Z diplomatického zápisníka Rusnáka: Praskajúce prímerie v Perzskom zálive. Kúpi si Trump iba 60 dní času? (KOMENTÁR)

Autor komentára je bývalý slovenský diplomat, generálny tajomník Medzinárodnej energetickej charty a akademik a veľvyslanec Urban Rusnák. Vyštudoval Moskovskú univerzitu ropy a plynu a doktorát z verejnej správy a politických vied získal na Inštitúte sociálnych vied Ankarskej univerzity.

Diplomatická aréna na Blízkom východe opäť  dokazuje, že hranica medzi totálnou vojnou a nečakaným mierom je tenšia než kedykoľvek predtým. Správy prestížnych spravodajských portálov Axios a Al Jazeera z 28. mája naznačujú, že Washington a Teherán dospeli k predbežnému textu 60-dňového Memoranda o porozumení, ktoré má ukončiť krvavý trojmesačný konflikt v Perzskom zálive.

Hoci finálny podpis Donalda Trumpa a najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Mujtabu Chameneího v nasledujúcich dňoch stále nie je istý, samotná existencia tohto dokumentu vyvoláva medzi analytikmi a komentátormi otázky. Ide o skutočný diplomatický triumf, alebo len o drahú dymovú clonu, ktorá má zakryť strategické zlyhanie?

Patová situácia pre obe strany

Pre pochopenie súčasného stavu sa musíme pozrieť na podstatu navrhovaného „dealu“. Washington a Teherán sa ocitli v patovej situácii. Konflikt, ktorý paralyzoval globálne trhy, začal dusiť obe strany. Podľa zistení portálu Axios memorandum funguje na princípe „úľava za výkon“. Irán sa mal podľa informácií portálu zaviazať okamžite plne uvoľniť Hormuzský prieliv, zrušiť svojvoľne zavedené mýta pre lode a odmínovať strategickú vodnú cestu, cez ktorú prúdila pätina svetovej ropy. Na oplátku Spojené štáty majú stiahnuť svoju námornú blokádu iránskych prístavov a umožniť Teheránu dočasne predávať ropu a petrochemické produkty bez hrozby sankcií. K tomu všetkému sa má pridať uvoľnenie zmrazených iránskych aktív v hodnote miliárd dolárov, najmä v Katare a zastavenie bojov v Libanone.

Z hľadiska pragmatickej politiky a humanitárnych záujmov je zatiaľ známy text memoranda nepochybným úspechom. Otvorenie Hormuzského prielivu by prinieslo okamžitú úľavu svetovým energetickým trhom a zastavenie izraelskej ofenzívy proti Hizballáhu v Libanone by umožnilo návrat desaťtisícom obyvateľov z pohraničnej zóny, ktorí utekajú pred izraelskými útokmi.

Odklad jadrovej otázky

Diabol je však skrytý v detailoch. Donald Trump do vojny vstupoval s hlasným odhodlaním definitívne zničiť iránsky jadrový program. Memorandum však riešenie jadrovej otázky iba odkladá. Ponúka 60-dňové okno na vyjednávanie v Pakistane, počas ktorého má Irán len „verbálne sľúbiť“, že sa vzdá svojich zásob vysoko obohateného uránu a zastaví obohacovanie.

Z pohľadu iránskej diplomacie a národnej hrdosti by išlo o virtuózny ťah. Teherán získal ekonomický kyslík bez toho, aby musel vopred zničiť svoje jadrové kapacity. Iránske ministerstvo zahraničných vecí tiež striktne odmietlo, že by USA mali právo zasahovať do správy Hormuzského prielivu, ktorú Teherán považuje za bilaterálnu záležitosť medzi ním a Ománom.

Strategický uzol aj pasca: Prečo môže byť obsadenie iránskeho ostrova najrizikovejším krokom USA (ANALÝZA)

Podobá sa Trumpovo memorandum na Obamovu dohodu?

Pre Donalda Trumpa je táto situácia politickým vabankom. Na domácej pôde čelí obvineniam, že text Memoranda sa priveľmi podobá na dohodu JCPOA (jadrová dohoda uzavretá v roku 2015 medzi Iránom a skupinou krajín označovanou ako P5+1) z éry Baracka Obamu, ktorú sám v roku 2018 roztrhal. To je však silné preháňanie.

Zatiaľ čo JCPOA bola dlhoročne rokovanou zmluvou zameranou na preventívne obmedzenie jadrového programu výmenou za systematické rušenie sankcií, dnešné memorandum by bolo v tom najlepšom prípade núdzovou dohodou o prímerí s cieľom zastaviť aktívne vojenské operácie proti Iránu a jeho spojencom a uvoľniť zablokované námorné trasy.

Najväčší rozdiel medzi oboma dokumentmi spočíva v otázke suverenity nad Hormuzským prielivom a sankčným tlakom. Kým JCPOA ponúkala Iránu jasné a štruktúrované ekonomické stimuly, súčasné memorandum  sa formuje v atmosfére totálnej nedôvery. Trump trvá na tom, že prieliv musí zostať plne prístupný pre všetky krajiny bez nároku na kontrolu zo strany Teheránu. Irán zase vníma urýchlené stiahnutie amerických síl z blízkosti svojho územia ako kľúčovú podmienku.

zdroj: Urban Rusnák

Hormuz sa môže otvoriť, dôvera sa však vracia pomaly

Fyzické uzavretie Hormuzského prielivu viedlo k najväčšiemu výpadku v dejinách svetového energetického trhu, keďže preprava ropy klesla z bežných 20 miliónov barelov ropy denne na zanedbateľné minimum. Odhad času potrebného na plnú obnovu a stabilizáciu trhu po prípadnom podpise memoranda sa opiera o tri navzájom prepojené faktory: logistickú reaktiváciu, technický stav infraštruktúry a pretrvávajúce bezpečnostné riziká.

Z logistického hľadiska nemožno očakávať okamžitý návrat k normálu. Skúsenosť z predchádzajúceho prímeria z 8. apríla ukázala, že napriek formálnemu zastaveniu bojov zostal priechod prielivom paralyzovaný. Prevádzkovatelia tankerov z dôvodu extrémnej nedôvery radšej kotvili lode na okrajoch úžiny a odmietali riskovať prechod, čoho dôsledkom bolo, že namiesto zvyčajných 135 tankerov denne prešlo prielivom len 22 plavidiel so zapnutými identifikačnými systémami AIS. Tento stav neistoty potrvá minimálne tri až štyri týždne od podpisu memoranda, kým poisťovne neupravia rizikové prirážky pre námornú dopravu.

zdroj: TASR/Mass Communication Specialist 3rd Class Zachary Pearson/U.S. Navy via AP, File

Strategické rezervy problém nevyriešia

Z hľadiska technickej infraštruktúry je situácia v regióne vážne narušená. Hoci Saudská Arábia rýchlo deklarovala obnovenie kapacity svojho ropovodu East-West na maximálnych 7 miliónov barelov denne, tento systém spolu s ropovodom v SAE dokáže obísť prieliv len v obmedzenej miere. Podľa analýzy Medzinárodnej energetickej agentúry IEA dokážu blízkovýchodní exportéri po zohľadnení všetkých alternatívnych pevninských trás presmerovať maximálne 3,5 milióna barelov denne, čo pri pretrvávajúcom blokovaní lodnej dopravy ponecháva denný deficit na úrovni 15 miliónov barelov.

Dostatočným riešením nie je ani koordinované uvoľnenie 400 miliónov barelov ropy zo strategických rezerv IEA. Táto bezprecedentná intervencia je rozložená na obdobie niekoľkých mesiacov, čo znamená, že na trh sa denne dostane iba zlomok tohto objemu, pričom analytici varujú, že reálny upokojujúci účinok týchto rezerv sa môže vyčerpať už v priebehu niekoľkých týždňov, ak bude prieliv naďalej blokovaný. Po vyčerpaní stenčujúcich sa zásob v tankeroch na mori už trh nebude mať k dispozícii žiadny alternatívny tlmiaci mechanizmus.

Mimoriadne drahé prímerie na úver

Analýza konfliktu a zverejnených informácií o texte memoranda ukazuje, že ani jedna zo strán nedosiahla svoje deklarované ciele. Trumpova administratíva nedokázala zničiť asymetrické kapacity Iránu ani iniciovať zmenu režimu v Teheráne, pričom za cenu miliardových strát na moderných zbraňových systémoch uviazla v opotrebovacom konflikte, ktorý vážne ohrozuje stabilitu globálnej ekonomiky. Irán sa síce úspešne ubránil konvenčnej invázii, no jeho hospodárstvo sa kvôli leteckým úderom a námornej blokáde ocitlo v kritickom stave s extrémnou infláciou a narušením základných životných potrieb obyvateľstva.

Aký je teda záver? 60-dňové memorandum nie je mierovou zmluvou. Je to len mimoriadne drahé prímerie na úver. Ak Teherán využije tieto dva mesiace na konsolidáciu svojich zničených vojenských kapacít a následne jadrové rokovania zablokuje, Blízky východ sa ocitne na prahu ešte brutálnejšej eskalácie. Ak však Trumpova stratégia „tlaku a odmeny“ prinúti Irán k skutočným ústupkom v oblasti obohacovania uránu, môže to byť predzvesť novej éry a jeho žiarivé víťazstvo.

Dnes je jasné len jedno: ak bude Memorandum potvrdené, až nasledujúce dva mesiace ukážu, či vstúpi do dejín ako majstrovské dielo diplomacie, alebo ako prejav naivity vyjednávacieho tímu USA pod vedením 47. prezidenta Donalda Johna Trumpa.

zdroj: Urbán Rusnák

Urban Rusnák

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie