ChatGPT zrýchlil učenie, no študenti si pamätajú menej: Nová štúdia odhalila veľký problém AI

Umelá inteligencia sa za posledné mesiace stala bežnou súčasťou našich životov. Využívajú ju aj mnohí študenti napríklad pri písaní seminárnych prác, tvorbe prezentácií či vysvetľovaní zložitých tém.

Nová štúdia však naznačuje, že pohodlnejšie učenie môže mať aj svoju cenu. Výskumníci totiž zistili, že študenti, ktorí sa pri samoštúdiu spoliehali na ChatGPT, si po niekoľkých týždňoch pamätali menej informácií ako tí, ktorí sa učili tradičným spôsobom.

AI pomohla študentom s prezentáciou, nie s pamäťou

Do experimentu sa zapojilo 120 študentov. Výskumníci ich rozdelili do dvoch skupín. Prvá sa učila klasickým spôsobom bez pomoci umelej inteligencie. Druhá mohla pri príprave využívať ChatGPT.

Úlohou študentov bolo počas dvoch týždňov naštudovať si vybranú tému a pripraviť desaťminútovú prezentáciu. Po skončení prípravy však prišla najdôležitejšia časť experimentu.

Analytik spoločnosti INESS Robert Chovanculiak k téme uvádza: „Po 45 dňoch dostali študenti neohlásený test retencie vedomostí. Mal 20 otázok a nemeral len memorovanie definícií, ale aj pochopenie pojmov.“ 

Výsledky ukázali pomerne výrazné rozdiely. Študenti zo skupiny, ktorá sa učila „tradičným“ spôsobom dosiahli priemernú úspešnosť 68,5 % správnych odpovedí. Skupina, ktorá používala ChatGPT, skončila na úrovni 57,5 %.

Podľa autorov štúdie nejde o zanedbateľný rozdiel. V prepočte predstavuje približne 11-percentný odstup, ktorý by v mnohých školských systémoch mohol znamenať rozdiel medzi celými známkami.

zdroj: Science Direct

Menej času, slabšie zapamätávanie

Výskumníci zároveň sledovali aj čas, ktorý študenti venovali učeniu. Aj tu sa ukázal výrazný rozdiel. Študenti bez AI strávili učením v priemere 5,8 hodiny. Tí, ktorí používali ChatGPT, venovali príprave iba približne 3,2 hodiny. Predstavuje to o takmer 45 % menej času stráveného nad učivom.

Práve toto môže byť podľa štúdie jedným z hlavných dôvodov slabšieho zapamätávania si učiva. Umelá inteligencia totiž študentom výrazne uľahčila proces tvorby prezentácie. Pomohla im vysvetliť pojmy, vytvoriť štruktúru či nájsť príklady. Lenže jednoduchšie dokončenie úlohy ešte automaticky neznamená hlbšie pochopenie učiva.

Autori štúdie upozorňujú, že mnohí študenti používali AI skôr ako asistenta na dokončenie zadania než ako nástroj na reálne učenie. Práva vďaka tomu mohli preskočiť najdôležitejšie fázy procesu učenia — porovnávanie zdrojov, vlastné formulovanie myšlienok, opravovanie chýb či aktívne vybavovanie informácií z pamäti. Práve tieto mentálne náročnejšie časti totiž podľa odborníkov vytvárajú vedomosti, ktoré študentom zostanú v hlavách dlhšie.

Najväčší rozdiel sa ukázal pri technických témach

Výskumníci analyzovali aj jednotlivé oblasti učenia. Najväčší rozdiel medzi skupinami sa objavil pri technických témach. Menší, ale stále viditeľný efekt, zaznamenali aj pri témach z oblasti etiky a spoločnosti.

Výsledky zároveň naznačujú, že problém nemusí spočívať iba v kratšom čase učenia. Výskumníci totiž upravili analýzu aj o čas strávený nad učivom a tradičná skupina si stále udržala lepšie výsledky.

Veľký prehľad na 8. máj: Čo bude otvorené, kto ide do práce a kde si nakúpiš

Podľa autorov to podporuje hypotézu, že AI môže meniť samotnú hĺbku spracovania informácií. Ak študent dostane pripravené formulácie príliš rýchlo, jeho mozog nemusí vytvoriť také silné pamäťové stopy ako pri aktívnom premýšľaní a hľadaní riešení.

AI mala zjednodušiť aj prácu, prax ukázala opak 

Navyše, ako sme ťa nedávno informovali, umelá inteligencia nerobí „neplechu“ len v školstve. Mala zjednodušiť prácu mnohým ľuďom, no výskum ukázal opak. Ľudia robia rýchlejšie a viac. Výsledkom je, že mnohí sú vyhorení. 

AI síce dokáže zrýchliť tvorbu dokumentov, analýzu dát či programovanie, no zároveň zvyšuje tempo práce a rozširuje množstvo povinností. Zamestnanci často pracujú rýchlejšie, riešia viac úloh naraz a zasahujú aj do oblastí, ktoré predtým patrili iným kolegom.

Výskum publikovaný v Harvard Business Review ukázal, že pracovníci v technologickej firme po zavedení AI pracovali intenzívnejšie a častejšie si nosili prácu aj domov. 

Objavil sa dokonca nový pojem „AI brain fry“, ktorý opisuje psychické vyčerpanie z neustáleho dohliadania na AI nástroje. Zamestnanci síce zvládajú viac práce, no mnohí zároveň cítia väčší tlak na výkon a rastúcu psychickú záťaž.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti