Umelá inteligencia ti dá väčšiu konkurenčnú výhodu, ako vysokoškolské vzdelanie, hodnotí analytik

Ešte donedávna platilo, že na začiatku kariéry rozhodovali najmä dve veci – škola a skúsenosti. Kto mal lepší životopis, dlhšiu prax alebo vysokoškolský titul, ten mal spravidla navrch. Dnes sa však pravidlá menia rýchlejšie, ako si mnohí pripúšťajú. Do práce vstúpila umelá inteligencia (AI) a začína miešať karty spôsobom, ktorý ešte pred pár rokmi znel ako sci-fi.

Zaujímavé pritom je, že najviac nepomáha tým najlepším či najskúsenejším, ale práve ľuďom, ktorí stoja na začiatku svojej profesionálnej kariéry. Tým, ktorí sa ešte len učia, zbierajú istotu a hľadajú si svoje miesto. AI im totiž vie skrátiť cestu, po ktorej iní kráčali roky. A práve preto dnes čoraz viac mení nielen výkon zamestnancov, ale aj samotné pravidlá fungovania trhu práce.

AI pomáha najmä neskúseným 

Umelá inteligencia dnes mení pracovný trh rýchlejšie, ako si mnohí stíhajú uvedomovať. Kým doteraz platilo, že veľkou výhodou pri štarte profesionálnej kariéry bolo najmä vysokoškolské vzdelanie alebo viac rokov praxe, dnes do hry vstupuje nový faktor.

Podľa analýzy Maximiliána Wébera zo Slovenskej sporiteľne – AI  dokáže výrazne zlepšiť výkon najmä tým ľuďom, ktorí majú menej skúseností, nižšiu produktivitu alebo slabšie zázemie ako ich skúsenejší kolegovia. Inými slovami, umelá inteligencia sa stáva silným vyrovnávačom rozdielov medzi zamestnancami.

Najvýraznejšie tento trend potvrdila štúdia ekonómov zo Stanfordovej univerzity a MIT, ktorá sa zamerala na pracovníkov zákazníckeho servisu. Výsledky ukázali, že po zavedení umelej inteligencie stúpla produktivita ich práce v priemere o 15 %.

Ešte zaujímavejší však bol pohľad na jednotlivé skupiny zamestnancov. Kým celkový priemer vyzerá sám o sebe výrazne, pri nových alebo menej skúsených pracovníkoch sa produktivita ich práce zvýšila až o 36 %. Práve tu sa ukázalo, že umelá inteligencia nemá na všetkých pracovníkov rovnaký vplyv. 

Najväčší úžitok totiž prináša tým, ktorí ešte len zbierajú skúsenosti, nemajú zaužívané postupy alebo si len budujú istotu v práci. AI im v reálnom čase ponúka odporúčania, navrhuje osvedčené riešenia a pomáha im zvládať situácie, ktoré by inak riešili pomalšie alebo s väčšou neistotou. V praxi tak dokáže juniorov výrazne priblížiť k výkonu ich skúsenejších kolegov.

Naopak, pri najskúsenejších pracovníkoch sa výraznejší efekt nepotvrdil. Títo ľudia už majú osvedčené postupy dávno osvojené, poznajú typické situácie a vedia rýchlo reagovať aj bez pomoci systému. AI im preto neprináša zásadne nové know-how, skôr len kopíruje to, čo už aj tak robia. Aj preto sa ukazuje, že umelá inteligencia dnes neprospieva najviac tým najlepším, ale najmä tým, ktorí boli doteraz na začiatku alebo mali oproti ostatným väčší výkonnostný odstup.

Bez vysokej školy, ale s AI môžu byť výkonnejší

Podobný efekt vidno aj pri rozdieloch vo vzdelaní. Analýza uvádza, že zamestnanci bez vysokoškolského vzdelania, ale s prístupom k AI, môžu prekonať vysokoškolsky vzdelaných kolegov bez AI. To však neznamená, že vysoká škola prestáva mať hodnotu.

Keď totiž AI používajú obe skupiny, vysokoškolsky vzdelaní pracovníci si stále držia náskok. Rozdiel medzi nimi a menej vzdelanými kolegami sa však zmenšuje. AI teda nevymazáva význam vzdelania, ale oslabuje jeho výhodu v porovnaní s minulosťou.

Silný efekt vidno aj v programovaní. Firmy, ktoré zavádzajú AI, dokážu podľa analýzy zvýšiť výstup kódu o viac než 50 %. Aj tu profitujú najmä juniorní programátori. Výskum medzi vývojármi pracujúcimi pre spoločnosti Microsoft a Accenture ukázal, že AI najviac pomáha ľuďom s nižším vzdelaním, kratším pôsobením vo firme alebo nižšou produktivitou. Pri seniorských pracovníkoch bol prínos opäť slabší.

AI už berie prácu miliónom, každý piaty hlási zásah: Čas sa nám kráti, ide o varovanie, tvrdí expert

Produktivita rastie, no pracovných miest môže ubúdať

Na prvý pohľad to vyzerá ako výborná správa pre mladých ľudí na začiatku kariéry. Paradoxné však je, že vyššia produktivita juniorov môže zhoršiť ich šance na zamestnanie. Ak totiž firma s pomocou AI zvládne s jedným juniorom urobiť prácu, na ktorú predtým potrebovala piatich, nebude mať dôvod najať ďalších štyroch, ak objem práce výrazne nenarastie.

Aj preto sa v analýze objavujú varovné dáta zo Stanford Digital Lab. Pracovníci vo veku 22 až 25 rokov zaznamenali 16-percentný relatívny pokles zamestnanosti, zatiaľ čo zamestnanosť seniornejších pracovníkov zostala stabilná. Ďalšia štúdia Stanfordu a Harvardu, ktorá skúmala takmer 300-tisíc firiem, zistila, že firmy po adopcii generatívnej AI znižovali zamestnanosť juniorov prostredníctvom menšieho počtu inzerátov na juniorské pozície a povyšovaním.

zdroj: Unsplash.com/Gabriele Malaspina/No Revisions

AI zrýchľuje prácu, no môže brzdiť skutočný rast

Tým sa však problém nekončí. AI síce juniorom pomáha podávať lepší výkon, no zároveň môže spomaľovať ich skutočný odborný rast. Bežný kariérny posun totiž funguje tak, že človek postupne zbiera skúsenosti, robí chyby, učí sa z nich a časom si buduje vlastné know-how. Ak však väčšinu práce preberie AI a zamestnanec len kontroluje jej výstupy, nemusí si osvojiť základy, ktoré z neho neskôr urobia kvalitného seniora.

Presne na to upozornila aj štúdia vedcov spolupracujúcich so spoločnosťou Anthropic. Programátori, ktorí sa nespoliehali na AI, mali v priemere o 15 percentuálnych bodov lepšie udržanie zručností ako tí, ktorí sa na AI spoliehali. Analýza preto varuje, že firmy by nemali všetok zisk zo zvýšenej produktivity využiť len na krátkodobé šetrenie. Časť by mali investovať späť do rozvoja juniorských zamestnancov, aby si vychovali budúcich seniorov.

AI zmení trh práce skôr, ako to ukážu štatistiky

Zaujímavé pritom je, že hoci na úrovni jednotlivcov AI jasne zvyšuje produktivitu, na makroúrovni to zatiaľ v dátach veľmi nevidno. Deväť z desiatich firemných riaditeľov totiž podľa citovanej štúdie nehlásilo žiadny vplyv AI na zamestnanosť ani produktivitu.

Analýza to prirovnáva k známemu Solowovmu paradoxu. Aj pri počítačoch sa najprv zdalo, že ich vidno všade, len nie v štatistikách produktivity. Výrazný efekt sa ukázal až neskôr.

Umelá inteligencia mala zjednodušiť prácu, výskum ukázal opak: Ľudia robia rýchlejšie a viac, mnohí sú vyhorení

Aj preto autor analýzy naznačuje, že keď sa AI naplno objaví v agregovaných dátach, pracovný trh už môže byť zásadne zmenený. Práve mladí ľudia či absolventi budú medzi prvými, ktorí túto zmenu pocítia.

To je zároveň najväčšie varovanie aj najväčšia výzva súčasnosti. Zmeny, ktoré AI prináša, sa totiž nemusia najprv objaviť vo veľkých číslach, ale v každodennej realite ľudí, ktorí si hľadajú prvú prácu, chcú sa posunúť v kariére alebo si budujú miesto vo firme. Práve oni môžu najskôr pocítiť, že trh práce začína fungovať inak ako doteraz.

Umelá inteligencia tak už dnes neovplyvňuje len to, ako rýchlo pracujeme, ale aj to, kto dostane príležitosť, kto sa bude vedieť posúvať a kto bude musieť o svoje miesto na trhu práce bojovať oveľa viac ako v minulosti.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet