odstrániť zbytočné ťažkosti, učenie sa môže zrýchliť a zefektívniť. Študent si vie vyžiadať jednoduchšie vysvetlenie, doplňujúci príklad alebo sériu úloh na precvičenie konkrétneho pravidla. To je zvlášť dôležité pri témach, kde bývajú tradičné zdroje slabé alebo ťažko dostupné. Umelá inteligencia v takom prípade nefunguje ako náhrada myslenia, ale ako flexibilný tútor, ktorý reaguje na okamžitú potrebu.

Neznamená to však, že každé zjednodušenie je automaticky dobré. Ak AI namiesto nás vytvorí odpoveď, ktorú sme mali sami odvodiť, môže tým podkopať samotný proces učenia.

Práve preto je dôležité rozlišovať medzi používaním AI na podporu poznania a používaním AI na obchádzanie poznania, tvrdí UNESCO. Rozdiel môže byť na prvý pohľad nenápadný, ale v praxi je zásadný. Ak si študent nechá vysvetliť nejasný koncept, získa nový vstup do problému. Ak si však nechá rovno vypracovať nejaké zadanie, možno ušetrí čas, ale zároveň sa pripraví o cvičenie, ktoré malo upevniť jeho vedomosti. Riziko je o to väčšie, že študenti často sami nevedia presne odhadnúť, ktoré časti námahy sú pre učenie nevyhnutné a ktoré sú len vedľajšou záťažou.

AI prináša zmenu aj v oblasti vzdelávania

Umelá inteligencia nemení len spôsob učenia, ale aj to, čo sa oplatí učiť, upozorňuje Royal Society. Niektoré zručnosti, ktoré AI zvláda čoraz lepšie, môžu strácať svoju ekonomickú cenu. Týka sa to najmä základných úloh v preklade či programovaní. To však neznamená, že osvojenie týchto schopností je zbytočné. Mnohé z nich zostávajú dôležité ako súčasť ľudského myslenia.

Umelá inteligencia v praxi: AI môžeš ignorovať, alebo ju využiť na osobný rast (NÁZOR)

Človek potrebuje vedomosti vo vlastnej hlave, nie iba prístup k externému nástroju. Aj preto sa napriek kalkulačkám stále učíme počítať. Rovnaká logika môže platiť aj pri mnohých zručnostiach, ktoré dnes už AI vykonáva veľmi dobre.

Silnou stránkou umelej inteligencie pri učení je aj možnosť pracovať s overiteľným výstupom. Veľa sa hovorí o halucináciách modelov, no omylnosť nie je výlučným problémom AI. Otázkou nie je, či zdroj môže chybovať, ale ako ľahko sa dá jeho výstup skontrolovať.

Dôležité je aj to, že AI dnes zrejme nie je ideálnym učiteľom v plnom zmysle slova, ale môže byť veľmi dobrým tútorom. Tradičný kurz, učebnica alebo systematicky pripravené osnovy sú pre väčšinu ľudí stále lepším rámcom než chaotické učenie sa len cez chat. Umelá inteligencia však výborne funguje tam, kde už človek narazil na konkrétny problém a keď dokáže pomenovať, čomu nerozumie, AI môže rýchlo doplniť medzeru. Tento model sa podobá Feynmanovej technike: najprv si človek zmapuje vlastné chápanie, identifikuje nejasnosť a až potom cielene hľadá vysvetlenie, uvádza Economic Times.

Využívaj AI prakticky

Praktické využitie AI pri učení práve z týchto dôvodov nemusí vyzerať veľkolepo. Môže ísť o priebežné kladenie doplňujúcich otázok pri čítaní učebnice, overovanie, či existuje novší výskum, zisťovanie, či je autorov názor bežný alebo okrajový, alebo o generovanie cvičení na precvičenie pravidiel. Užitočná môže byť aj pri jazykovom vzdelávaní, najmä tam, kde chýbajú kvalitné zdroje. Naopak, slabinou zostáva tendencia opakovať podobné úlohy a potreba citlivého dolaďovania zadania. Aj preto sa ukazuje, že kvalita práce s AI závisí od schopnosti formulovať presné otázky.

Významným posunom je aj to, že AI už dokáže pomáhať pri tvorbe vlastných učebných nástrojov. Ak si človek vie pomocou agentov alebo skriptov pripraviť materiály presne pre svoje potreby, otvára sa mu priestor na oveľa personalizovanejšie učenie. Takéto riešenia boli ešte nedávno príliš náročné na čas aj technické schopnosti. Dnes sa stávajú reálnejšími.

Záver je preto striedmy, ale podstatný. Umelá inteligencia nemení základné zákonitosti učenia. Neodstraňuje potrebu sústredenia, precvičovania ani premýšľania. Mení však prostredie, v ktorom sa učíme, a dáva do rúk nástroje, ktoré môžu odstrániť veľa zbytočných prekážok. Jej najväčšia hodnota nespočíva v tom, že sa bude učiť namiesto nás, ale v tom, že nám môže pomôcť učiť sa presnejšie, rýchlejšie a cielenejšie.

Kľúčovou zručnosťou tak nebude len vedieť AI používať, ale vedieť tiež, kedy jej pomoc podporuje skutočné učenie a kedy ho, naopak, oslabuje.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti