AI rúca školy, ako ich poznáme: Experti hovoria o konci klasického vyučovania, deti sa už čoskoro môžu učiť úplne inak

Svet, v ktorom ráno nezvoní budík do školy, deti nenosia ťažké batohy plné učebníc a klasické budovy škôl stratia svoj pôvodný význam, naberá reálne kontúry. Tento scenár podľa popredných expertov opisuje budúcnosť, ktorá nás čaká už v najbližších rokoch. Technologický pokrok spojený s masívnym nástupom umelej inteligencie (AI) totiž začína od základov boriť systém, ktorý v nemennej podobe fungoval na princípe hromadného vyučovania takmer dve storočia.

Dôkazom toho, že zmeny naberajú raketové tempo, je aj búrlivá diskusia v relácii iDNES Lounge. Odborníci v nej otvorene pomenovali fakt, že technológie menia nielen trh práce, ale berú školám ich doterajší zmysel. Školy totiž moderné deti stále pripravujú na stabilný svet profesií, ktorý však v realite bleskovo zaniká.

To, čo kedysi v spoločnosti trvalo celé dve dekády, dnes umelá inteligencia transformuje za tri až päť rokov. Kompetencie a vedomosti, ktoré sa študenti učia v prvom ročníku, môžu byť v čase ich promócií už úplne zbytočné a zastarané.

Umelá inteligencia búra legitimitu škôl

Najsilnejší moment expertnej debaty nastal vo chvíli, keď analytici otvorili tému domáceho vzdelávania. Jan Vöröš Mušuta z organizácie EDUin poukázal na to, že generatívna AI dokáže okamžite reagovať na potreby konkrétneho žiaka a prispôsobiť sa jeho individuálnemu tempu – niečo, čo jeden učiteľ v preplnenej triede s tridsiatimi deťmi nikdy fyzicky nedokáže. V tejto súvislosti Mušuta varuje pred momentom, ktorý môže nastať veľmi rýchlo:

„AI sa dokáže prispôsobiť tempu konkrétneho dieťaťa. Hneď ako niekto ponúkne kvalitné vzdelávanie mimo školu, štát bude musieť vysvetliť, prečo majú deti sedieť každý deň v triede.“

Tradičná predstava o úspechu sa skrátka otriasa v základoch. Viac než 150 rokov platila jasná rovnica: študuj, získaj akademický titul a budeš sa mať v živote lepšie. Riaditeľ spoločnosti AI Excellence Vojtěch Komenda však v debate upozornil, že v dobe AI si už týmto pravidlom nemôžeme byť istí. Podľa neho sa už dnes mení pohľad firiem na absolventov.

Mnohé technologické spoločnosti začínajú dávať prednosť ľuďom z priemyslových a odborných škôl pred gymnazistami, pretože sú praktickejší a vedia okamžite riešiť reálne problémy. Do budúcna môže nastať paradoxná situácia, kedy bude najlepšie zarábajúcim človekom šikovný remeselník či inštalatér, ktorý navyše dokáže efektívne využívať nástroje umelej inteligencie.

Školy preto nemôžu prežiť ako obyčajné „továrne na diplomy“ postavené na memorovaní teórie a drilovaní vedomostí, ktoré sa dajú ľahko vygoogliť. Ak majú obhájiť svoju existenciu, budú musieť žiakom ponúknuť to, čo im technológie nikdy nedajú – reálne medziľudské vzťahy, empatiu, socializáciu a schopnosť spolupracovať v tíme.

Slovensko reaguje: Od nového školského roka prichádzajú tvrdé zmeny

Slovenská vláda si túto technologickú búrku uvedomuje a rozhodla sa konať. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR schválilo prelomové dodatky k Štátnemu vzdelávaciemu programu, čím sa takzvaná „AI gramotnosť“ stáva oficiálnou a povinnou súčasťou základného vzdelávania na Slovensku. Nové pravidlá začnú platiť od nového školského roka.

Cieľom tohto nového kurikula nie je učiť deti klikať v konkrétnych aplikáciách, ktoré o pol roka nahradia novšie verzie. Štát chce žiakov systematicky pripraviť na život v digitálnej spoločnosti prostredníctvom piatich kľúčových pilierov:

Téma umelej inteligencie sa preleje naprieč všetkými predmetmi od prvého až po deviaty ročník. Na dejepise či slovenčine sa tak žiaci nebudú učiť len technickú stránku vecí, ale budú analyzovať aj etické, sociálne a environmentálne dopady týchto systémov na ľudstvo. Do konca roka navyše ministerstvo plánuje tento program povinne rozšíriť aj na stredné školy.

Šéf Airbnb varuje: „Títo ľudia neprežijú.“ AI práve likviduje jednu z vysnívaných pracovných pozícií

Štúdie varujú, že študenti kvôli AI hlúpnu

Hoci plány štátov a vizionárov znejú úžasne, prax prináša aj mrazivú odvrátenú stranu. Ako sme ťa už v minulosti informovali, nová vedecká štúdia odhalila obrovský problém – študenti, ktorí pri učení masívne využívajú ChatGPT, si v konečnom dôsledku pamätajú oveľa menej informácií než tí, ktorí sa učia klasickým, „staromódnym“ spôsobom.

Experiment so 120 študentmi ukázal, že skupina s prístupom k umelej inteligencii venovala príprave úloh o polovicu menej času než ich kolegovia bez technológií. Práve v tom však spočíva zásadný háčik. Keď vedci po 45 dňoch prekvapili študentov neohláseným testom, skupina s AI totálne pohorela – ich úspešnosť bola o 11 % nižšia.

Analytik spoločnosti INESS Robert Chovanculiak k tejto problematike uviedol: „Po 45 dňoch dostali študenti neohlásený test retencie vedomostí. Mal 20 otázok a nemeral len memorovanie definícií, ale aj pochopenie pojmov.“

Umelá inteligencia síce študentom bleskovo vygenerovala štruktúru, vysvetlila pojmy a ušetrila námahu, no tým ich zároveň obrala o najdôležitejšiu časť učenia. Ľudský mozog totiž potrebuje mentálnu námahu. Keď preskočíš fázy ako aktívne hľadanie v zdrojoch, zápas s chybami a vlastné formulovanie myšlienok, v hlave ti nezostane takmer nič. Mozog nevytvorí silné pamäťové stopy a vedomosti bleskovo vyprchajú.

Nová choroba modernej doby: Vitaj v ére „AI brain fry“

Ak si myslíš, že tento tlak na výkon a neustále zrýchľovanie ničí len deti v školách, mýliš sa. Umelá inteligencia mala zamestnancom v korporátoch prácu uľahčiť, no medzinárodné prieskumy zverejnené v Harvard Business Review ukazujú presný opak. Ľudia kvôli AI nerobia menej, práve naopak – robia oveľa rýchlejšie, chrlia viac úloh naraz a ich pracovné tempo nebezpečne stúpa. Zamestnanci sú permanentne preťažení, prácu si bežne nosia domov a upadajú do hlbokého vyhorenia.

Vo svete sa dokonca objavil oficiálny medicínsky pojem „AI brain fry“ (doslova usmažený mozog z AI). Popisuje stav extrémneho psychického vyčerpania, ktorý vzniká z neustálej nutnosti kontrolovať, korigovať a promptovať AI nástroje. Človek sa stáva otrokom bleskového tempa stroja.

Ocitli sme sa tak na historickom rázcestí. Deti síce možno už čoskoro prestanú chodiť do škôl a technológie im dajú vzdelanie priamo do detskej izby, no daň za toto pohodlie môže byť privysoká. Ak nezvládneme digitálnu rovnováhu a nenaučíme sa s tými systémami žiť zdravo, výsledkom technologickej revolúcie môže byť unavená, vyhoretá spoločnosť s povrchnými vedomosťami, ktorá stratila schopnosť hlbokého ľudského myslenia.

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet